Predaj pôdy cudzincom sa skomplikuje

Vláda SR na stredajšom rokovaní schválila návrh zákona, ktorý zavádza obmedzenia pri nadobúdaní hospodárskych pozemkov. Chce predísť špekuláciám s jej nákupom a minimalizovať možnosť jej prechodu do rúk cudzincov.

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka v dôvodovej správe k zákonu o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku uvádza, že liberálny trh s poľnohospodárskou pôdou „neprispieva k jej ochrane a riadnemu obhospodarovaniu“.

Ilustrovať to má aj fakt, že výmera obhospodarovanej pôdy na Slovensku od vstupu do EÚ klesá.

Prvého mája na Slovensku končí moratórium na predaj poľnohospodárskej pôdy cudzincom. Európska únia právo túto pôdu nadobúdať neupravuje. Vo väčšine krajín únie preto obchod s ňou bližšie upravuje domáca právna norma.

Panika okolo pôdy

Prednedávnom chceli v súvislosti  s pôdou iniciovať mimoriadnu schôdzu Národnej rady poslanci opozičnej strany OĽaNO. Zapojili sa tiež do príprav petičnej akcie a chcú rozbehnúť aj európsku iniciatívu na túto tému.

Vláda predvčerom posunula návrh zákona o nadobúdaní pozemkov na rokovanie parlamentu, kde sa o ňom bude rozhodovať v skrátenom legislatívnom konaní. Minister pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek avizuje, že by zákon mohol vstúpiť do platnosti od 1. júna.

Od konca moratória do začiatku platnosti zákona sa tak vytvorí medzera jeden mesiac. Podľa Jahnátka v tomto období nedôjde k masívnemu skupovaniu. V Čechách skončilo moratórium na obchodovanie s poľnohospodárskou pôdou pred tromi rokmi a dramatický vývoj nenastal, priblížil minister.

Po novom by u nás mali na obrábanú zem prednostné právo osoby, ktoré už vykonávajú poľnohospodársku činnosť v obci, v ktorej sa pozemok nachádza, či v obci, ktorá s ňou susedí. Až následne sa oprávnenou strane osoba, ktorá poľnohospodársku činnosť vykonáva inde.

Ľubomír Jahnátek dodal, že návrh zákona obsahuje aj istú reciprocitu: „Občania tých štátov, kde si Slováci nemajú možnosť kúpiť pôdu, nebudú si môcť kúpiť pôdu ani na Slovensku. Sú to krajiny, s ktorými máme v tomto ohľade veľké problémy, ako je Albánsko, Macedónsko či Rusko.“

Ministerstvo deklaruje, že predkladaný návrh zákona z možnosti nadobudnúť poľnohospodársky pozemok do vlastníctva nikoho nevylučuje. „My v žiadnom prípade nevieme zakázať predaj pôdy špekulantom alebo pre zahraničných investorov, môžeme ho však veľmi skomplikovať,“ vyhlásil Jahnátek pre TASR.

Zákon by sa tiež nevzťahoval na pozemky menšie ako 2000 m², ani na tie, ktoré sú v zastavanom území obce. „Navrhovaná zákonná úprava sa nedotkne ani možnosti vyvlastniť poľnohospodárske pozemky vo verejnom záujme,“ uvádza MPRV SR.

Hovorca Ministerstva pôdohospodárstva Peter Hajnala pre EurActiv doplnil, že rokovanie vlády predložený návrh zákona o nadobúdaní vlastníctva agropodnikateľmi ďalej sprísnilo. „Okrem už predtým navrhovaných podmienok agropodnikateľ, fyzická osoba, musí mať trvalý pobyt v SR najmenej 10 rokov a agropodnikateľ právnická osoba musí mať sídlo v SR najmenej 10 rokov.“

Nová legislatíva rešpektuje dedičné a predkupné práva tak, ako ich definuje Občiansky zákonník.

Európske normy

Nové členské štáty EÚ si spočiatku sedemročné moratórium na predaj poľnohospodárskej pôdy a lesov vyjednali v prístupových rokovaniach. Obávali sa najmä rozdielnych cenových hladín so starými krajinami únie, ktoré by mohli viesť k masívnemu odpredaju pôdy cudzincom. Toto prechodné opatrenie malo tvoriť výnimku spod článku 56 Maastrichtskej zmluvy o voľnom pohybe kapitálu.

V polčase moratória v roku 2009 vydala Európska komisia v spolupráci s Katholieke Universiteit Leuven analýzu, ktorá už avizovala, že „plná liberalizácia trhu sa ukazuje byť politicky nemožná“.

V Európe tvorí pôda, ktorá je predmetom vlastníckej výmeny, iba zanedbateľné percento celkovej poľnohospodárskej výmery. Bruselská výskumná organizácia Centre for European Policy Studies (CEPS) vo svojom prieskume európskeho trhu s farmárskymi pozemkami uvádza, že transakcie ročne pokrývajú, v závislosti od krajiny, iba 0,4 až 3 % rozlohy poľnohospodárskej pôdy v únii.

Oveľa bežnejšie je jej prenajatie na obdobie niekoľkých rokov. Minulý rok malo údajne prísť k 50-ročnému prenájmu piatich percent ukrajinskej poľnohospodárskej pôdy čínskym štátnym konglomerátom XPCC. Ukrajinská strana napokon dohodu dementovala, ale podobného vývoja sa obávajú aj politici v strednej Európe.

Zmluva o fungovaní EÚ podrobnejšie ustanovenia o nadobúdaní poľnohospodárskej pôdy neobsahuje. Na tento fakt sa v dôvodovej správe odvoláva aj Ministerstvo pôdohospodárstva SR a pridáva príklady ochrany predaja pôdy cudzincom z viacerých európskych krajín.

Zaujímavý je prípad Maďarska, kde má štát predkupné právo na všetku poľnohospodársku a lesnú pôdu. Maďari dokonca limitujú aj výmeru pozemkov (300 ha), ktorá je na prenájom pre cudzincov prípustná.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA