Dodávateľské vzťahy v potravinárstve: Potrebujú zásah EÚ?

Slovenský rezort pôdohospodárstva tlačí na európsku úpravu nekalých obchodných praktík. Obchod tvrdí, že zlyhania sú inde.

Prístup k problému nekalých praktík cestou samoregulácie podporujú väčšie krajiny EÚ, ktoré nezaznamenali ich významnejší výskyt.

Slovensko už nekalé praktiky postavilo mimo zákon na národnej úrovni (Zákon č. 362/2012 Z.z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny).

Ministerstvo pôdohospodárstva si myslí, že definície a postupy riešenia by sa mali odraziť aj európskej legislatíve. Podľa rezortu by jej pridanou hodnotou by mohlo byť odstránenie možnosti uzatvorenia neférových zmlúv v inej krajine, ktorá nemá nekalé praktiky upravené zákonom.

„Tiež by štandardizovala systém kontroly a komunikácie medzi kontrolnými úradmi,“ dodáva Peter Hajnala, riaditeľ odboru komunikácia MPaRV.

Minissterstvo argumentuje aj jednotným európskym trhom. Kým národná úprava rieši problematiku dodávok od miestnych producentov, úniová by riešila aj dovoz z iných krajín.

„Predpokladáme, že krajiny, ktoré túto problematiku majú riešenú legislatívne podporia aj riešenia ne úrovni EÚ, napríklad Česká republika, Francúzsko a Španielsko", uvádza MPaRV.

Náchylné podporiť EÚ reguláciu sú podľa niektorých informácií aj Belgicko, Slovinsko, Maďarsko, PortugalskoÍrsko.

Podľa vyjadrenia ministra Jahnátka na májovej konferencii aj po prijatí európskej úpravy Slovensko chce, aby primárna zodpovednosť za potláčanie nekalých praktík zostala na národnej úrovni.

Podľa Milana Semančíka zo Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory legislatívu treba, lebo samoregulácia je „iluzórna“. Jeho kolega Igor Šarmír, ktorý pôsobí v Európskom hospodárskom a sociálnom výbore hovorí, že je zmluvná sloboda v dodávateľskom reťazci neexistuje, pretože v ňom vládne „atmosféra strachu“.

Zelená kniha

Zelená kniha Európskej komisie, ktorá v roku 2013 oštarovala štruktúrovanú diskusiu o možnej legislatíve, konštatuje, že nekalé praktiky malým a stredným podnikom znižujú schopnosť investovať a inovovať. Definovala 7 typov neférových praktík:

1) nejednoznačné zmluvné podmienky – najčastejší typ, vychádza z informačnej asymetrie, povinnosti a sankcie nebývajú jasne definované a následne nie sú ani proporčné,

2) chýbajúce písomné zmluvy,

3) retroaktívne zmeny,

4) neférový presun rizika z podnikania – napríklad prenos zodpovednosti za ukradnutý tovar na dodávateľa, povinnosť kompenzácie obchodných strát, či odďaľovanie platieb,

5) neférové využívanie informácie – porušovanie obchodného tajomstva alebo vynucovanie nerelevantných údajov o výrobe,

6) bezdôvodné a náhle ukončenie obchodného vzťahu,

7) teritoriálne obmedzenia dodávok – tie vedú k rozdielnym veľkoobchodným cenám v jednotlivých krajinách,

EK spomína niektoré konkrétne dopady nekalých obchodných praktík. Vo Francúzsku klesol podiel príjmov producentov na cene mlieka z 32 % na necelých 26 % pri zachovaní tej istej ceny. Vo Fínsku 90 % respondentov-dodávateľov uviedlo, že museli platiť „marketingové príspevky“, za ktoré nedostali reálnu protihodnotu.

Združenie maloobchodu na európskej úrovni EuroCommerce tvrdí, že regulácia nie je potrebná a zdôrazňuje dobrovoľnú iniciatívu. Zelená kniha podľa nich nie je založená na relevantných dátach a nepreukázala systémovú chybu. 

V dôsledku krízy podľa EuroCommerce existuje veľký tlak na znižovanie marží obchodníkov, ktoré sa zvyčajne pohybujú v rozmedzí 2-3 %. Upozorňujú, že obchodníci sú orientovaní najmä na zákazníka a preto potrebujú konkurencieschopný a udržateľný dodávateľský reťazec.

Komisia podľa nich v Zelenej knihe vydeľuje iba jeden problém z komplexného celku a naopak, nesústreďuje sa na trhovú orientáciu poľnohospodárstva či iné „reálne“ faktory, ktoré brzdia inovácie a riadne fungovanie jednotného trhu.

Pozície

Podpredseda EK pre medziinštitucionálne vzťahy a administratívu Maroš Šefčovič k téme obchodných vzťahov na konferencii SPPK spomenul v súčasnosti existujúce spôsoby na dosahovanie väčšej vyváženosti vzťahov na trhu s potravinami – uznávanie organizácií výrobcov, opatrenia na kolektívne vyjednávanie, či možnosti členských štátov podporovať budovanie potravinových vertikál. Pripustil, že riešenie nerovnováhy v potravinovom reťazci trvá Komisii trochu dlho a naznačil, že by to mohla byť jedna z jej prioritných tém v novom zložení.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA