Prvý náčrt novej agropolitiky EÚ: Viac zodpovednosti pre členské štáty

Komisia predstavila svoju víziu pre budúcu spoločnú poľnohospodársku politiku. Odborníci ale varujú, že poľnopolitika v takto nastavenej podobe oslabí ochranu životného prostredia a vytvorí podmienky pre nekalú súťaž medzi farmármi.

Oznámenie, ktoré má načrtnúť, kam by sa mohla európska poľnohospodárska politika (SPP) uberať po roku 2020 zverejila Európska komisia 29. novembra.

Zatiaľ nejde o legislatívny návrh, ten predloží Európska komisia až neskôr.

Leitmotívom je „zjednodušiť pravidlá a zaviesť viac flexibility“. V oblasti platieb súvisiacich s ochranou životného prostredia presmeruje viac kompetencií na členské štáty.

Zjednodušenie pre koho?

Experti z think-tanku Farm Europe navrhnuté reformy nevidia pozitívne. Hodnotia ich ako snahu EÚ „vyhnúť sa“ zodpovednosti. Podľa nich jediní, komu reforma uľahčí život, bude Európska komisia. Pre farmárov aj členské štáty zostane podľa nich politika naďalej veľmi komplexná.

Členské štáty aj farmári často kritizujú SPP práve pre jej komplexnosť. Podľa nich predstavuje neprijateľnú byrokratickú záťaž hlavne pre farmárov, ktorí nemajú ani čas ani potrebné odborné znalosti, aby sa vyznali v množstve pravidiel a podmienok pre získanie fondov.

Luc Vernet z Farm Europe kritizuje Komisiu, že prenáša svoju zodpovednosť na členské štáty. Komisia podľa neho svoj návrh pojala nasledovne: „Hovoríte nám, že SPP je príliš komplikovaná. Tak si ju spravujte sami.“ Farm Europe dodáva, že reforma chce politiku zjednodušiť, ale iba pre inštitúcie, nie pre farmárov.

Vymizne prvý pilier?

Rozpočet SPP na obdobie 2014–2020 je okolo 408 miliárd eur. Táto suma je rozdelená medzi dva piliere. Každý sa spravuje inou metódou.

Prvý pilier sa skladá hlavne z priamych platieb pre farmárov, ale aj platieb určených na ekologizáciu. O tie môžu žiadať farmári ochotní uplatňovať postupy šetrné k životnému prostrediu ako napr. rotáciu plodín alebo vytváranie oblastí ekologického záujmu (EFAs) na ochranu biodiverzity. Keďže ide o spoločnú politiku EÚ, o podmienkach pre tieto platby sa rozhoduje na európskej úrovni a rozdeľujú sa podľa jasnej metodológie pre všetkých farmárov v členských štátoch.

Druhý pilier má za cieľ posilniť rozvoj vidieka. Umožňuje priamo členským štátom definovať ich vlastné potreby a stanoviť si ich vlastné ciele, ktoré následne Komisia schvaľuje.

Pre Farm Europe predstavuje nový návrh na reformu SPP zásah do prvého piliera. Podľa nich je reformou uplatnenie princípu subsidiarity na maximum a tým poľnohospodárska politika stráca prívlastok spoločná.

Eurokomisár pre poľnohospodárstvo Phil Hogan vníma toto hodnotenie ako „absolútne nepravdivé“.

„Práve naopak. Reforma zvýši mieru zodpovednosti za výsledky na strane národných vlád, ale politika zostane aj naďalej na európskej úrovni spoločnou,“ dodal.

Politický tlak bude stupňovať

Ako bude Európska komisia kontrolovať implementáciu národných programov, zatiaľ nie je jasné. Komisia má posledné slovo pri programoch rozvoja vidieka (druhý pilier). V realite ale nie všetko vždy beží hladko. Podľa Európskeho dvora audítorov vedia členské štáty vytvoriť aj žiadosti dlhé tisíce strán. Schvaľovací proces následne takmer vždy mešká.

Politický tlak na úradníkov, ktorí žiadosti schvaľujú narastá. Často je na nich vyvíjaný tlak, aby schválili aj programy, ktoré nie úplne spĺňajú európske ciele rozvoja vidieka.

Podobný osud bude čakať aj platby z prvého piliera, varujú experti z Farm Europe. Ak by sa reforma uberala navrhnutým smerom, „úradníci nebudú mať politickú silu odolávať tlaku na schvaľovanie programov,“ dodáva Vernet.

Ako nová SPP ovplyvní platby a ochranu životného prostredia

Nedávna štúdia skupiny mimovládnych organizácii a politických skupín Európskeho parlamentu (Zelení, S&D) vyhodnotila priame platby SPP ako úspešné v zaistení príjmu pre farmárov a európskej potravinovej bezpečnosti. Európa má dostatok jedla a chudoba v sektore poľnohospodárstva je už tiež minulosťou, aj keď príjmy farmárov predstavujú iba 40 % európskeho priemeru.

Komisár Hogan trvá na tom, že reforma predstavuje pokrok v snahe EÚ riešiť dôsledky klimatickej zmeny v poľnohospodárstve a snahe naplniť ciele znižovania emisií skleníkových plynov. Tiež ale povedal, že reforma znamená „koniec zeleným opatreniam“. Členské státy sa majú samé rozhodnúť, ako tieto opatrenia nahradia.

Tlak sa posunie na národnú úroveň

Podľa agronóma Yvesa Madre toto nie je najlepší spôsob, ako zaistiť koherentnosť a ekonomickú efektivitu. „Národné ciele sú problém. Ciele musia byť stanovené rovnako pre každú farmu. Inak budú niektorí uprednostňovať svoju konkurencieschopnosť na úkor ochrany životného prostredia,“ povedal. „Čo ak niektoré krajiny budú investovať prostriedky s cieľom potlačiť vplyv opatrení v inej krajine?“

Joao Pacheco, poradca Farm Europe a bývalý zástupca generálneho riaditeľa na Riaditeľstve komisie pre poľnohospodárstvo (DG AGRI) s týmto hodnotením súhlasí. Obáva sa, že namiesto toho, aby napätie medzi príjmami a platbami na ochranu životného prostredia potlačili, nový systém by iba presunul tento tlak na národnú alebo regionálnu úroveň. S rizikom, že ešte zosilnie.

Nechať členské krajiny, aby si samé navrhli ich priame platby a environmentálne schémy bude „nevyhnutne“ viesť k tomu, že sa budú ochraňovať národné záujmy na úkor iných krajín, dodal Pacheco.

Podľa organizácie SOS Birdlife premárnila Európska komisia príležitosť predstaviť zmysluplnú reformu SPP. Návrh podľa nich úplne „ignoruje vážnosť environmentálnej krízy, ktorej sme svedkami v poľnohospodárskej krajine EÚ – od úbytku biodiverzity, po devastáciu pôdnych zdrojov a vody”.

Zdroje musia plniť ciele

Ako problematické vidia aj to, že reforma neponúka žiadne východisko zo súčasnej situácie, keď väčšina rozpočtu SPP končí vo vreckách najbohatších farmárov či podnikov. Pre zavedenie väčšej voľnosti pre členské krajiny pri rozhodovaní ako nakladať s platbami, by ale ocenili jasné a „dôveryhodné mechanizmy, ktoré zaručia, že verejné zdroje budú nasmerované k napĺňaniu spoločných cieľov EÚ.“

„V princípe nemáme problém s myšlienkou, že členské krajiny dostanú viac voľnosti pri vykonávaní poľnohospodárskej politiky výmenou za väčšiu zodpovednosť za dosahovanie jasne stanovených cieľov. No nejasný a slabý návrh, ktorý máme na stole nemôže byť základom na vypísanie šeku na miliardy EÚ z našich spoločných peňazí,“ hovorí Ján Gúgh zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti hovorí.

Preto očakávame, že rozpočet pre poľnohospodársku politiku EÚ v rámci návrhu viacročného finančného rámca na programovacie obdobie po roku 2020 bude viazaný na jasne a prísne ciele a účinné mechanizmy, ktoré zaručia ich plnenie.“

REKLAMA

REKLAMA