Kríza v poľnohospodárstve pretrvá

7. septembra ochromil bruselské centrum protest poľnohospodárov proti cenovej nestabilite v potravinárskej prvovýrobe. Podľa odborníkov budú cenové výkyvy trvalé.

Na protestoch počas mimoriadneho zasadnutia Rady EÚ pre poľnohospodárstvo tvorili väčšinu demonštrantov nespokojní producenti mlieka. Európske stredisko pre monitorovanie trhu s mliekom uvádza, že za posledný rok sa výkupná cena mlieka prepadla o štvrtinu.

Padajúce ceny mlieka a bravčového mäsa prinútili Európsku komisiu odblokovať záchranný balík vo výške 500 miliónov eur. Czesław Adam Siekierski, ktorý predsedá poľnohospodárskemu výboru Európskeho parlamentu, vraví, že to nie je dostatočná suma na odľahčenie dopadov krízy. Dostatočná by podľa neho nebola žiadna pomoc, ktorá nerieši príčiny kolísania cien. Poukázal pri tom na Francúzsko, Portugalsko, ŠpanielskoTaliansko, ktoré pri výkupe mlieka zaviedli vyššie intervenčné ceny, čo Komisia odmieta.

Protikrízové nástroje vraj sú

Analytici Generálneho riaditeľstva pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka sa podobne ako ich kolegovia z Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) zhodujú na tom, že cenová volatilita potrvá.

Súčasná kríza je ďalším príkladom nestability trhov, ktorá sa začala v rokoch 2007-2008. V odvetví sa však objavili obavy, že kolísanie cien prekračuje prirodzenú fluktuáciu. Na jej zvládnutie zaviedla EK počas reformy Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP/CAP) viacero nástrojov. Zdroj z prostredia Komisie vysvetľuje, že sa chceli vyhnúť opakovaniu mliečnej krízy z roku 2009, kedy „pomoc prišla neskoro, keď bolo po všetkom a keď už boli mnohé spoločnosti nútené zavrieť“.

Mimoriadne opatrenia bežne zahŕňajú podporu súkromného uskladnenia, ktorá sa vzťahuje na mliečne a mäsové výrobky, stiahnutie z trhu alebo voľnú distribúcia, ktorá sa naopak týka najmä ovocie a zeleniny. Tieto „záchranné siete“ sa aktivujú, keď cena klesne pod vopred stanovenú úroveň.

Nová SPP tiež zahŕňa „krízovú rezervu“ vo výške 400 miliónov eur ročne. Tú napĺňajú farmári, ktorí na priamych platbách zinkasujú viac ako 2000 eur. Pre tento fakt nechcú európske inštitúcie na rezervu veľmi siahať a to až do tej miery, že doteraz nebola použitá.

Napokon sú tu nástroje, ktoré sa presúvali z piliera priamych platieb do podpory na rozvoj vidieka. V súčasnosti sú dostupné 3 typy – 1.) poistenie v prípade zlého počasia, ochorení zvierat a rastlín, 2.) podielový fond, 3.) stabilizačný fond, ktorý cieli na farmárov, ktorí majú 3 po sebe nasledujúce roky stratu viac ako 30 %.

Príčin je veľa

Nezáleží na tom, koľko nástrojov sa príjme, nestabilita v poľnohospodárstve bude vždy. Profesor ekonómie z Bolonskej univerzity Felice Adinolfi hovorí, že určitá miera kolísania cien je normálna, pretože sektor podlieha dobrým a zlým rokom. V posledných rokoch sa ale volatilita stala konštantným zdrojom rizika.

V Spojených štátoch na zvládnutie rizika vytvorili viacero finančných nástrojov. V tom istom čase Európa odstránila výrobné kvóty, čím sa stala zraniteľnejšia v konkurencii mimoeurópskych krajín. Adinolfi dodáva, že úpravy SPP by uspeli iba čiastočne.

„Nie je jediné riešenie. Dôležité je sústrediť sa na kvalitu, lebo tá dodávky pomáha odlíšiť,“ myslí si taliansky profesor. Dôležité je podľa neho aj zvyšovanie povedomia prostredníctvom producentských organizácií a upravenie záchranných sietí tak, aby sa aktivovali vo vhodnom čase.

Zvyšovanie výkupných cien mlieka je niečo, čo od Európskej komisie žiadajú viaceré vlády a poľnohospodárske združenia. Think tank Farm Europe tvrdí, že zvýšenie intervenčných cien „nie je ani nadávka, ani kúzelná palička.“ Údajne však zohráva psychologickú úlohu, preto by sa výkupná cena mlieka z roku 2007 upraviť aspoň o akumulovanú infláciu.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA