Záťažové testy bánk: Netreba čakať katastrofy

Podľa dobre informovaných zdrojov z Bruselu sú už jasné kritériá záťažových testov európskych bánk i to, že výsledky budú zverejnené v piatok poobede. Väčšina pozorovateľov predpokladá, že veľké banky zabodujú, no problémy sa objavia u malých.

Kľúčovým kritériom pre určenie zdravia finančných inštitúcií bude, či banka udrží pomer základného kapitálu k celkovým aktívam (Tier 1 capital ratio) nad hranicou 6 %, aj pokiaľ by došlo k ďalšiemu prepadu ekonomiky. Dobre informovaný zdroj to potvrdil ešte v piatok.

Záťažové testy budú skúmať pripravenosť 91 európskych bánk, teda dvoch tretín bankového sektora) na ďalšie otrasy na finančných trhoch a hospodársky pokles. Viac informácií je už aj o samotnom zverejnení výsledkov testov. Všetky skúmané banky by tak mali urobiť v piatok (23. júla) o 16:00 GMT (teda o 18:00 letného stredoeurópskeho času). Minútu po nich zverejní súhrnné výsledky Výbor európskych orgánov bankového dohľadu (Committee of European Banking Supervisors, CEBS).

Podľa pozorovateľov je piatok poobede strategickým časom. Finančné trhy budú mať cez víkend dostatok času na strávenie výsledkov a jednotlivé vlády budú môcť pripraviť nápravu, v prípadoch, kde bude treba zasiahnuť.

Európske finančné inštitúcie v posledných 18 mesiacoch pracovali na zlepšení svojej kapitálovej primeranosti. Všetky významné európske banky by tak mali 6-percentnú hranicu dosiahnuť a to i v prípade ekonomického poklesu. Banky budú testovať, či zvládnu situáciu, kedy dôjde k odchýlke (smerom nadol) o 3 % vo vývoji HDP oproti prognóze Európskej komisie, a to v najbližších dvoch rokoch.

Toto kritérium však nie je jediným. Banky budú musieť okrem toho ukázať, či sa dokážu vyrovnať s nesplácaním niektorých štátnych (napríklad gréckych) dlhopisov. Konkrétne kritéria zatiaľ stanovené nie sú.

O detailoch záťažových testov bude Európska komisia, Európska centrálna banka a predstavitelia členských šttov diskutovať vo štvrtok 22. júla 2010, deň pred zverejnením výsledkov.

Hlavne pokoj

Politici a bankári sú optimistickí. Šéf Medzinárodného menového fondu Dominique Strauss-Kahn vyhlásil, že problémy medzi veľkými neočakáva, no neisto sa vyjadril ohľadom stavu malých. „Mám pocit, že výsledok bude uspokojivý, ukáže, že všetky veľké európske banky majú solídne základy, ktoré vydržia každé zemetrasenie,“ uviedol Strauss-Kahn počas svojho vystúpenia vo francúzskej televízii. Podobne sa vyjadril i šéf Euroskupiny Jean-Claude Juncker. „Neočakávam žiadne veľké katastrofy.“

Analytici o podobnom výsledku hovoria už niekoľko týždňov. No varujú, že ak všetky veľké banky testami prejdú, asi boli kritériá nastavené mierne. „Ak Európa túži po ľahkom riešení a povie, že len pár španielskych cajas alebo nemeckých landesbanken (špecifické regionálne banky, pozn. red.) testami neprešlo a zvyšok je v poriadku, potom to však nie sú skutočné záťažové testy,“ myslí si Arturo de Frias, analytik londýnskej spoločnosti Evolution Securities.

Podľa finančného šéfa americkej Citigroup Johna Gerspacha však európske banky potrebujú dodať sebavedomie. „Je to dôležité pre stabilitu celého systému a upokojenie trhov,“ uviedol.

Regióny vysielajú SOS

Povôdne sa záťažové testy mali vzťahovať len na 25 najväčších európskych bánk, avšak po tom, čo sa začalo špekulovať o problémoch nemeckých regionálnych landesbanken či španielskych cajas, sa zoznam testovaných inštitúcií štvornásobne rozšíril. Práve tu môže byť skrytý problém. Landesbanken ani cajas podľa analytikov nemajú prístup ku kapitálu – každej skupine chýba podľa odhadov minimálne 30 miliárd dolárov.

Naopak problematické Grécko prejde testami pravdepodobne bez problémov. „Mám tušenie, že šesť gréckych bánk, ktoré sa testu zúčastnia, prejdú so cťou,“ uviedol George Provopoulos, guvernér gréckej centrálnej banky. Podobne sa vyjadril aj írsky guvernér centrálnej banky Patrick Honohan, ktorý tvrdí, že írske finančné inštitúcie už úspešne prešli domácimi testami, ktoré boli tvrdšie ako vykonáva CEBS.

Na zozname testovaných bánk figuruje aj väčšina materských bánk slovenských bánk: rakúske Erste Group (Slovenská sporiteľňa) a Raiffeisen Zentralbank (Tatra banka), belgické KBC (ČSOB) a Dexia, maďarská OTP či talianske UniCredit a Intesa Sanpaolo (VÚB banka).

(EurActiv/Reuters)

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA