Europoslanec: Nové metódy šľachtenia nie sú GMO

Paolo De Castro tvrdí, že Únia by nemala brániť inováciám, ktoré zvyšujú efektivitu pestovania a znižujú jeho dopad na životné prostredie.

Techniky šľachtenia, ktorých súčasťou nie je prenos génov z jedného druhu na iný a ktoré len urýchľujú proces, aký by sa mohol udiať aj v prírode, by nemali byť posudzované ako tradičné genetické modifikácie.

Myslí si to taliansky poslanec a podpredseda parlamentného výboru pre poľnohospodárstva Paolo De Castro (S&D). Povedal to na konferencii Moderné biotechnológie v poľnohospodárstve, ktorá sa konala 28. septembra.

De Castro verí, že EÚ by mala nielen umožniť biotechnológom vytvoriť rastliny odolnejšie voči herbicídom a pesticídom, ale aj pripraviť široký právny rámec pre takzvané nové metódy šľachtenia (new breeding techniques/NBTs).

Pre EURACTIV.com uviedol, že poľnohospodárske inovácie by mali farmárom umožniť vypestovať viac s menšími zdrojmi a spraviť pestovanie udržateľnejšie. De Castro tiež zdôraznil, že nový právny rámec by mal byť oddelený od súčasných európskych pravidiel pre geneticky modifikované organizmy (GMO).

„Potraviny, ktoré sú vyšľachtené novými technikami sú úplne iné, než tie, ktoré sú ako Frankenstein a vyvolávajú u spotrebiteľov obavy,“ dodal poslanec.

Žiadne cudzie DNA

Nové metódy šľachtenia sú inovatívne techniky, ktoré využívajú genetické inžinierstvo na podporu alebo odstránenie určitých charakteristík. Ich zástancovia tvrdia, že by nemali byť regulované ako geneticky modifikované organizmy, pretože na rozdiel od nich pri nových technikách šľachtenia nie je pridané žiadne cudzie DNA.

Akákoľvek zmena, ktorú vedci spravia, by mohla nastať aj v prirodzenom procese evolúcie.

Zdá sa, že Európska komisia súhlasí. Minulý rok jej hovorca pre EURACTIV vyhlásil, že „pri inováciách v množení rastlín je načase posunúť sa ďalej od diskusie, ktorá sa orientuje len na GMO“.

Na žiadosť Vytenisa Andriukaitisa, eurokomisára pre zdravie a potravinovú bezpečnosť zverenil “Mechanizmus vedeckého poradenstva (SAM)” 28. apríla vysvetlivku k novým technikám v poľnohospodárskych biotechnológiách.

V nej vedci tvrdia, že zlepšenie presnosti a kontroly genetických zmien vytvorenými novými metódami šľachtenia má za následok „menej vedľajších účinkov“, než tradičné GMO.

V súčasnosti však neexistuje právny rámec, ktorý by povoľoval alebo zakazoval využívanie týchto techník v Európe. Analýza, ktorá mala určiť, či majú byť biotechnologické inovácie považované za GMO, bola naplánovaná na začiatok roka 2016, no Komisia ju viackrát odložila.

 

Agropolitika EÚ po roku 2020

Mimovládky: Je to GMO

stanovisku z roku 2016 viaceré mimovládne organizácie vrátane Greenpeace a Priateľov Zeme uvádzajú, že podľa ich analýzy nové metódy šľachtenia spadajú pod existujúci právny rámec GMO.

„Ak by unikli predpisom EÚ, tak by sa akékoľvek negatívne efekty na potraviny, krmivá a bezpečnosť životného prostredia vyhli kontrole. Európski spotrebitelia, farmári a pestovatelia by sa GMO nedokázali vyvarovať,“ píše sa v stanovisku.

„Komisia by nemala nechávať žiadne pochybnosti o tom, že všetky produkty genetického inžinierstva podliehajú GMO legislatíve, ktorá vyžaduje prísne zváženie rizík, sledovanie a označovanie.“

Legislatíva na európskej úrovni pravdepodobne nepokročí až do začiatku roku 2018. Vtedy sa očakáva rozhodnutie Súdneho dvora EÚ o osive repky odolnej voči herbicídom, ktoré vo Francúzsku vyvinuli pomocou nových metód šľachtenia.

Prípad sa týka iba jednej z nových metód šľachtenia, mutagenézy. Nie je jasné, či rozhodnutie súdu bude platiť aj pre ďalšie metódy a aký vplyv bude mať na genetické inžinierstvo vo všeobecnosti.

Príležitosť vysporiadať sa s výzvami

Európski farmári však spojili otázku nových metód šľachtenia s dopadom poľnohospodárstva na životné prostredie a budúcou potravinovou bezpečnosťou.

Na konferencii Moderné biotechnológie v poľnohospodárstve, Thor Korfoed, šéf pracovnej skupiny o osive v asociácii európskych farmárov a družstiev Copa-Cogeca, vyhlásil:

„Farmári a chovatelia musia stále viac inovovať, aby sa vysporiadali s výzvou zásobovať rastúcu svetovú populáciu pri obmedzených zdrojov a častými prírodnými prekážkami, od záplav až po suchá.

Nové metódy šľachtenia umožňujú farmárom zaobísť sa bez veľkej časti chemických prostriedkov, ktoré rastliny chránia. Preto by podľa De Castora takáto inovácia mala byť vnímaná ako príležitosť chrániť biodiverzitu a podporovať udržateľnú intenzifikáciu produkcie potravín.

Frakcia Zelení/EFA varuje, že riziká spojené s novými metódami šľachtenia fungovania mimo rámca GMO sú priveľké: keď sa raz tieto organizmy dostanú von z laboratórií, nebude ich možné vystopovať.

To by podľa frakcie viedlo k nekontrolovanému pestovaniu modifikovaných organizmov po celej Európskej únii. V prípade zistenia škodlivých vedľajších účinkov by teda už regulácia na európskej úrovni nebola možná.

1 Comment

  • Pestujte všetko na čistej zemi ako bolo odjakživa prospešné ľuďom!Cista zdravá zem =čisté potraviny,zdraví ľudia ! Modifikujte si mozgy potom snáď pochopíte pre koho je to prospešné !

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA