Potravinárska novela má prvé miliónové pokuty

Obchodné reťazce reportujú podiely slovenských produktov na tržbách a čelia pokutám v miliónoch eur. Novela platí od začiatku apríla.

Ostatná novela zákona o potravinách (152/1995 Z. z.) je pätnástou za necelých dvadsať rokov.

Platí od začiatku apríla a upravuje povinnosť zverejňovať v prevádzkach obchodných reťazcov s obratom nad 10 mil. eur tabuľu veľkosti A3 s informáciou o podieloch výrobkov vyrobených na Slovensku na predaji v jednotlivých reťazcoch.

Opatrenie sleduje ciel rezortu pôdohospodárstva vytárať nepriamy tlak na posilnenie prítomnosti slovenskej produkcie v obchodoch.

Na metodike určovania, ktoré produkty to sú, sa ministerstvo s predajcami dohodlo. Novela tak upravila tzv. Matovičove tabule, ktoré pôvodne žiadal informáciu o zastúpení na Slovensku vyrobených potravín v ponuke. Tento údaj sleduje ak každoročný prieskum Gfk pre Potravinársku komoru Slovenska.

Podiel slovenských potravín na tržbe má aj podľa obchodníkov vyššiu výpovednú hodnotu. „Hovoria totiž o reálnom ekonomickom správaní zákazníkov. Koľko peňazí utratia za kúpu slovenských výrobkov“, hovorí Michal Dytter, člen predstavenstva spoločnosti Tesco Stores SR a.s.

Percentá podľa neho celkom verne odrážajú konkurencieschopnosť  a kondíciu slovenského potravinárstva, čo do kvality a množstva.

Pokiaľ však ide o samotné tabule, viacero obchodníkov tvrdí, že ich nikto nesleduje.

„Zaplatili sme študentov, aby zisťovali, koľko ľudí sa pri tom zastavuje, zistili sme, že nikto. Spotrebitelia hľadajú slovenské výrobky, klient ich ale buď pozná, alebo sa opýta”, hovorí Martin Katriak z COOP Jednota Slovensko. Tento reťazec má na slovenskom trhu najvyššie podiely slovenských potravín na tržbách.

Podpora „slovenského“ na jednotnom trhu EÚ

Potravinársky priemysel na Slovensku je už 10 rokov súčasťou jednotného trhu EÚ. Relatívne tvrdé prístupové podmienky malo čiastočne vykompenzovať otvorenie možnosti exportovať bez prekážok.

Zahraničné trhy sa stali dôležitými napríklad pre podnik Tatranská mliekareň a.s., ktorý vyváža približne 30 % svojej produkcie.

„Sme nútení hľadať nové trhy, kam umiestňujeme relatívne prebytky, ktoré domáci trh nie je schopný absorbovať“, približuje margetingová manažérka Martina Bjalončíková z TAMI. Export im prináša vyšší predaj, zvýšenie efektivity a produktivity práce a zníženie závislosti na domácom trhu a jeho výkyvoch.

Spoločnosť považuje podporu domácich producentov zo strany verejných politík za potrebnú, no mala by sa podľa nich začať už na úrovni prvovýroby a postupovať k spracovateľom a výrobcom.

Na druhej strane spoločnosť pripúšťa, že im podobné na podporu domácej produkcie spôsobujú prekážky na zahraničných trhoch. „Stalo sa to módnou záležitosťou. Samozrejme, ako vývozcu nás to neteší, ale je to skutočnosť, ktorú musíme akceptovať a snažiť sa presvedčiť kvalitou našich výrobkov“, hovorí Bjalončíková.  

Hydinárska spoločnosť Hyza prostedníctvom svojho hovorcu Mikuláša Šranka zasa poukazuje na to, že slovenský trh nebol dostatočne pri vstupe do EÚ ochránený a dodnes na ňom platia prísnejšie pravidlá pre domácich spracovateľov ako pre spoločnosti v zahraniční.

Hyza a. s. má dôležité odbytové trhy v Maďarsku, Českej republike, Holandsku a Nemecku. Nestretávajú sa ani tak s prekážkami v podobe podpory  domácej produkcie, ako skôr s uvedomelosťou spotrebiteľov, ktorí v zahraničí preferujú regionálne potraviny.

„Rozhodnutia typu Deutsche Bahn servírovať len nemecké víno vo vlakoch majú oveľa viac náučný a motivačný charakter než objemový,“ vysvetľuje Šranko.

Podobne to vidí aj Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora. Realizácia na zahraničných trhoch je pre slovenských producentov podľa Stanislava Nemca zložitá, nakoľko obyvatelia západoeurópskych krajín prejavujú pri nákupe potravín oveľa väčší „spotrebiteľský patriotizmus“.

Novela zákona o potravinách vytvára podľa SPPK rámec na to, aby zlepšila predajnosť domáceho tovaru, ale bude musieť pôsobiť spolu s ďalšími opatreniami.

Nová právna úprava tiež zahŕňa možnosti označovania potravín a poľnohospodárskych výrobkov na dobrovoľnej báze. Dobrovoľné údaje o zložení a pôvode majú podľa ministerstva pôdohospodárstva zlepšiť informovanosť spotrebiteľov o domácich potravinách a pozitívne upraviť ich nákupné preferencie.

Pokuty: výchova a likvidácia

V novele sa upravuje aj výška pokút pre obchody za druhé a ďalšie porušenie povinností vyplývajúcich zo zákona o potravinách. Ak do jedného roka od uloženia prvej pokuty dôjde k opakovanému porušeniu povinnosti, pokuta sa pohybuje od 1 do 5 miliónov eur.

Takouto pokutou môže byť – okrem iného (paragraf 28)- trestaný aj jogurt na regáli, ktorý je po uplynutí dátumu spotreby alebo dátumu minimálnej trvanlivosti.

Pre predajcov ide o najproblematickejšiu časť zákona.  Tvrdia, že ak sa stane, že v regáli ostane potravina po dátume spotreby, ide v drvivej väčšine prípadov o zlyhanie ľudského faktora – konkrétneho zamestnanca.

Miliónová výška pokút sa im zdá neúmerná až likvidačná.

"Tak ako je to teraz riešené na Slovensku, tak to nie je riešené nikde inde”, hovorí Katriak z COPP Jednota Slovensko o porovnaní výšky pokút v iných krajinách EÚ.

“Na porovnanie by som použil dva príklady. Keď v nemocnici zomrie pacient, dostane nemocnica pokutu 10 tisíc eur. Druhý, do rieky Poprad sa nedávno dostala – verím nedbanlivosťou  – toxická látka, pričom biotopu bude trvať 5 rokov, kým sa s tým vyrovná a odborníci nevedia, aký to bude mať vplyv na spodnú vodu. Tam je pokuta 160 tisíc. Porovnajte to s jedným jogurtom”, hovorí Katriak, ktorý zároveň členom predstavenstva Združenia obchodu a cestovného ruchu. 

„Môžem za všetkých obchodníkov povedať, že akákoľvek kontrola je nám síce nepríjemná, ale je mimoriadne potrebná. Sme radi, že prídu do našich predajní, lebo nie všetko my vidíme“, dodáva. Pokuta má však podľa neho trestať, nie likvidovať.

Minister pôdohospodárstva už v HN clube avizoval 10 prebiehajúcich správnych konaní, kde sú v hre miliónové pokuty.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA