Jedlom plytváme a dátumom na obaloch nerozumieme

Európania ročne vyhodia približne 100 miliónov ton potravín. Uvedomujeme si, že sme za to zodpovední ako spotrebitelia. Dátumom spotreby a minimálnej trvanlivosti však nerozumieme.

„Európa kvôli plytvaniu potravinami každý rok stráca 200 miliárd eur,“ uviedol Dušan Chrenek, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. Upozornil, že okrem úspory nákladov by zníženie plytvania prispelo aj k šetreniu prírodných zdrojov a životného prostredia celkovo.

Predpokladá sa, že pokiaľ sa nezmenia naše návyky, trend plytvania potravinami bude mať stúpajúcu tendenciu. Európska únia si v rámci svojej environmentálnej politiky a stratégie Európa 2020 stanovila ako jednu z priorít aj efektívne využívanie zdrojov. Prevencia plytvania potravinami je súčasťou dosiahnutia tohto cieľa. Z tohto dôvodu Komisia do konca tohto roka navrhne preventívne opatrenia, ktoré budú súčasťou balíčka o obehovom hospodárstve.

Komisia začiatkom septembra zrealizovala prieskum Eurobarometer, ktorý sa zameral na plytvanie potravinami a dátumové označovanie potravín. Cieľom bolo zistiť súvis medzi dátumovým označovaním a plytvaním potravinami, čo by malo pomôcť vytvoreniu nových pravidiel označovania potravín.

Začať musíme od seba

Väčšina Európanov (76 %) si uvedomuje, že pri plytvaní potravinami zohrávajú úlohu oni sami ako spotrebitelia. Okrem nich však k prevencii plytvania prispievajú aj iní aktéri potravinového sektora. Svoj podiel majú poľnohospodári, výrobcovia potravín, predajcovia, či sektor stravovania.

Vďaka uvedomeniu si svojej úlohy pri znižovaní plytvania potravinami, Európania uviedli niekoľko spôsobov, ako k tomu sami prispejú. Lepšie plánovanie nákupov a varenia vo vlastnej domácnosti považuje za dôležité 63% Európanov. Tento postoj zdieľa 47 % Slovákov.

Tretina Slovákov a takmer dve tretiny Európanov tiež uviedli, že namiesto vyhadzovania zvyškov jedla ich radšej skonzumujú. Tretím najrozšírenejším spôsobom bolo mrazenie potravín.

Kontrolujeme dátumy na obaloch

Prieskum tiež ukázal, že dátumové označovanie potravín je pre spotrebiteľov dôležité. Pri nakupovaní si dátum na obale všíma viac ako polovica Slovákov a až 58 % Európanov.

Ukázalo sa však aj to, že Európania celkom nerozumejú pojmom „spotrebujte do“ a „minimálna trvanlivosť“. Polovica z nich pri tom uviedla, že lepšie pochopenie týchto dvoch údajov by im pomohlo znížiť plytvanie potravinami.

Dátumové označenie je nástrojom na zaistenie bezpečnosti potravín. Jeho nesprávne chápanie však prispieva k plytvaniu potravinami. Spotrebitelia totiž často vyhadzujú potraviny stále vhodné na konzumáciu len preto, že nerozumejú, čo dátum na obale znamená.

Iba 47 % Európanov vie, že minimálna trvanlivosť znamená, že potravina je aj po tomto dátume vhodná na konzumáciu pokiaľ bola správne skladovaná. Slováci tomuto označeniu rozumejú ešte menej, je to iba 38 %.

Na druhej strane oproti európskemu priemeru (40 %) viac Slovákov (44 %) chápe, že po dátume spotreby by už potravinu nemali konzumovať, pretože môže predstavovať zdravotné riziko.

V súčasnosti potraviny ako soľ, cukor a ocot nemusia byť označené žiadnym dátumom. Ide o trvanlivé potraviny, ktorých konzumácia je bezpečná po dlhú dobu a ich kvalita neklesá. Do budúcnosti sa uvažuje o tom, že sa táto prax rozšíri na viacero druhov potravín. Medzi neoznačené výrobky by mohli patriť cestoviny, ryža, káva alebo čaj.

Dôležitosť dátumového označenia dokazuje aj odpoveď respondentov na otázku, či by im na týchto potravinách chýbalo. Až 52 % Slovákov sa vyjadrilo, že by tam dátum chceli vidieť. Pre Európanov celkovo je menej dôležitý. Chýbal by iba 44 % opýtaných.

Polovica Slovákov však zároveň uviedla, že by použili neotvorený balíček špagiet bez dátumu na obale, ktorý by našli vo svojej kuchyni. Urobili by tak aj keby si nepamätali, kedy špagety kúpili, pokiaľ by obal nebol poškodený.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA