Slovenskí europoslanci chcú s plytvaním potravín bojovať technológiami

Jana Žitňanská navrhuje verejné chladničky či aplikácie na nepredané jedlo v reštauráciách.

V Európskej únii sa ročne vyhodí 88 miliónov ton potravín. Na Slovensku putuje do koša každý rok 900-tisíc ton potravín.

V utorok 16. mája Európsky parlament opäť vyzval členské štáty na riešenie tohto problému. Slovenská vláda schválila vlani informačný materiál o potravinovom odpade. Vo všeobecnosti sa však štát spolieha na obce, ktoré sú zodpovedné za vytriedenie biologicky rozložiteľného odpadu.

Európsky parlament v utorok navrhol v nelegislatívnej rezolúcii konkrétne opatrenia. Zahŕňajú zníženie množstva potravinového odpadu o polovicu do roku 2050, vzdelávanie spotrebiteľov, ale aj daňové zvýhodňovanie darovania potravín prostredníctvom DPH.

Čo navrhujú slovenskí europoslanci?

Pomôcť ľuďom v núdzi

„Viac ako 20 miliónom ľuďom v štyroch krajinách sveta hrozí hladomor. 800 miliónov ľudí vo svete ide spať hladných, ale každý Európan vyhodí za týždeň tri kilogramy potravín,“ uviedol podľa tlačovej správy europarlamentu Branislav Škripek (ECR, OĽaNO).

„Je našou zodpovednosťou pomôcť tým, ktorí trpia hladom. Preto je nutné zrušiť  byrokratické bariéry tak, aby mohli prijať darované jedlo všetci, ktorí sa ocitnú v núdzi,‟ vyzval Škripek.

Jeho stranícka kolegyňa Jana Žitňanská (ECR, OĽaNO) tiež smeruje pozornosť na pomoc ľuďom v núdzi.

„V prvom rade potrebujeme zmeniť naše každodenné správanie, aby sme kupovali iba to, čo reálne zjeme. Podporujem všetky iniciatívy, ktoré dostanú nezávadné potraviny k tým, ktorí si ich nemôžu dovoliť kúpiť, ako sú verejné chladničky, alebo aplikácie upozorňujúce na nepredané jedlá v reštauráciách,“ uviedla Žitňanská.

Podporiť inteligentné technológie

Aj podľa poslanca Ivana Štefanca (EĽS, KDH) sa dá proti plytvaniu potravín bojovať technológiami.

„Jednou z ciest ako tento objem znížiť je podpora smart riešení pre obchody aj domácnosti, kde technológie dokážu racionalizovať spotrebu a sami upozorniť na blížiaci sa koniec trvanlivosti,“ myslí si Štefanec.

Ďalší konzervatívny poslanec, Miroslav Mikolášik (KDH, EĽS), chce uľahčiť darovanie potravín.

„Je nehorázne, keď charitatívne organizácie, ktoré chcú rozdávať jedlo, ktoré im poskytnú reštaurácie alebo veľké reťazce, majú na túto činnosť uvalené DPH na takto darované potraviny. To sa musí skončiť,“ vyzval Mikolášik.

Opatrnosť aj informovanosť

Mikolášikova stranícka kolegyňa Anna Záborská (EĽS, KDH) vyzýva naopak k opatrnosti.

„Pri každom návrhu opatrenia si treba položiť otázku: dala by som takúto potravinu svojmu dieťaťu alebo svojim rodičom? Nesmieme totiž dopustiť, aby boli kvôli svojej chudobe niektorí občania EÚ vystavení vyššiemu riziku či zbavení ľudskej dôstojnosti,“ podotkla Záborská.

Poslankyne Monika Smolková a Monika Flašíková Beňová (obe S&D, Smer-SD) poukazujú na informovanosť spotrebiteľov.

„Na Slovensku sme na tom v porovnaní s inými vyspelými krajinami relatívne dobre. Napriek tomu aj u nás vyhadzujeme asi pätinu potravín,“ uviedla podľa tlačovej správy zaslanej médiám Flašíková Beňová.

„Za kľúčovú považujem výchovu spotrebiteľa, aby sa znížilo plytvanie potravinami, pretože až 50 percent požívateľných potravín sa každoročne vyhodí v domácnostiach,‟ uviedla Smolková.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA