Kvalita a bezpečnosť potravín sú dve odlišné veci, pripomínajú experti

Pri debate o potravinách v Únii je potrebné rozlišovať medzi nedodržiavaním predpisov a problémami v ohrození ľudského zdravia, zhodli sa diskutujúci v paneli Ochrana spotrebiteľa a potravinová bezpečnosť.

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie vo svete na následky závadných potravín zomrie každoročne viac ako 350 tisíc osôb. Vzhľadom na zmeny stravovacích návykov sa ale zvyšujú požiadavky konzumentov aj na širšie spektrum potravín, ktoré následne podliehajú najrozličnejším kontrolám.

V krajinách Európskej únie sa vyrábajú a predávajú aj napriek rozsiahlosti trhu zdravotne najbezpečnejšie a najkvalitnejšie potraviny, pripomenul na začiatku diskusie pod názvom Ochrana spotrebiteľa a potravinová bezpečnosť profesor Jozef Bíreš, riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy na Slovensku. Zároveň sú preto na výrobcov a obchodníkov kladené v Únii najvyššie nároky.

Bezpečnosť potravín a ochrana spotrebiteľa dnes na Slovensku navyše rezonujú v súvislosti s témou dvojakej kvality tovarov v krajinách Únie, čo komplexnosti témy dodáva ďalšiu dimenziu. Všetkým týmto otázkam sa venoval panel počas konferencie Diskutujme o budúcnosti Európy – 60 rokov európskej integrácie: Úspechy a výzvy.

Čítajte aj: Summit o kvalite produktov v Bratislave: V4 už nechce byť zavádzaná

Únia má stále najbezpečnejšie potraviny

Na európskej úrovni sa potravinové problémy v súvislosti s ich bezpečnosťou a kvalitou začali riešiť ešte v 60-tych rokoch. Ladislav Miko, zástupca generálneho riaditeľa Riaditeľstva pre zdravie a bezpečnosť potravín (DG SANTE) Európskej Komisie pripomenul, že prelomovou udalosťou v európskom prístupe bola kríza takzvaného ochorenia šialených kráv.

Ochorenie BSE „prinieslo trhu stratu desiatok miliárd eur a u občanov aj obrovskú stratu dôvery,“ vysvetlil Miko. Choroba ale poukázala aj na systémový problém. „Keď bola výroba potravín a ich bezpečnosť  politicky pod jednou strechou, objavovala sa určitá laxnosť, s tendenciou sledovať primárne to, čo sa deje s ekonomickým benefitom. Výsledkom bolo, že riziká, ktoré boli vedcom známe už skôr, boli brané do úvahy príliš neskoro,“ uviedol zástupca generálneho riaditeľa DG SANTE.

Komisia teda systém menila od základov koncom milénia. „Základom nového systému sa stala Európska potravinová legislatíva, ktorá vstúpila do platnosti pred 15 rokmi,“ pripomenul. Dodal, že princíp bol dohodnutý s členskými štátmi tak, že „primárna kontrola celého potravinového reťazca leží na kontrolných orgánoch členských štátov“.

Na Slovensku Štátna veterinárna a potravinová správa vykoná ročne 50 až 60 tisíc kontrol, uviedol jej riaditeľ, Jozef Bíreš. „Na takúto malú krajinu je to veľa, no kontroly sú opodstatnené a vychádzajú z analýz rizika,“ vysvetlil.

Kým pred piatimi rokmi bolo porušovanie zákona na úrovni približne 19 percent, dnes Štátna veterinárna a potravinová správa hovorí o 9 percentách. Znižovanie počtu porušení je podľa Bíreša výsledkom zefektívnenia kontrol, ale aj väčšej zodpovednosti subjektov, ktoré vyrábajú, skladujú a predávajú potraviny.

Slovenskí farmári môžu o nekalých praktikách informovať Európsku komisiu

„Zodpovednosť za tovary, predovšetkým potraviny, nesú primárne výrobcovia a obchodníci,“ potvrdila aj predsedníčka Slovenskej asociácie moderného obchodu, Katarína Fašiangová.

Dôležitou oblasťou je podľa nej v Únii najmä možnosť sledovať pôvod potravín a ich súčastí. „V rámci predaja potravín majú obchodníci na Slovensku na pamäti kontrolu dodacích listov, a to najmä kvôli možnosti vysledovať pôvod,“ uviedla. „Ide o jeden zo základných princípov potravinovej bezpečnosti v EÚ,“ doplnila predsedníčka Slovenskej asociácie moderného obchodu.

Skutočná dvojaká kvalita?

Podľa panelistov je dôležité vidieť jednak rozdiel medzi kvalitou a nezávadnosťou potravín, a jednak problém v nedodržovaní predpisov a  problém v ohrození ľudského zdravia.

„Aj keď existujú viaceré potraviny tej istej značky s rozličným zložením, všetky sú primerane kvalitné a ani jedna z potravín nie je zdraviu či životu nebezpečná,“ pripomenul Martin Katriak, podpredseda predstavenstva spoločnosti COOP Jednota Slovensko, odkazujúc práve na fakt, že ochrana zdravia spotrebiteľa je v Únii aj na Slovensku pri potravinových kontrolách na prvom mieste.

„Cieľom ochrany spotrebiteľa je zabezpečiť všetkým spotrebiteľom v Únii, bez ohľadu na to, kde v žijú, kam cestujú alebo kde nakupujú, spoločnú úroveň ochrany proti rizikám a ohrozeniu ich bezpečnosti a hospodárskych záujmov v čo najvyššej možnej miere,“ doplnil Miroslav Antoňak, generálny riaditeľ Spotrebiteľského centra.

Komisárka Jourová: Fico nemá dosť údajov o práci Komisie v otázke dvojakej kvality potravín

Napriek tomu, že potraviny nesmú byť podľa európskej i domácej legislatívy zdraviu škodlivé, nedostatky sa stále vyskytujú. Najčastejšie ide podľa Jozefa Bíreša o zanedbania v oblasti hygieny technologických zariadení a pracovných pomôcok, hygieny budov a prevádzok, ale aj označení výrobkov a osobnej hygieny zamestnancov prevádzok.

V súvislosti so zložením potravín sú rizikové niektoré ich prvky. Slovenská republika za najzávažnejšie podľa Ivety Truskovej, vedúcej Sekcie ochrany a podpory zdravia v oblasti životného a pracovného prostredia Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, označuje pridanú soľ, nasýtené tuky, transmastné kyseliny a cukor, „ktoré spoločne vytvárajú nutričné riziko“.

V kontexte rizík narastá u nás „počet nielen nádorových ochorení vylučovacej sústavy, ale aj ochorení ako diabetes, vysvetlila Iveta Trusková. „Napríklad u chlapcov vo veku od 10 do 12 rokov vzrástol počet obéznych detí o 25 percent za poslednú dekádu,“ doplnila.

Kto má problémy riešiť?

Pohľad spoločnosti na to, kde leží v potravinovom priemysle primárny problém, je odlišný naprieč krajinami Únie, pripomína Ladislav Miko z Európskej komisie. Kým niektoré krajiny môžu používanie napríklad istých druhov mäsa úplne odmietať, v iných krajinách môže byť rovnaký druh považovaný za luxusnú lahôdku.

Veľa kriku pre… rybie prsty

Faktom ale ostáva, že kontrolné orgány musia zabezpečovať aj to, aby informácie na obale potravín súhlasili so zložením výrobku. Spotrebiteľ preto nesmie byť touto súčasťou zavádzaný.

Podľa Martina Katriaka však spotrebiteľ je zavádzaný práve v prípade, že sa výrobok s rovnakým logom predáva s iným zložením. „Domnievame sa, že problém by mal byť primárne riešený na úrovni Komisie, a následne k tomu prijatá potrebná legislatíva,“ uviedol.

Hoci sa v súčasnosti už Európska komisia podnetmi najmä z nových členských štátov Únie zaoberá, Ladislav Miko pripomína, že konečnú podobu zákonov majú stále v rukách národné vlády a orgány členských štátov. „Komisia môže využívať len kompetencie, ktoré sa jej členské štáty rozhodnú v rozhodnú vložiť do rúk,“ doplnil Miko.

 

Panelová diskusia Ochrana spotrebiteľa a potravinová bezpečnosť bola súčasťou konferencie Diskutujme o budúcnosti Európy – 60 rokov európskej integrácie: Úspechy a výzvy. Konferenciu organizovalo Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku spolu s Ekonomickou univerzitou v Bratislave.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA