Zraniteľný spotrebiteľ sa definovať nedá

Európsky parlament identifikoval odvetvia, ktoré vystavujú spotrebiteľov zvýšeným rizikám. Žiada stratégiu na ochranu zraniteľných spotrebiteľov.

Spotrebiteľská politika je jedným z tradičných oblasti, kde sa Európsky parlament snaží o harmonizáciu pravidiel v prospech spotrebiteľa. Na uplynulej plenárnej schôdzi europoslanci diskutovali o správe o "zraniteľných spotrebiteľoch".

Za typického „zraniteľného spotrebiteľa“ sa dá považovať niekto, koho zraniteľnosť je v obchodnom vzťahu spôsobená vnútornými  faktormi. To sú najmä tie, pri ktorých zraniteľnosť spotrebiteľa vyplýva z fyzickej či psychickej situácie (deti, mladiství, staršie osoby, osoby so zdravotným postihnutím a pod.).

Naproti  tomu, vonkajšie faktory sú napríklad neznalosť jazyka, chýbajúce vzdelanie (všeobecné alebo konkrétne v danom trhovom odvetví) alebo jednoducho aj povinnosť používať nové technológie, ktoré spotrebiteľovi nie sú známe. Správa Európskeho parlamentu teda vychádza z toho, že „zraniteľným spotrebiteľom" sa môže stať hocikto a hocikedy.

Uvedomuje si tiež, že rôznorodosť problémov vyplývajúcich zo zraniteľnosti pri obchodných transakciách znemožňuje prijatie komplexného legislatívneho nástoja.

Podľa dánskej socialistickej europoslankyne Christel Schaldemose si ľudia  neuvedomujú dostatočne následky svojich nákupov. "Ľudia si napríklad nečítajú obchodné podmienky, pretože vedia, že je to desať strán a firmy vedia, že spotrebitelia ich nečítajú“, hovorí europoslankyňa v rozhovore pre EurActiv.com .

Posťažovala sa, že nedávno prišla o peniaze za letenku od spoločnosti, ktorá zbankrotovala. Bola by rada, keby na ich stránke bol oznam v znení „Nemáte poistenia, takže ak spoločnosť skrachuje, prídete o všetky peniaze“.

Rizikové sektory

Oveľa dôležitejšie podľa dánskej europoslankyne je riešiť legislatívne finančné služby, kde môže nedostatočná informovanosť viesť neúnosnému zdĺženiu.

"Musíme primäť banky a finančné inštitúcie nie, aby dali ľuďom viac papierov na prečítanie, ale aby ich upozornili, čo je najväčším rizikom a aké sú následky.

Okrem finančného sektoru sa za problematické odvetvia z hľadiska zraniteľnosti považuje

  • potravinársky sektor (reklamy na jedlá s vysokým obsahom tukov, soli a cukru kvôli deťom a mládeži),
  • doprava (omeškania alebo zrušenia letov, nekalých ustanovení nízkonákladových leteckých spoločností alebo netransparentných poplatkov),
  • internet (nebezpečenstvo tzv. zacielenej reklamy na sociálnych sieťach, ktorá využíva sociálny tlak na mladších alebo iným zraniteľných spotrebiteľov),
  • liberalizované trhy (určenie tarify, ktorá by sa najlepšie prispôsobila potrebám spotrebiteľa, je ťažšie než predtým) a
  • prístup k spravodlivosti.

Pozície

Europoslanec Miroslav Mikolášik (KDH, EĽS) súhlasí s prístupom spravodajkyne, ktorá uprednostnila nezameriavať sa na vytvorenie novej definície tzv. zraniteľného spotrebiteľa, ktorá by sa mohla stať dvojsečnou zbraňou. Podľa Mikolášika by politické a legislatívne nástroje mali pôsobiť preventívne na predchádzanie situáciám, kde je zraniteľnosť spotrebiteľov často a úmyselne zneužívaná.

„Zlepšovanie aj povedomia a informovanosti spotrebiteľov o svojich právach však treba doplniť aj zlepšením informovanosti o bezpečnosti tovarov a služieb. Pokiaľ ide o bezpečnosť výrobkov, špeciálne informačné kampane by mali byť zamerané na tehotné ženy a deti.“

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA