Vracia sa Nemecko k uhliu?

Výskumníci a mimovládne organizácie varujú, že plány vyňať nové elektrárne z budúcej fázy systému obchodovania s emisiami CO2 môžu zablokovať Nemecko na mnoho rokov v používaní vysoko znečisťujúcich uhoľných tepelných elektrární.

životné prostredie, kjóto, kjótsky, emisie, klimat
životné prostredie, kjóto, kjótsky, emisie, klimatické

 

Pozadie

Nemecká vláda predložila 28. júna 2006 Európskej komisii národný alokačný plán pre druhú fázu systému obchodovania s emisiami CO2 v EÚ (EU-ETS), pokrývajúcu obdobie 2008-2012.

EU-ETS je hlavným nástrojom Únie v boji proti klimatickým zmenám a snahe splniť záväzky vyplývajúce z Kjótkseho protokolu – znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2012 o 8%. Nemecko sľúbilo zníženie emisií CO2 o 21%, či je spôsobené veľkosťou ekonomiky. Dnes sú emisie o 17% nižšie než v referenčnom roku 1990.

Otázky

Plánované výnimky v druhej fáze EU-ETS podľa Christiana Egenhofera, výskumného pracovníka bruselského think-tanku CEPS, znamenajú, že v Nemecku nastupuje nový druh uhoľných tepelných elektrární. Môžu však tiež na mnoho rokov zablokovať krajinu vo využívaní vysoko znečisťujúcich elektrární.

Podľa nemeckého Národného alokačného plánu, predloženého Komisii 28. júna, každá nová elektráreň vybudovaná medzi 2008 a 2012, bude môcť uplatniť výnimku z obmedzení emisií oxidov uhlíka až na 14 rokov.

Egenhofer tvrdí, že výnimka umožní ekonomicky udržateľné investície do čistejších, no drahších uhoľných elektrární, čo pomôže čeliť rastúcemu dopytu po elektrickej energii v krajine.

„Nemecko má racionálny dôvod robiť to – bezpečnosť dodávok“, tvrdí Egenhofer. „Nemecký energetický mix je v tomto momente absolútne vyvážený, tretina plyn, tretina uhlie, tretina atómová energia. Je to teda dobrovoľné rozhodnutie.“

Európsky systém obchodovania s emisiami zvýhodňuje viac energiu vyrobenú z plynu, nakoľko tento proces vytvára menej emisií CO2 a je teda lacnejší. Uhlie má vyššiu karbónovú intenzitu, uhoľné elektrárne teda musia nakupovať vyššie emisné kredity, aby boli schopné operovať na trhu. To zvyšuje ich náklady a v dlhodobom meradle vytláča z trhu uhoľné elektrárne.

„Ak necháte trh sám na seba, smerujete k plynu“, tvrdí Egenhofer. „A ten musí celý prichádzať z Ruska, takže môžete skončiť s prílišnou závislosťou. Nakoniec nemusí (nemecký) energetický mix skončiť tak vyvážený, ako je to doteraz.“

Je teda správne, ak Nemecko žiada výnimky z EU-ETS na uhoľné elektrárne?

„Je to dvojsečná zbraň“, tvrdí Egenhofer. „V krátkodobom meradle to pomáha pohnúť sa k čistejšej technológii bez pochybného paliva. Ak im dáte výnimku na 14 rokov, tieto investície získate, pretože je to ekonomicky výhodné. Nemci však môžu súčasne zísť z cesty, ak sa pozriete za Kjótsky protokol.“

„Z pohľadu ekonomických výhod je to nezmysel. Ak chcete naozaj znížiť emisie, musíte sa pohnúť k palivám s nízkou úrovňou uhlíka. Ak budú všetky nové elektrárne fungovať na uhlie, môžu byť veľmi efektívne, stále však majú vysokú karbónovú intenzitu a tak sa zablokujete v určitom kurze. To je riziko.“

Pozície

Angelika Zahrt, predsedníčka BUND, environmentálnej organizácie spojenej s Priateľmi Zeme, obvinila nemeckú vládu z uprednostňovania uhoľného priemyslu pred environmentálnymi obavami. „Federálny minister životného prostredia Gabriel zneužíva systém obchodovania s emisiami ako pomocný motor pre stavbu uhoľných elektrární. Ponúka elektrárniam nové licencie na ničenie klímy. Je nekonzistentné podporovať silnejšie snahy o ochranu klímy na jednej strane, a vzápätí konať proti tomu. Budúce generácie doplatia na túto zdedenú príčinu znečistenia.“

Podľa výpočtov Greenpeace Nemecko dostanú plynové elektrárne podľa nového alokačného plánu ani nie polovicu karbónových práv oproti uhoľným elektrárniam. Národný akčný plán predo odsudzujú ako „environmentálnu katastrofu“, nakoľko plynové elektrárne produkujú polovičné množstvo CO2 na kilowatthodinu vyrobenej energie oproti uhoľným (365g CO2/KWH a 750g).

Klimatická expertka Greenpeace Karsten Smid navrhla, aby sa zmenil názov pozície Sigmara Gabriela z „ministra životného prostredia“ na „ministra uhlia“. Dodala, že predchodca Gabriela, sociálny demokrat Wolfgang Clement, bol takto prezývaný od doby, kedy navrhol prvý nemecký Národný alokačný plán v roku 2004. Bývalý minister je teraz členom vedenia RWE, giganta uhoľného priemyslu z Porýnia.

Ďalšie kroky

  • 30. jún 2006: posledný termín pre prekladanie Národných alokačných plánov členských krajín EÚ.
  • Komisia má na schválenie alebo odmietnutie plánov tri mesiace.

REKLAMA

REKLAMA