Európa má problém s pančovaným medom

Európa svoju vysokú spotrebu medu uspokojuje dovozom dosladzovaného medu z Číny.

Dodaný cukor v mede, ktorý sa predáva v EÚ, je relatívne bežná vec. Ešte v decembri 2016 to ukázalo testovanie európskeho Spoločného výskumného centra (JRC).

Výskumná inštitúcia Európskej komisie (na ktorej čele stojí Slovák Vladimír Šucha) testovala med a ďalšie potraviny ako odpoveď na uznesenie Európskeho parlamentu o falšovaných potravinách.

Med v rebríčku obsadil 6. najčastejšie falšovaných potravín.

JRC testovalo 2264 vzoriek zo všetkých členských krajín (plus Švajčiarska a Nórska) a zo všetkých stupňov dodávateľského reťazca.

Približne 20 % označili ako zmesy medu s pochybným pôvodom, ktoré obsahovali dodaný cukor.

Rôzne podovody

Podvody s medom sa môžu diať rôznymi spôsobmi. Predajom lacnejšieho medu z peľu z viacerých druhov zdrojov ako med z jednej rastliny, dodaním cukrových sirupov na zväčšenie objemu alebo jeho predčasný zberom a vysušením v umelých podmienkach, aby sa ušetrili čas a náklady.

Vo všetkých prípadoch to, čo si spotrebiteľ myslí, že kupuje, nezodpovedá obsahu a nezodpovedá ani definícii toho, čo má med byť podľa európskeho práva.

To med pozná ako prírodnú sladkú substanciu vyprodukovanú včelou z nektáru rastlín, ktorý včely zbierajú, transformujú s použitím vlastných špecifických látok, uložia, vysušia a uložia v medových plástoch, aby dozrel.

Členské štáty med, ktorý sa u nich vyrába alebo dováža samozrejme testujú. Spôsoby sa však líšia a tí, ktorí hoc chcú falšovať sa vedia rýchlo prispôsobiť.

Testovanie na prímesy je zložité

Spôsobov ako med falšovať je totiž príliš veľa.

“Je to ako dopingová analýza v športe. Ľudia, ktorí testujú doping nikdy nevedia, že na trhu je nová droga”, hovorí profesor štrukutrálnej biológie z univerzity v nemeckom Bayreuthe Stephan Schwarzinger.

“Keď si uvedomíte, koľko sirupov je na trhu, neexistuje jedna technológia, ktorá by ich odhalila všetky. Musíte testovať mnoho chemických a fyzických parametrov.”

Populárny med

Med je u Európanov veľmi populárny. Jeden človek v priemere skonzumuje 0.7 kila za rok. Najviac sa ho zje v Grécku a Rakúsku, v priemere 1,7 kila na hlavu.

Zje sa ho viac ako Európa dokáže vyrobiť. Spolieha sa na dovoz – polovica z neho prichádza z Číny. Najviac medu dovážajú Veľká Británia, Belgicko a Španielsko.

Čína je celosvetovo najväčším výrobcom medu a to s rastúcim trendom. Jej produkcia rastie napriek tomu, že populácia včiel, aj v Číne, tak ako na celom svete, klesá. Dôvodom je používanie pesticídov, znečistenie, strata prostredia kvôli urbanizácii a pod.

 

Bez včiel nebude čoskoro ani káva a čokoláda, upozorňujú vedci

 

Podozrivá produkcia

Celosvetovo klesá aj produktivita včelých spoločenstiev. To sú dôvody, pre ktoré je vysoká čínska produkcia podozrivá.

Je to práve vďaka metóde výroby, kedy zbierajú ešte nedozretý med a finalizujú ho umelo s pridaním sirupov.

Medzinárodná organizácia vývozcov medu (IHEO) hovorí, želacný čínsky med motivuje podnikateľov v niektorých krajinách dovážať produkt z Číny a následne ho vydávať za vyrobený v danej krajine.

Vývozy z niektorých európskych krajín vrátane Slovenska podľa ich údajov stúpli paralelne s dovozom lacného čínskeho medu.

Týkať sa to má Španielska, Slovenska, Portugalska, Holandska, Litvy, Talianska, Írska, Nemecka a Belgicka.

Med je regulovaný v EÚ smernicou, ale požiadavky na deklarovanie jeho pôvodu nie sú veľmi prísne. Väčšina medu na európskom trhu je označená ako zmes európskeho a neeurópskeho medu.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA