Vínna reforma: opatrne či s hrmotom?

Európsky parlament prerokoval a schváli správu k vínnej reforme - tú podporuje, avšak v opatrnejšej podobe oproti návrhom Komisie z júna 2006.

Vinohrad
Dočkajú sa vinohrady reformy?

Pozadie:

Pri spojení “reforma vínneho sektoru EÚ” vzplanú vášne a začnú lietať slová ako “dedičstvo” či “pýcha národná “. Horúca bola aj diskusia na plenárnom zhromaždení EP, počas ktorej sa poslanci v rozprave kriticky vyjadrili k reformám, ktoré predložila Komisia. Hoci reformu podporujú, pred radikálnym prístupom uprednostňujú miernejšie opatrenia.

V EÚ existuje približne 1,6 milióna farmárov – vinárov a vinárskych podnikov a vinohrady s výmerou 3,4 mil. ha. Výroba vína predstavuje 5,4 % hodnoty poľnohospodárskej produkcie v Únii, vyžiada si každoročne 2,5 % výdavkov Európskeho poľnohospodárskeho garančného fondu. Ročná spotreba stolových vín klesá približne o 0,65 %, pričom import vína od roku 1996 do EÚ stúpa každoročne asi o 10 %.

Výrobné prebytky dosahujú necelých 15 miliónov hektolitrov, teda asi 8,4 % ponuky. 10 % produkcie je každoročne destilovaných, pri producentoch stolových vín to predstavuje až 30 % produkcie jednotlivých výrobcov. Tieto destilácie stoja Úniu asi 500 mil. eur ročne, skladovanie alkoholu ďalších 237 mil. eur.

Otázky:

  • Zámery Komisie

Komisia zverejnila svoje zámery reformovať vinársky sektor koncom júna 2006. Azda najväčší odpor vzbudil jej zámer klčovania vinohradov (približne 400 000 ha). V oznámení Európska komisia v júni 2006 okrem klčovania navrhuje zrušiť dotácie na destiláciu nadbytočného vína, zjednodušiť označovanie vín, zmodernizovať výrobu vína.

Komisia tiež navrhuje povoliť metódy medzi aké patrí riedenie a umelé starnutie s použitím drevených hoblín, ktoré majú zaručiť, že Európa bude mať rovnaké podmienky ako producenti v “Novom svete”. Zjednodušené pravidlá označovania etikiet umožnia, aby boli stolové vína označené odrodou hrozna. Na etiketách by nemali chýbať ani informácie o vplyve na zdravie a údaje pre spotrebiteľa. Na trhoch mimo EÚ by sa mala zvýšiť propagácia vína, pričom pre krajiny EÚ platí motto “zodpovedná spotreba”.

  • Čo si myslí Parlament

Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka spracoval iniciatívnu správu, o ktorej rokoval 15. februára 2007 EP. Tá upozorňovala, že vinárstvo potrebuje obozretnú a opatrnú reformu. Parlament síce podporil navrhovanú reformu spoločnej organizácie trhu s vínom, avšak odporúča zatiaľ nerušiť destilačné opatrenia a chce umožniť členským krajinám obmedziť klčovanie viníc a liberalizovať právo výsadby len postupne. Poslanci tiež trvajú na prísnych pravidlách upravujúcich označovanie vín a uznávané postupy na výrobu vína. Parlament nesúhlasil ani so zákazom pridávania sacharózy do vín. Za správu o reforme spoločnej organizácie trhu s vínom hlasovalo 484 europoslancov, proti bolo 129 a 24 sa zdržalo hlasovania.  

Pozície:

Reakcie poslancov boli k niektorým návrhom odmietavé. Francúzska poslankyňa Christine de Veyrac (EPP-ED) napríklad uviedla, že vyklčovanie vinohradov vyzerá ako keby sa “európske vinohradníctvo prispôsobovalo potrebám trhovej ekonomiky”.

Zita Pleštinská (EPP-ED, SK) sa vyjadrila, že ide o dôležitú, konzistentnú a vyváženú správu zohľadňujúcu podnety poslancov znalých miestne vinohradnícke tradície a zvyklosti regiónov. „Po rozruchu, ktorý spôsobilo oznámenie Komisie o trvalo udržateľnom európskom sektore vína, vrátane riešenia vyklčovať  400 000 ha plochy vinohradov, bolo potrebné, aby EP navrhol ako si predstavuje budúcu reformu sektoru vína,“ uviedla Pleštinská. Za najdôležitejšie považuje „zachovať rozpočet Spoločenstva a nepresúvať rozpočtové prostriedky z prvého do druhého piliera spoločnej poľnohospodárskej politiky.“ Práve to by malo podľa jej slov rozptýliť zdroje v neprospech vinárskeho sektora. Zároveň je nevyhnutné vytvoriť „skutočnú propagačnú, komunikačnú a marketingovú politiku založenú na spoločnej organizácii trhu s vínom“. „Som presvedčená, že Komisia môže vytvoriť efektívny legislatívny návrh, aby si  európsky vinárenský sektor udržal svetové prvenstvo pri tvorbe kvalitných vín, len ak zohľadní návrhy EP,“ povedala slovenská europoslankyňa. 

Grécka europoslankyňa Katerina Batzeli (SES), spravodajkyňa výboru k tejto otázke, považuje za najdôležitejšie zabezpečenie udržateľného vinohradníctva a je proti drastickým riešeniam, ako je klčovanie viníc: “Ak sa majú stať európske vína konkurencieschopné, nestačí znižovať európsky rozpočet či znižovať výrobné prebytky. Predovšetkým musíme zhodnotiť unikátnosť našich vín a presadiť politiku, ktorá ich chráni a dostane z nich to najlepšie.”

Peter Baco (NI) pre EurActiv uviedol, že „pokiaľ ide o reformu vína, určite nevyrieši v tejto podobe problém. Podobne ako reforma cukru je ešte byrokratickejšia ako doterajšia regulácia. Je tu priveľa záujmov, presadzovaných cez najsilnejšie frakcie. Len oveľa viac trhu je riešením. Dobré víno je víno predané a nie to čo si subjektívne myslia producenti. Kvalitu môže stanoviť len zákazník.”

Marie-Helene Aubert (Zelení) zasa ostatných poslancov vyzvala, aby spoločne “bojovali za zvýšenie kvality vín”; a tiež za to, aby “túto alchýmiu, teda dve tisícročia starú tradíciu európskych vín, poznala celá planéta”.

Ďalšie kroky:

Schválenou správou Európskeho parlamentu sa teraz bude zaoberať Komisia, ktorá v priebehu niekoľkých mesiacov pripraví legislatívny návrh reformy.

REKLAMA

REKLAMA