O GM plodinách budú rozhodovať členské štáty

Rada ministrov životného prostredia sa dohodla na politickom kompromise, ktorý ponecháva členským štátom možnosť povoliť alebo zakázať pestovanie geneticky modifikovaných plodín (GMO) na svojom území

Dohoda uzatvorená na úrovni Rady ministrov posúva návrh smernice opätovne do Európskeho parlamentu (EP) na druhé čítanie a schválenie zo strany nových europoslancov. Europoslanci už v roku 2011 v prvom čítaní rozhodli v prospech smernice, čiže o pevnejšom právnom rámci vnútroštátnych zákazov pre GMO.

„Všetky členské štáty okrem Belgicka a Luxemburska sa dohodli na kompromise,“ uviedol grécky minister životného prostredia Ioanis Maniatis, ktorý v mene gréckeho predsedníctva v EÚ predsedal dnešnému rokovaniu ministrov v Luxemburgu.

Nový právny rámec umožní každému štátu EÚ zakázať geneticky modifikované organizmy na celom svojom území alebo na časti územia aj z iných dôvodov, ako je zdravie alebo ochrana životného prostredia. GM plodiny bude po novom možné obmedziť aj z socio-ekonomických, poľnohospodárskych či územno-plánovacích dôvodov. 

Týka sa to GMO, ktoré boli schválené na centrálnej EÚ úrovni. Na druhej strane však členské štáty, ktoré sú proti GMO, nesmú zakázať tranzit povolených GMO cez svoje územie.

"Môžeme ju považovať za prelomový bod. Podľa nášho názoru návrh textu smernice je vyvážený a je dobrým predpokladom pre rokovanie s Európskym parlamentom," uviedol štátny tajomník ministerstva životného prostredia Ján Ilavský.

Dohoda ministrov otvára cestu pre pestovanie geneticky modifikovaných plodín v priestore EÚ, na čo výrobcovia osív čakali takmer 14 rokov.

„Nový systém dáva štátom na výber, či chcú alebo nechcú pestovať GMO,“ vysvetlila novinárom francúzska ministerka životného prostredia Ségolene Royalová. Jej rezortná kolegyňa z Luxemburska Carole Dieschbourgová však vyjadrila pochybnosti o tom, či sa našlo najlepšie riešenie, pretože dôležitú úlohu budú v tejto oblasti zohrávať firmy z odvetvia biotechnológií.

Dosiahnutú politickú dohodu privítal aj eurokomisár pre zdravie Tonio Borg, ktorý ocenil, že po rokovaniach trvajúcich od roku 2009, členské štáty získali väčšiu flexibilitu pri rozhodovaní v otázkach GMO.

Za posledných 14 rokoch Európska únia povolila pestovanie iba štyroch geneticky modifikovaných plodín, avšak v súčasnosti sa pestuje iba kukurica odrody MON810 z dielne americkej firmy Monsanto.

Dve ďalšie odrody kukurice (BT176 a T25) ako aj zemiaky druhu Amflora sa už v EÚ nepestujú. Európska komisia má na stole šesť ďalších žiadostí o povolenie pestovania plodín GMO, vrátane kukurice Pioneer TC1507.

Slovenská republika patrí medzi krajiny, kde jedinou povolenou geneticky modifikovanou plodinou je BT kukurica MON810 na ploche 100 hektárov (v roku 2013). Iné GMO sú pestované len za účelom vedeckých skúmaní za dodržiavania prísnych bezpečnostných kritérií na zabránenie ich šírenia do životného prostredia.

"Podľa našich informácií, žiadne ďalšie požiadavky na rozšírenie pestovania geneticky modifikovaných plodín u nás nemáme," uviedol Ilavský.

Na otázku TASR, či na základe kompromisnej smernice spoločnosti z odvetvia biotechnológií nezískajú nové možnosti "nátlaku" na členské štáty EÚ, Ilavský odpovedal, že takéto obavy nie sú zbytočné.

"Podľa smernice štáty nebudú rokovať priamo s organizáciami, ktoré budú obchodovať. Tie budú rokovať cez Európsku komisiu, takže je tam silný zabezpečovací mechanizmus, že štáty majú možnosť konať tak ako chcú," skonštatoval Ilavský.

EurActiv.sk/TASR

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA