Hmyz mizne. Vedci hovoria, že treba konať

Odborníci stupňujú svoje výzvy o potrebe chrániť včely pred pesticídmi. Európska komisia pripravuje návrh na úplný zákaz neonikotínoidov.

Za posledných 30 rokov ubudlo v Nemecku na 75 % hmyzu. Ukázala to nedávna štúdia.

Európska asociácia pre ochranu plodín, zastupujúca záujmy výrobcov alebo firiem obchodujúcich s pesticídmi ako Monsanto, DuPont, Syngenta či Bayer, pre EURACTIV.com uviedla, že štúdia nepomenovala príčiny tohto úbytku. Podľa nich preto nemusia súvisieť s poľnohospodárstvom.

Jeden z autorov štúdie, profesor Hans De Kroon, vysvetľuje: „Poznanie presných príčin je prvým krokom k vyriešeniu problému. Ale nepoznanie presnej príčiny by nemalo byť výhovorkou, aby sme pre riešenie neurobili vôbec nič.“

Povedal to počas debaty, ktorú hostil europoslanec Eric Andrieu (S&D) a organizovala francúzska nezisková organizácia Pollinis v priestoroch Európskeho parlamentu v utorok 7. novembra.

Spoločný postoj vedcov

Najpoužívanejším druhom pesticídov vo svete sú neonikotínoidy, ktoré ovplyvňujú nervový systém hmyzu. Môžu sa aplikovať ako postrek na listy, ale najčastejšie sa používajú ako prostriedok na ošetrenie osiva ako prevencia proti škodcom. Pri metóde ošetrenia osiva rastlina absorbuje iba 2 až 20 % prípravku – zvyšok sa rozptýli v prostredí.

Výskumy dokazujú, že neonikotínoidy ovplyvňujú plodnosť včiel ako aj ich váhu a reprodukčný systém, čo má za následok ich úbytok, argumentuje Peter Neumann, predseda Inštitútu pre zdravie včiel Univerzity v Berne a autor štúdie, ktorá vyčíslila hodnotu straty opeľovačov v Európe na 14,6 miliárd eur.

Neonikotínoidy majú tiež vplyv na prírodných predátorov ako pavúky alebo vtáky, ktorí plnia úlohu istej formy prirodzenej regulácie škodcov (ročná hodnota je vyčíslená na 91 miliárd eur) a na mikroorganizmy, ktoré zasa prispievajú k úrodnosti pôdy (22,75 miliárd eur).

Alternatívy pre farmárov

Napriek jasným údajom vedci uznávajú, že pri riešení problému potrebujeme aj istú dávku opatrnosti.

„Musíme si plne uvedomiť možné dôsledky takéhoto zákazu (neonikotínoidov, pozn. red.) – aké by boli alternatívy pre farmárov? Budú im nahradené škody za prípadnú stratu úrody alebo im ponúkneme alternatívy, ktoré skutočne zasiahnu iba škodcov,“ pýta sa Neumann.

„Mali by sme sa tiež vysporiadať so strachom z GMO,“ konštatuje ďalej, ktorý je z veľkej miery založený na nevedomosti a investovať do výskumu, ktorý by vedel ponúknuť nové možnosti ochrany proti škodcom.

Téma geneticky modifikovaných organizmov (GMO) ale v Európe predstavuje tabu a farmári argumentujú, že v prípade zákazu neonikotínoidov nateraz zostali odkázaní na menej efektívne a viac znečisťujúce alternatívy.

Vedec z Francúzskeho národného výskumného výboru (CNRS), Jean-Marc Bonmatin, však argumentuje, že riešenia ako metódy integrovanej ochrany proti škodcom, kedy je použitie pesticídov krajná možnosť, už existujú.

Aj pri strate úrody zapríčinenej škodcami, skúsenosti pestovateľov kukurice z Talianska dokazujú, že je menej nákladné poistiť sa (3,50 eur/ha) ako preventívne ošetrovať úrodu neonikotínoidmi (40 eur/ha).

Celoeurópsky zákaz

Taliansko zakázalo ošetrenie osiva neonikotínoidmi už v roku 2008 práve kvôli potrebe chrániť opeľovače.

Francúzsko zakázalo neonikotínoidy od septembra 2018, aj keď ošetrenie niektorých plodín, kde zatiaľ neexistujú alternatívy, bude spadať pod výnimku až do roku 2020.

Hodnotenie Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) v roku 2013 identifikovalo „vysoké nebezpečenstvo pre včely“. Európska komisia preto uložila čiastočný zákaz na tri druhy neonikotínoidov a na niektoré plodiny.

Fabio Sgolastra, vedec pôsobiaci na Univerzite v Bologni a člen pracovnej skupiny EFSA pracujúcej na hodnotení rizík pre včely si ale myslí, že čiastočný zákaz bol nedostačujúci: „Riziko nie je zanedbateľné. Čiastočný zákaz nie je v súlade s výsledkami vedy.“

EFSA nedávno publikovala nové hodnotenie rizík pre včely zahrňujúce viac ako 100 ďalších štúdií, ktoré boli publikované od roku 2013. Úrad opätovne potvrdil, že neonikotínoidy predstavujú riziko pre včely a iné opeľovače.

Európska komisia teraz preskúma hodnotenie EFSA a vypracuje návrh na zákaz všetkých metód použitia neonikotínoidov okrem použitia v skleníkoch. Členské štáty by mali o návrhu hlasovať koncom mesiaca.

Pozície

Róbert Chlebo, včelár a vedec (Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre)

V minulom roku sa urobil prieskum medzi 260 slovenskými včelármi, pričom 13 % z nich malo podozrenie na otravu svojich včelstiev a vyše 5 % nevedelo posúdiť, či znižovanie kondície ich včelstiev súvisí práve s pesticídmi.

Vyše 90 % z tých, ktorí mali podozrenie na otravy hlásili chronickú otravu, nešlo teda o úhyn celých včelstiev, čo je zároveň dôvodom, prečo sa otravy oficiálne nehlásia. Aj v prípadoch, že uhynú celé včelstvá, je šanca získať odškodnenie takmer nulová – dokazovanie viny konkrétnemu pestovateľovi je extrémne komplikované, keďže dozor nad nákupom a používaním pesticídov nefunguje u nás dobre a drvivá väčšina pesticídov sa používa preventívne.

V úľovom prostredí bolo detekovaných viac ako 160 rôznych druhov pesticídov, z ktorých sa za najväčšie riziko pre včely v celosvetovom meradle považujú spomínané tri neonikotínoidy (tiametoxám, imidakloprid a klotianidín) a dva organofosfáty (phosmet a chlorpyrifos). Včely medonosné majú v porovnaní s ostatnými druhmi hmyzu len približne jednu tretinu detoxikačných enzýmov, pričom tie sú aktívne len pri zabezpečení vyváženej stravy. Insekticídy zo skupiny neonikotínoidov sa najčastejšie aplikujú vo forme moridla na osivo, odkiaľ sú následne absorbované do pletív rastlín, vrátane nektáru a peľu. Na rozdiel od akútnych otráv, ktoré sú ľahko pozorovateľné, subletálne pôsobenie pesticídov na včely môže unikať našej pozornosti alebo sa prejaví až po dlhšej dobe od expozície.

Negatívne sa môže prejaviť u jednotlivých vývojových štádií včely na úrovni imunitného systému jednotlivých včiel, ale aj včelstva ako celku, ovplyvňujúc schopnosti komunikácie, správania a učenia sa. Subletálne faktory, ktoré jednotlivo nemajú výrazné škodlivé účinky, môžu pri súbežnom pôsobení spôsobiť až celkový kolaps včelstva.

Simultánne pôsobenie niektorých fungicídov spolu s neonikotínoidmi alebo pyretroidmi môže zvýšiť ich toxicitu až tisícnásobne. Rezíduá neonikotínoidov tiež vážne poškodzujú včelie matky už počas ich vývoja a môžu spôsobiť úhyn matky do troch mesiacov od jej vybehnutia z bunky. Je potvrdený antikoncepčný efekt neonikotínoidov na trúdov včely medonosnej, keď znížili životaschopnosť spermií trúdov v priemerne o 40 %.

Táto skupina pesticídov je rizikom nielen pre včely, ale aj pre ostatné živočíšne druhy, ako sú motýle, vtáky a vodný hmyz, ktoré sú významnými súčasťami vyšších potravinových reťazcov.

Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) zverejnil viacero nezávislých štúdií a oficiálnych stanovísk, v ktorých konštatuje, že zostávajúce povolené spôsoby použitia imidaklopridu, klotianidínu a tiametoxámu predstavujú vysoké riziko pre včely, príp. nemožno toto vysoké riziko vylúčiť. S ohľadom na najnovšie vedecké poznatky a jasné stanoviská EFSA, ako oficiálneho reprezentanta európskych spotrebiteľov potravín, je zrejmé, že EÚ potrebuje prijať opatrenia na úplný zákaz imidaklopridu, klotianidínu a tiametoxámu.

Včelu je potrebné vnímať ako bioindikátor stavu životného prostredia, včelári chcú spolupracovať s ostatnými poľnohospodármi, je však jasné, že súčasné trendy chemizácie poľnohospodárstva sú už trvalo neudržateľné. O tom svedčí aj nedávna vedecká štúdia z Nemecka, ktorá konštatuje, že za posledných 27 rokov sme prišli len v národných parkoch o 75 % biomasy všetkého lietajúceho hmyzu. Neonikotínoidy sa našli aj v nektári kvetov v národných parkoch, je preto nutné uvedomiť si, že nejde len o lokálny problém oblastí s intenzívnym poľnohospodárstvom, ale o fungovanie ekosystémov ako celku.

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora  

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora je za selektívny prístup vo veci zákazu používania uvedených účinných látok ako moridiel osiva u nekvitnúcich rastlín. Momentálne absentuje adekvátna náhrada týchto účinných látok a návrat ku klasickej ochrane postrekom proti cicavému hmyzu v porastoch najmä pri cukrovej repe by bolo oveľa väčšou záťažou pre životné prostredie a pôsobilo by nielen na cieľových škodcov, ale aj na opeľovače a iné skupiny hmyzu.

Určite je potrebné počkať si na posúdenie rizík používania neonikotínoidov Európskym úradom pre bezpečnosť potravín (EFSA). EFSA doposiaľ nevydala vedecké stanovisko o negatívnej účinnosti týchto látok na zdravie organizmov a včiel. Komplexná správa EFSA o možných rizikách používania neonikotínoidov by mala byť zverejnená už čoskoro.

Európska komisia by zároveň mala začať skúmať, aké sú ďalšie možnosti pri vývoji adekvátnej náhrady neonikotínoidov pre plodiny, pre ktoré neexistuje v súčasnosti náhrada.

Aktuálne sa využívajú pesticídy zo skupiny neonikotínoidov, no ako už bolo spomenuté, neexistuje adekvátna náhrada týchto účinných látok, ktorá by mohla nahradiť ich funkciu ochrany plodín. Návratom k alternatívnym insekticídom by poľnohospodári museli daný postrek aplikovať na plodinu niekoľkokrát v priebehu vegetačného obdobia a to celoplošne. Tým sa podstatne zvýši množstvo použitého insekticídu a tiež by sa mohlo zvýšiť riziko pre opeľovače a necieľové organizmy v porovnaní s ošetrením osiva neonikotínoidmi.

 

REKLAMA

REKLAMA