Antibiotiká v mäse: Slovensko sa úspešne vyhýba globálnemu trendu

Do roku 2030 bude svetová populácia prostredníctvom mäsa konzumovať o 67 % viac antibiotík než dnes.

V niektorých regiónoch sveta vzrastie neželaná konzumácia antibiotík v živočíšnych produktoch dvojnásobne. Stúpajúci dopyt spôsobí, že sa ich použitie na veľkých farmách stane rutinou. Vyplýva to z februárovej štúdie Globálne trendy v užívaní antimikrobiálnych látok u potravinových zvierat, ktorú zverejnila Národná akadémia vied USA.

Antibiotiká slúžia pri chove na dosiahnutie zdravia i vyššej výkonnosti. Len v roku 2010 tak chovatelia spotrebovali 65 tisíc ton liekov. Autori štúdie zdôrazňujú, že tieto postupy vedú k šíreniu odolných patogénov u hospodárskych zvierat a následne aj u človeka. Podľa vedcov tak predstavujú „významné ohrozenie verejného zdravia“.

„Vo väčšine krajín sveta neexistuje prakticky žiadna regulácia na užívanie antibiotík u zvierat,“ hovorí jeden z autorov Ramanan Laxminarayan. Znepokojivý je podľa neho hlavne vývoj v krajinách so stredným príjmom na obyvateľa, akými sú Brazília, Čína, India alebo Rusko.

Napriek snahám Európskej únie a Spojených štátov o znižovanie kontaminácie liečivami tak celosvetový ukazovateľ stúpne o 67 %. Vinníkom bude najmä lacnejšie mäso. Dramatický má byť najmä nárast antibiotík v bravčovom, pretože jeho ekologickejšia výroba je omnoho nákladnejšia.

Podstatne lepšia situácia na Slovensku

Od roku 2002 platí v celej EÚ zákaz používania antibiotík ako stimulátorov rastu zvierat. U nás je na ich získanie potrebný lekársky predpis, čo nie je bežnou praxou ani vo všetkých krajinách únie.

„Na Slovensku je trend znižovať množstvo antibiotík. Lieky sa majú nahrádzať správnym chovom, dodržaním welfare, správnou výživou a starostlivosťou. […] Slovenskí chovatelia ošípaných nepredpokladajú, že by u nás mal byť v budúcnosti stúpajúci trend v používaní antibiotík. Určitý výkyv pripúšťajú len v čase mimoriadnej nákazovej situácie,“ povedala pre EurActiv.sk hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinovej komory (SPPK) Jana Holéciová.

Dohľad v Slovenskej republike zabezpečuje Štátna veterinárna a potravinová správa (ŠVPS SR). Lekárne vedú evidenciu o vydaných liekoch. Poľnohospodárske družstvá zase vedú tzv. ambulantnú knihu, do ktorej okrem iného zapisujú druh antibiotík a použité množstvo.

Paulína Komarová z kancelárie ústredného riaditeľa ŠVPS SR uviedla, že rezíduá antibiotík kontrolujú prostredníctvom viacerých monitorovacích programov. Jedným z nich je Národný plán kontroly rezíduí v živých zvieratách a v produktoch živočíšneho pôvodu (NPKR).

„Čo sa týka kontroly rezíduí antibiotík, boli ŠVPS SR v roku 2014 v rámci NPKR nariadené odbery 509 vzoriek v nasledovnom členení: 110 vzoriek z hovädzieho mäsa,198 vzoriek bravčového mäsa, 43 vzoriek od oviec, 120 vzoriek hydinového mäsa, 9 vzoriek z rýb, 5 vzoriek od králikov a 24 vzoriek zo zveriny.

Všetky analyzované vzorky boli negatívne, čiže v súlade s platnou legislatívou SR a EÚ a neboli v nich zachytené rezíduá antibiotík. Ďalších 355 vzoriek bolo odobratých z produktov živočíšneho pôvodu, taktiež s negatívnymi výsledkami,“ dodala Komarová.

Podľa najnovších štatistík je výskyt antibiotík v bravčovom mäsa na Slovensku siedmy najnižší v Európe. Najnižší je v Nórsku a na Islande. Na opačnom konci rebríčka sa umiestnili TalianskoCyprus.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA