Vlády neplnia sľuby o oneskorených platbách

Malé podniky v Európe sa stále sťažujú, že vlády nespĺňajú svoje vlastné záväzky platíť firmám načas. Sieť EurActiv skúmala situáciu v Európe.

Poslanci sa pripravujú na diskusie o upravenej verzii smernice o oneskorených platbách, ktorá je súčasťou štyroch legislatívnych návrhov obsiahnutých v Zákone o malých a stredných podnikoch. Členské štáty sa vplyvom krízy zaväzovali, že skrátia čas splácania záväzkov štátnych agentúr, no výsledky sú rôzne.

Podniky sa sťažujú, že aj keď si vlády uvedomujú problém, len veľmi málo krajín si môže dovoliť skrátiť čas, pre problémy s cash-flow, ktoré by to mohlo spôsobiť. Najväčší osoh z implementácie smernice by mal konštrukčný a zdravotnícky sektor, keďže verejný sektor je ich najväčší klient. Firmy sa s verejnými orgánmi často súdia – no tento proces je nákladný pre všetky strany.

Pre oneskorené platby nielen z verejného, ale aj zo súkromného sektora podnikom často bránia investovať do výskumu a vývoja a spomaľujú rozvoj sľubných firiem. O osude smernice by mali poslanci diskutovať 10. apríla, no pravdepodobne ju čaká ďalšie zdržanie pre veľké množstvo dodatkov.

Veľká Británia

Podľa prieskumu Federácie malých podnikov jedna z troch platieb z verejného sektora prichádza neskoro. Vláda sa pritom v rámci protikrízových opatrení zaviazala, že účty bude splácať v priebehu 10 dní.

Podniky sa sťažujú, že aj tretina platieb z európskych inštitúcií a súkromného sektora meškáva. „Je šokujúce, že aj napriek vládnemu záväzku mnohé firmy stále platia neskoro. Verejný sektor musí ísť príkladom a to nielen slovne. Musí ukázať, že neskoré platenie je neakceptovateľné, keďže tento problém pretrváva v súkromnom sektore,“ tvrdí John Wright z Federácie malých podnikov.

Podniky na situáciu reagujú svojsky – podľa britskej obchodnej komory pätina zamestnáva osobu, ktorej úlohou je vymáhať nesplatené dlhy.

Nemecko

Politické kruhy aj analytici sú voči úspechu smernice skeptický. Pochybujú, že so súčasným obsahom prejde a tiež či vôbec korešponduje s ich národným právnym systémom. Smernica okrem toho podľa nich neznamená automatické zlepšenie situácie malých firiem, pretože sú nielen veriteľov, ale vo väčšine prípadov aj dlžníkom.

Nemeckú federálnu vládu znepokojuje, že smernica by mohla znamenať dodatočnú finančnú záťaž pre verejné orgány. Pochybuje, že pomôže riešiť problémy spôsobené oneskorenými platbami, pretože príčiny neskorých splátok sa rôznia.

Francúzsko

Najviac výsledkov v obmedzovaní oneskorených platieb dosiahla francúzska vláda. Meškania platibe medzi firmami sa znížilo o 10 dní v roku 2009. V prípade malých firiem došlo k 11-dňovej redukcii času.

Podľa správy francúzskeho centra na monitorovanie oneskorených platieb poukazuje na efektivitu opatrení vymedzených v zákone z roku 2008, ktorý sa zameriava na modernizáciu ekonomiku. Ešte pred jeho vstupom do platnosti v auguste 2008, platby vo Francúzsku meškali 66 dní, kým európsky priemer bol 57 dní.

Zákon stanovuje špecifické pravidlo o obmedzení splatnosti. Firmy si vzájomne musia splácať záväzky za 60 dní, aby sa tak zmiernil tlak v podnikateľskom sektore. Toto opatrenie platí od januára 2009. Okrem toho, pokiaľ sa nič neuváda v komerčnom kontrakte, meškanie je 30 dní po prijatí tovaru alebo vykonaní služby.

Napriek tomu v 39 hospodárskych sektoroch – dohody medzi pobočkami umožňujú odklad uplatňovania tohto opatrenia.

Slovensko

Koncom januára 2010 Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) vyhlásila, že podnikateľské prostredie na Slovensku sa v poslednom štvrťroku 2009 ďalej zhoršovalo.

„V súvislosti s krízou spôsobuje podnikateľom veľké problémy neustále zhoršovanie sa spoľahlivosti a platobnej disciplíny obchodných partnerov. Negatívny trend pretrváva aj v oblasti prístupu k finančným zdrojom,“ uvádza PAS. Zdôraznili, že zaznamenali negatívny vývoj vo výnosoch likvidite a cash-flow podnikov.

Pohľad Ministerstva hospodárstva SR je optimistickejší. „Z dostupných informácií, ani zo záznamov Monitorovacieho výboru pre monitorovanie dôsledkov hospodárskej krízy na Slovensku nie je známe, aby dochádzalo k hromadnej druhotnej insolventnosti a neplateniu záväzkov v podnikateľskej sfére za odobraný tovar a služby z dôvodu dôsledkov globálnej hospodárskej krízy,“ uviedol Jozef Hudák, riaditeľ odboru podnikateľského protredia Ministerstva hospodárstva SR.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA