Potravinami plytváme všetci

Za stovkami ton znehodnoteného potravinového odpoadu stoja producenti, predajcovia a najmä spotrebitelia. Slovenská legislatíva je prísna a zužuje priestor na manipuláciu s potravinami pred koncom ich životnosti.

Jednou zo šiestich príčin plytvania s jedlom je podľa Európskej komisie aj malé povedomie spotrebiteľov o tom, čo znamenajú jednotlivé označenia potravín. Dôsledné rozlíšenie medzi oboma dátumami na obaloch potravín by mohlo predísť nadmernej tvorbe potravinového odpadu a viesť aj k finančnej úspore.

Čerstvosť a bezpečnosť

Označovanie výrobkov dvomi termínmi – "Dátum spotreby / Spotrebujte do" a "dátum minimálnej trvanlivosti" (DMT) má za ciel chrániť spotrebiteľa.

Podľa minuloročnej štúdie Harvard University môže táto prax konzumentov zavádzať a v Amerike zodpovedá za veľký objem potravinového odpadu.

Tovar, ktorý sa kazí rýchlo a jeho konzumácia po termíne spotreby by mohla ohroziť spotrebiteľovo zdravie, musí niesť označenie „spotrebujte do“.

Označenie DMT poukazuje skôr na „čerstvosť“, nie bezpečnosť produktu. Potraviny, ktoré už dosiahli dátum minimálnej trvanlivosti, ani podľa európskej legislatívy nemusia byť ihneď vyhodené.

Smernica 2000/13/EC pri rozlišovaní argumentuje mikrobiologickým hľadiskom. Strava, ktorá ľahko podlieha skaze má byť označená dátumom "spotrebujte do". Za rozhodnutie o použitom označení sú zodpovední prevádzkovatelia potravinárskych podnikov. Nové nariadenie EÚ 1169/2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľovi, ktoré bude platiť od decembra 2014, existujúce pravidlá zachováva.

Únia sa do roku 2020 sama zaviazala znížiť podiel vyhodenej – a pritom stále jedlej –  stravy o polovicu. „Ak 870 miliónov ľudí každý deň hladuje, neexistuje žiadne ospravedlnenie pre plytvanie s jednou tretinou svetových potravín,“ hovorí eurokomisár pre životné prostredie Janez Potočnik.

Národná nadstavba

Európske právo samozrejme pripúšťa ustanovenia nad rámec európskych noriem, ktoré sú plne v kompetencii národných orgánov.

Niektoré krajiny únie, ako Česká republika, Nemecko, Rakúsko či Poľsko, zaviedli možnosť predávať zdraviu neškodné výrobky s vypršanou dobou minimálnej trvanlivosti v špecializovaných obchodoch.

Tieto potraviny ostávajú naďalej zdravotne neškodné, zmenili sa však napríklad ich tuhosť, či farba. Podobným prípadom sú aj ovocie a zelenina, ktoré by v krajnom prípade mohli nakŕmiť aspoň hospodárske zvieratá.

Vo Veľkej Británii je tiež povolený predaj produktov, ktorých minimálna záručná lehota vypršala. Za nedostatky tohto tovaru však už v plnej miere zodpovedá predávajúci.

Grécko v roku 2012 taktiež, po 20 rokoch, upustilo od striktného zákazu predaja potravín po dobe minimálnej trvanlivosti. Maloobchodné predajne však musia tovar výrazne označiť a umiestniť mimo bežného sortimentu.

Na Slovensku je to inak

Ďalšie využitie potravín s uplynulou dobou minimálnej trvanlivosti často komplikuje národná legislatíva.

Na Slovensku sa v minulosti pokúšala presadiť česká sieť "Levné potraviny", ktoré sa špecializuje na predaj tovaru s vypršaným DMT a pred dátumom spotreby. Jej neúspech zapríčinila rigidná slovenská právna úprava, ktorá neumožňuje predaj potravín s uplynulou minimálnou dobou trvanlivosti.

Vo februári prišli so svojou iniciatívou na predchádzanie potravinovému odpadu poslanci Národnej rady za SaS Ľubomír Galko a Lucia Nicholsonová, ktorá nový návrh zákona označila za „pomoc predajcom i spotrebiteľom“.

Podobné snahy o zmenu slovenskej legislatívy však trvajú už niekoľko rokov. Pred dvomi rokmi pripravila svoj legislatívny návrh aj Potravinárska komora Slovenska (PKS). „Po dátume minimálnej trvanlivosti by sa mohli predávať napríklad cestoviny alebo strukoviny pod podmienkou, že by ich zdravotnú bezchybnosť potvrdilo akreditované laboratórium,“ avizovala vtedy riaditeľka PKS Jarmila Halgašová.

Úrad verejného zdravotníctva a Štátna veterinárna a potravinová správa SR majú dlhodobo odlišné stanovisko.

Jedným z iniciátorov domácej diskusie o predaji potravín po uplynutí doby minimálnej trvanlivosti bol aj  Zväz obchodu a cestovného ruchu SR.

Zmena správania spotrebiteľov

Ministerstvo pôdohospodárstva však vyžaduje „jednoznačnú garanciu kvality a bezpečnosti“ týchto potravín.

Koncom minulého roka zvolalo na spoločnú poradu všetkých kľúčových aktérov verejnej diskusie.

„Zúčastnené strany sa zhodli, že sa neodporúča umožniť dopredaj, resp. konzumáciu potravín po ukončení dátumu minimálnej trvanlivosti, nakoľko v súčasnosti sú už dátumy minimálnej trvanlivosti stanovené na hranici trvanlivosti potravín,“ uvádza sa v stanovisku MPRV SR.

Podľa ministerstva by si zmeny vyžiadali dodatočné náklady a preto sa podľa nich ako lepšia možnosť javí zmena správania spotrebiteľov.

Obchodné reťazce by prípadne uvítali možnosť presunúť jedlo, ktoré sa nepredalo, na charitu. Niektoré štáty, ako napríklad Belgicko, túto aktivitu reťazcov podporili zrušením DPH na darované potraviny.

Pozície

Daniel Poturnay, prezident Potravinárskej komory Slovenska:  „Potraviny vyrobené a umiestnené na trh sú vyrábané pri dodržiavaní všetkých hygienických štandardov. Problém je, že potraviny časom strácajú svoje kvalitatívne vlastnosti, čo však pri správnom skladovaní a neporušení obalu spotrebiteľ bezprostredne po uplynutí DMT nemusí postrehnúť.

Zastávame názor, že potraviny po uplynutí DMT by bolo vhodné využiť, či už za stanovených podmienok dopredať, alebo ich použiť napríklad na dobročinné účely. Nepovažujeme za vhodné riešenie, aby s potravinami po uplynutí DMT nakladalo ako s odpadom. Náklady spojené so spätným odvozom a likvidáciou potravín po uplynutí DMT zaťažujú najmä dodávateľov a nie obchodníkov.“

"Pri plytvaní potravinami treba okrem etického hľadiska je treba vziať do úvahy plytvanie ľudskými zdrojmi, surovinovými zdrojmi, energiami, rovnako tiež zbytočné znečisťovanie životného prostredia či už produkciou CO2, alebo  plytvaním a znečisťovaním vody. Nemôžeme na nadprodukciu pozerať výlučne cez záujmy jednotlivých firiem zvyšovania produkcie a ziskov. Bol by to veľmi krátkozraký pohľad. Nás mrzí, že téma plytvania s potravinami je na Slovensku spolitizovaná."

Spoločnosť TESCO STORES SR. a.s. hovorí, že chce prispieť do diskusie k problematike plytvania potravinami s cieľom nájsť riešenie, ktoré by umožnilo niektoré trvanlivé potraviny po dátume spotreby čo najoptimálnejším spôsobom sprístupniť napríklad sociálnym výdajniam (napríklad cestoviny, cukor, …). Z oblastí, ktoré vie ovplyvniť, sa chce ďalej venovať efektívnejšiemu objednávaniu a logistike.

Tesco disponuje nezávislými odhadmi plytvania potravín vo Veľkej Británii (z 32 % potravín, ktoré sa stanú odpadom, pripadá 16 % na výrobcov, menej ako 1 % na predajcov a 16 % na spotrebiteľov). Číselné údaje o vyprodukovanom potravinovom odpade však na Slovensku neexistujú.

„Podľa našich interných odhadov je v porovnaní s uvedenými údajmi miera plytvania trochu nižšia na strane domácností, do veľkej miery rovnaká na strane obchodu a približne rovnaká na strane poľnohospodárov a spracovateľského priemyslu.

V súčasnosti realizujeme niekoľko projektov s cieľom minimalizovať plytvanie potravín na Slovensku. Začali sme napríklad úzko spolupracovať s partnerskými záujmovými organizáciami, ktoré sa zaoberajú ochranou voľne žijúcich zvierat a pracujú so zvieratami – Slovenskou poľovníckou komorou a so Slobodou zvierat. V marci roku 2012 sme spustili projekt poskytovania tovaru zníženej kvality na prikrmovanie lesnej zveri alebo kŕmenie zvierat v útulkoch. Pilotne sme projekt spustili na 9 predajniach a dnes je do projektu zapojených približne 50 našich prevádzok. Počas prvého roku sme tak zamedzili plytvaniu v objeme 648 ton (pečivo, ovocie a zelenina), ktoré smerovali našim partnerským organizáciám.“

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA