Európa diskutuje, ktoré potraviny možno označiť za bioprodukty

Pre Slovensko je neprijateľné, aby biopotraviny obsahovali zvyšky nepovolených látok.

Nesmieme zničiť dôveru spotrebiteľov v bioprodukty a prijať bez výhrad nariadenie Európskej únie (EÚ) o ekologickej poľnohospodárskej výrobe a označovaní produktov.

Uviedla ministerka pôdohospodárstva SR Gabriela Matečná (nominanka SNS) po dnešnom zasadnutí Rady EÚ pre poľnohospodárstvo a rybolov v Luxemburgu.

Nové európske nariadenie

Ministerka v rozhovore pre TASR pripomenula, že Európska komisia v roku 2014 predložila návrh o ekologickej poľnohospodárskej výrobe a označovaní produktov.

Nové nariadenie má za cieľ odstrániť prekážky pri udržateľnom rozvoji ekologickej poľnohospodárskej výroby, zaistiť férovú súťaž, predchádzať podvodom a neférovým praktikám, zvýšiť dôveru spotrebiteľov v biokvalitu a zjednodušiť a podporiť ekologickú produkciu a nárast zamestnanosti.

Podľa jej slov vnútri Únie prebieha široká diskusia o tom, ako označovať bioprodukty, aké povolené limity rezíduí môžu byť a či sa biologické produkty môžu pestovať aj v skleníkoch.

Slovenské výhrady

Slovensko má výhrady najmä voči zlegálneniu výskytu nepovolených látok v bioprodukcii.

“Pre Slovensko je neprijateľné, že limitné obsahy niektorých látok môžu byť aj v biopotravinách,” upozornila Matečná. To by podľa nej viedlo k zmätkom na strane spotrebiteľov, ktorí majú dôveru k označovaniu bioproduktov.

Ak by na úrovni EÚ prešlo označovanie bioproduktov na dobrovoľnej báze a niektoré štáty by mali povolenú normu rezíduí v biopotravinách a mohli ich dovážať na európsky trh, tak by vznikla duálna kvalita biopotravín, lebo výrobky by boli dostupné v celej Únii, došlo by k narušeniu hospodárskej súťaže a znemožnila by sa vystopovateľnosť tovarov.

“To je pre nás neprijateľné,” odkázala Matečná.

Žiadne nepovolené látky

Európski spotrebitelia podľa ministerky oprávnene očakávajú, že tieto výrobky budú bez použitia nepovolených látok, bez minerálnych hnojív a v prípade mäsa bez hormónov a steroidov.

“Chceme, aby tieto ekologické produkty boli označované jednotne a bez akýchkoľvek možností rezíduí,” spresnila Matečná, podľa ktorej sa návrh nariadenia odkláňa od podstaty a princípov ekologickej poľnohospodárskej výroby v Únii.

Dodala, že viaceré členské štáty, na čele s Francúzskom a Nemeckom, sú za prijatie novej legislatívy, ktorá umožní limity pre odpadové látky aj v biopotravinách, ďalšia skupina krajín je však zásadne proti. Slovensko v tomto boji stojí po boku Belgicka, Českej republiky, Dánska a Švédska.

Štáty nenašli zhodu

Dnešná Rada ministrov nedospela ku konsenzu v tejto otázke a Matečná upozornila, že ak k spoločnému názoru nedospejú ani ministri na ďalšom stretnutí, ani odborníci, je pravdepodobné, že toto nariadenie “zamrzne”.

V súčasnosti potraviny označené ako BIO, musia spĺňať prísne kritériá. Pri ich výrobe sa používajú produkty z ekologického poľnohospodárstva, v ktorom nie je dovolené využívať pesticídy, umelé hnojivá či geneticky modifikované organizmy (GMO).

Zvieratá sa kŕmia prirodzenou potravou bez stimulátorov rastu a hormónov. Pri ich spracovaní sa nepoužívajú umelé farbivá, aromatické a konzervačné látky, dochucovadlá a ďalšie cudzorodé prídavné látky.

Deklarácia o sóji

Slovensko v pondelok 12. júna v rámci zasadnutia Rady EÚ pre poľnohospodárstvo a rybolov v Luxemburgu podporilo takzvanú Európsku deklaráciu o sóji. Pre TASR to uviedla ministerka pôdohospodárstva SR Gabriela Matečná (nominantka SNS) po skončení ministerských rokovaní.

Matečná upozornila, že táto deklarácia je významnou témou aj pre Slovensko, ktoré sa pripojilo k aktivitám združenia “Soja du Danube”.

Ide o nezávislé združenie vytvorené v roku 2012, ktorého cieľom je v podunajskom regióne podporovať udržateľné kultúry prírodnej európskej sóje, ktorá nepatrí medzi geneticky modifikované plodiny (GMO).

Závislosť na dovoze

Podľa Matečnej Európsku deklaráciu o sóji treba vnímať ako iniciatívu na úrovni celej EÚ, lebo Únia je “totálne závislá” od dovozu sóje z tretích krajín.

“Dovážame okolo 36 miliónov ton z tretích krajín a je to zvyčajne geneticky modifikovaná sója. Táto aktivita má prispieť k tomu, aby sme nielen sóju, ale aj iné proteínové plodiny vedeli na európskom kontinente vypestovať sami a znížili tak závislosť od geneticky modifikovaných dovážaných proteínových produktov,” opísala situáciu ministerka.

Tieto snahy podľa jej slov podporuje mnoho členských štátov EÚ a je pravdepodobné, že na júlovom zasadnutí Rady ministrov bude podpísaná spoločná deklarácia.

“Pre Slovensko je to dôležitá téma aj preto, že máme výborné klimatické podmienky na pestovanie sóje. Výmer na Slovensku môže byť od 100.000 do 200.000 hektárov, v súčasnosti pestujeme sóju na okolo 90.000 hektároch,” spresnila.

Kvóty na cukor

Komisia dnes v rámci informácií o situácii na trhu s poľnohospodárskymi komoditami predstavila aj situáciu na trhu s cukrom.

Matečná pripomenula, že Slovensko, rovnako ako aj iné členské krajiny, upozorňuje na odstránenie kvót na cukor. Tie vypršia v septembri 2017.

“Vyzvali sme komisiu, aby pozorne sledovala situáciu na trhu. Nielen vo výmerách, ale aj v cenách cukru. Ak by cena cukru mimoriadne klesla, tak Európska komisia má prijať opatrenia podobne ako pri mlieku,” zhodnotila situáciu Matečná.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA