Vyslaní pracovníci: Na ťahu sú europoslanci

Po tom, čo sa na smernici rámcovo dohodli členské štáty musí svoju pozíciu sfinalizovať Európsky parlament. Slovenskí europoslanci sa v názoroch radikálne líšia.

Európsky parlament chce začať s členskými štátmi rokovať o revízii smernice o vyslaných pracovníkov čo možno najskôr.

Štáty EÚ sa dohodli na zmene smernice o vyslaných pracovníkoch

Kukan: Téma je politicky nabitá

Europoslanec Eduard Kukan (nezávislý), ktorý novelu smernice o vyslaných pracovníkoch pripomienkoval ako člen výboru EP pre zamestnanosť a sociálne veci, vníma, že hoci sa téma týka len 0,7 % pracujúcej sily v EÚ, je veľmi “politicky nabitá”, keď pre západoeurópske krajiny ide o otázku boja proti sociálnemu dumpingu a pre východnú Európu o schopnosť konkurovať na jednotnom trhu aj prostredníctvom nižších platov.

https://euractiv.sk/clanky/slovensko-v-ep/kukan-smernica-o-vysielani-moze-pracovnikom-skomplikovat-zivoty/

Podľa jeho názoru je potrebné hľadať strednú cestu medzi voľným pohybom služieb a dostatočným priestorom pre postupnú hospodársku konvergenciu, vrátane zbližovania platov.

Dohoda medzi členskými štátmi sa rodila dlho a ťažko. Smernica mimoriadne leží na srdci novému francúzskemu prezidentovi Emmanuelovi Macronovi. Loboval za ňu aj počas špeciálneho východoeuróspkeho turné, v rámci ktorého Slovensko prejavilo ochotu ku kompromisu, na rozdiel od počiatočného postoja.

Najmä Poľsko ale zotrvalo vo svojom odmietavom postoji.

 

Na ceste do jadra sme otočili v otázke vyslaných pracovníkov

 

Mikolášik: Nechceme dohodu torpédovať

Poslanec Miroslav Mikolášik (KDH) si nemyslí, že by mal Európsky parlament bude kompromisnú dohodu členských štátov “torpédovať”.

Ministri sa dohodli na predĺžení lehoty vyslania o ďalších šesť mesiacov a počas tohto obdobia budú mať vysielaní pracovníci taký istý minimálny plat ako domáci zamestnanci. Mikolášik upozornil, že ustúpiť musel každý, aj Francúzsko, ktoré pôvodne trvalo na 12-mesačnej lehote pre vyslanie zamestnancov a chcelo presadiť aj 13. plat a sociálne dávky na úrovni Francúzska a iných západných krajín.

Podľa neho poslanci EP musia celú záležitosť vnímať komplexne, teda že nejde len o niektoré nevýhody pre zamestnávateľov (aj tých zo Slovenska), ale že ide o výhody pre zamestnancov. “Musíme stáť na strane ľudí,” spresnil. A dodal, že kompromis medzi členskými krajinami je priechodný po finančnej aj po politickej stránke.

Štefanec a Sulík vidia rozpor s rozhodnutím Národnej rady

Ivan Štefanec (KDH) pripomenul, že táto téma rozdeľuje západ a východ EÚ a za snahami o revíziu smernice vidí najmä snahu Západu ochrániť svoj trh práce, čo je na jednotnom trhu problém.  Štefanec je prekvapený, že sa Slovensko, ktoré patrilo do skupiny 11 krajín so “žltou kartou” pre zmeny tejto smernice, odklonilo od svojej pôvodnej bojkotovacej pozície a vláda dokonca konala proti rozhodnutiu Národnej rady SR.

Toto vyčíta vláde aj poslanec Richard Sulík (SaS) z frakcie Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR). Pripomína, že rozhodnutie eurovýboru NR SR z mája 2016 konštatovalo, že novela smernice je v rozpore s princípmi subsidiarity.

Minister práce SR Ján Richter v pondelok v Luxemburgu podporil kompromisný návrh Rady EÚ, za čím podľa Sulíka cítiť našu asertívnosť a snahu “silou-mocou” sa zapáčiť novému francúzskemu prezidentovi.

“Znie to pekne, rovnaká pláca za rovnakú prácu na rovnakom mieste, ale skutočnosť je taká, že naši zamestnanci nebudú mať žiadnu prácu. Západná Európa má mnoho nezamestnaných a naši zamestnanci tam uspejú vtedy, keď sú lacnejší a keď ich pracovný výkon stojí menej,” hovorí Sulík.

“To, o čom sa málo hovorí je, že táto smernica postihne najmä malých podnikateľov, ktorí budú zaťažení väčšou administratívou a budú mať obmedzené pôsobenie na spoločnom európskom trhu,” dodáva Ivan Štefanec. Nové znenie smernice podľa neho sleduje len ochranu západoeurópskych trhov a “aby menej ľudí z východu chodilo na západ EÚ”.

“Je to choré a škodlivé pre celý vývoj EÚ. Každé ochranárske opatrenie sa podľa neho obráti proti krajine, ktorá ho zavedie.”

Beňová: Musíme chrániť zamestnancov

Poslankyňa Monika Beňová (Smer-SD) zo skupiny socialistov a demokratov (S&D) hovorí, že kompromis na Rade EÚ je “maximum možného”.

“Úloha poslancov je ochraňovať práva zamestnancov, aby na novom mieste mali porovnateľnú mzdu so zamestnancami, ktorí sú v danom štáte doma,” uviedla. Dodala, že smernica z roku 1996 hovorí o vysielaní pracovníkov na dobu 12 mesiacov, ministri práce sa dohodli na možnosti predĺžiť túto dobu o šesť mesiacov. Európsky parlament si pôvodne predstavoval dvojročné obdobie.

Beňová hovorí, že smernice sa dotýka aj záujmov nových členských krajín, keďže už aj firmy zo Slovenska sú v honbe po kvalifikovanej pracovnej sile nútené dovážať pracovníkov z tretích krajín, pričom táto pracovná sila je ochotná pracovať za nižšiu mzdu, akú dostávajú slovenskí zamestnanci.

Hoci smernica nepokrýva občanov tretích krajín, štátny tajomník rezortu práce Branislav Ondruš v rozhovore pre EurActiv.sk tvrdí, že aj občania tretích krajín sú niekedy fiktívne zamestnaní v jednej členskej krajine a následne vysielaní na Slovensko podľa tejto smernice.

Ondruš: Slovenské firmy, ktoré vysielajú, rozdeľujú zisky neférovo

 

Podľa Beňovej sa slovenské firmy nemusia až tak obávať straty konkurencieschopnosti, keďže všetky daňové a odvodové povinnosti týkajúce sa vyslaných pracovníkov zostanú na úrovni domácich zamestnancov.

“Zamestnávatelia by to nemali vidieť až tak negatívne, možno sa trochu znížia ich zisky, na druhej strane budú mať spokojnejších zamestnancov.”

 

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA