Koľko by stálo vedieť pôvod mäsa?

Európska komisia a europoslanci majú rozdielne názory na zvýšenie cien, ktoré by snaha o sledovanie pôvodu spracovaného mäsa znamenala. Slovenskí poslanci presadzujú maximalistický variant. Ten by podľa EK mohol viesť k zdraženiu až o 50 %.

Európsky parlament minulý týždeň prerokovával návrh uznesenia o označovaní krajiny pôvodu mäsa v spracovaných potravinách. Podľa zákonov EÚ sa pod týmto termínom rozumejú mäso s pridaným korením, ale aj zložité viaczložkové produkty, ako napríklad lasagne.

Decembrové nariadenie EÚ o poskytovaní informácií spotrebiteľom túto oblasť zatiaľ neupravuje. Europoslanci z výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (ENVI) preto Európskej komisii pripomenuli nedávne potravinové škandály aj to, že pôvod mäsa má podľa prieskumov pre spotrebiteľov prvoradý význam.

Komisia by podľa EP mala na svoju správu COM(2013) 755 final zo záveru roku 2013 nadviazať konkrétnym legislatívnym návrhom.

„Jednoznačne to pomôže, aby sa ľudia pri výbere a nákupe takýchto produktov lepšie zorientovali. Ak je totiž niečo označené ako slovenský výrobok, malo by to znamenať, že aj mäso v ňom pochádza zo Slovenska,“ povedala pre TASR členka ENVI Monika Flašíková Beňová (Smer/S&D).

„Výbor (ENVI) stavia náročné hranice, kam má Európa kráčať v oblasti označovania potravín. Spotrebiteľ musí vedieť, prečo to celé robíme, aby sme jedli zdravé potraviny a čerstvé mäso,“ vyhlásil europoslanec Miroslav Mikolášik (KDH/EPP).

Slovenskí zákonodarcovia teda jasne podporili ďalšie rozšírenie informácií, ktoré by mal mať spotrebiteľ k dispozícii. Podľa Komisie by to pre výrobcov mohlo znamenať zvýšenie nákladov, ktoré by premietli do cien, a to by zákazníci nemuseli akceptovať.

Tri scenáre

Európska komisia vypracovala 3 rozdielne scenáre, ktoré by pri označovaní mäsa v spracovaných výrobkoch mohli nastať. Upozornila, že tento trh má v porovnaní s predajom čerstvého mäsa viaceré špecifiká.

Väčšinu podnikov tvoria malé a stredné podniky. Spracovatelia mäsa zvyknú suroviny obstarávať najmä od obchodníkov na krátkodobých (spotových trhoch), zvyčajne získavajú nespracované mäso a mäsové zložky z viacerých zdrojov a svojich dodávateľov menia tri a viac ráz za rok.

Správa EK uvádza, že existujúce systémy vysledovateľnosti nepostačujú. Absentuje ale aj výraznejší záujem producentov o tieto informácie.

Prvý scenár zachováva súčasné dobrovoľné označovanie pôvodu. „Ako taký nepredstavuje úplne uspokojivé riešenie požiadavky spotrebiteľov na informácie o pôvode, hoci lepšie zodpovedá nízkej ochote spotrebiteľov platiť za dodatočné informácie,“ vysvetľuje Komisia.

Druhý scenár zavádza rozlíšenie pôvodu v závislosti od toho, či mäso pochádza z EÚ alebo mimo nej. Tento variant považuje za „príliš všeobecný“ a dodáva, že „nie je hodný následného zvýšenia ceny“. Dodatočné náklady by pritom mohli dosiahnuť až 25 %.

Maximalistická verzia označovania by už znamenala zvýšenie nákladov od 15 až 20 % až do 50 %.

Producenti by museli prispôsobiť obstarávacie postupy, možno zmeniť mix dodávateľov, prejsť na menšie výrobné dávky, prispôsobiť výrobný postup na dosiahnutie segregácie podľa pôvodu v priestoroch podniku a prispôsobiť balenia. Nový by musel byť aj systém vysledovateľnosti.

Dodatočné náklady by podľa odhadov Komisie museli z 90 % niesť spotrebitelia. Už pri náraste cien o 10 % klesá „ochota spotrebiteľov platiť“ o 60 -80 %.

„Ide nám o maximalistický scenár transparentnosti a vysledovateľnosti,“ hovorí Miroslav Mikolášik. Europoslanci sa s Komisiou na zvýšení cien nezhodnú. Poukázali pri tom na prieskum francúzskej konzumentskej organizácie Que Choisir, ktorá dramatické zdraženie v dôsledku označenia pôvodu nepredpokladá.

„Opatrenie by malo prispieť k zlepšeniu kvality potravín, v istej miere aj ich bezpečnosti a predovšetkým informovanosti spotrebiteľa. Jeho vplyv na zvyšovanie nákladov v prípade spracovateľov či výrobcov by napriek istému strašeniu z ich strany mal byť zanedbateľný,“ uviedla Flašíková Beňová.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA