Z vnútorného trhu EÚ najviac profituje Nemecko a Dánsko

Dvadsať rokov po zavedení vnútorného trhu EÚ je Európa bohatšia viac než kedykoľvek predtým. Nemecko a Dánsko za toto obdobie zaznamenali najväčší zisk z hospodárskej integrácie, tvrdí štúdia Bertelsmann Stiftung.

Európska integrácia mala za posledných 20 rokov značne pozitívny vplyv na hospodársky rast v členských štátoch EÚ, tvrdí to štúdia realizovaná pre Bertelsmann Stiftung s názvom 20 years of the European single market: growth effects of EU integration.

Podľa nej malo z jednotného trhu najväčší zisk NemeckoDánsko.

Výkon nemeckej ekonomiky vzrástol priemerne o 37 miliárd eur. V prepočte na osobu je to 450 eur ročne, uvádza štúdia. Merateľný zisk v Dánsku bol ešte vyšší, s ročným nárastom 500 eur na osobu.

Jedným z hlavných cieľov vnútorného trhu EÚ, ktorý vznikol v roku 1992, bolo pozdvihnúť hospodársku prosperitu občanov EÚ. Podľa Thiessa Petersena z Bertelsmann Stiftung to vnútorný trh aj dokázal.

„Vnútorný trh je jadrom európskej integrácie a hnacím motorom hospodárskeho rastu všetkých členských štátov,“ hovorí.

Štúdiu realizoval švajčiarsky výskumný inštitút Prognos AG pre Bertlesmann Stiftung. Skúmal dopad vnútorného trhu v Európe na rast medzi rokmi 1992-2012 na vzorke 14 z 15 krajín, ktoré boli členskými štátmi EÚ v roku 1992 (okrem Luxemburska).

Južné štáty profitovali menej

Podľa jej výsledkov mala konvergencia Európy fundamentálne pozitívny efekt na tieto krajiny, hoci rozdielnym spôsobom.

Krajiny, ktoré sú silno prepojené s ostanými krajinami EÚ ekonomicky, podľa štúdie profitovali z vnútorného trhu najviac.

Najvyššie na zozname sú severné a stredoeurópske krajiny. Pozitívny dopad je menej viditeľný v južných štátoch.

Priemerný ročný nárast v príjmoch vďaka rastúcej európskej integrácii bol približne 80 eur na obyvateľa v Taliansku, v Španielsku a Grécku to bolo 70 eur a v Portugalsku 20 eur.

Medzery v trhu so službami

Vnútorný trh v Európe funguje od roku 1993. Je založený na štyroch základných slobodách: sloboda pohybu tovarov, služieb, kapitálu a pracovných síl.

Kým ale spoločný trh s tovarmi funguje celkom dobre, odborníci vidia stále priestor na zlepšenie v sektora služieb. V súčasnosti predstavujú služby 70 % HDP Európy, ale len 20 % cezhraničného obchodu medzi krajinami EU, tvrdí štúdia.

Autori štúdie navrhujú opatrenia, ktoré by mohli podporiť cezhraničnú dodávku služieb, hlavne lepšiu štandardizáciu služieb a plnú implementáciu Smernice o službách. Pracovná mobilita by mohla byť podporená rýchlejším a menej byrokratickým uznávaním kvalifikácií a certifikátov získaných v iných krajinách EÚ. Navrhujú tiež zlepšenie cezhraničnej výmeny informácií, ako napríklad o ponukách práce alebo nárokoch v systémoch sociálneho zabezpečenia.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA