Slovensko a EÚ siahajú po sóji ako ekologickej a strategickej plodine

Slovensko sa prihlásilo k maďarsko-nemeckej iniciatíve pre zvýšenie pestovania sóje. EÚ je dnes závislá na jej dovoze cez pol zemegule.

Sója ako plodina má svoj pôvod v Číne a v Európe sa udomácnila pred 150 rokmi.

Je súčasťou zdravej ľudskej výživy, základom krmív pre zvieratá a má prospešné účinky na pôdu, kde sa pestuje.

Európa má na jej pestovanie podmienky, napriek tomu je takmer úplne zavislá od jej dovozu.

V roku 2015 sa dopestovalo v EÚ 1, 85 milióna ton a doviezlo 36,1 milióna ton sóje.

Európska deklarácia o sóji

Slovensko sa včera pridalo k Spoločnej európskej deklarácii o sóji. Dokument pripravilo Maďarsko a Nemecko, spolu so Slovenskom ho podpísalo 13 krajín EÚ.

Na Rade EÚ v júni tohto roku neprešla, žije však ďalej ako medzinárodná deklarácia otvorná podpisu členským krajinám EÚ.

Primárne ide o výzvu k vyššej miere pestovania sóje a ďalších strukovín na území členských krajín. Význam iniciatívy je ale širší.

Zatiaľ 14 krajín

Za Slovensko deklaráciu v Bruseli pred zasadnutím júlovej Rady ministrov poľnohospodárstva podpísal štátny tajomník slovenského rezortu Gabriel Csicsai. Stalo sa tak na Stálom zastúpení Maďarska pri EÚ.

Slovensko sa tak pridalo k Fínsku, Francúzsku, Grécku, Holandsku, Chorvátsku, Luxembursku, Maďarsku, Nemecku, Poľsku, Rakúsku, Rumunsku a Slovinsku.

V Európe sa sója pestuje na zhruba 3-4 percentách celkovej plochy ornej pôdy. Cieľom je zvýšiť objem aspoň 10 percent výmery.

„To je v priebehu niekoľkých rokov reálne aj želateľné,“ povedal pre TASR Csicsai.

Prečo sója

Sója je plodina, ktorá je výhodná z viacerých pohľadov.

Viaže dusík zo vzduchu a vytvára dusíkové zásoby v zemi, čo znižuje potrebu používať umelé hnojíva pre ďalšie plodiny pestované po sóji.

Popri výživovej hodnote pre ľudí má význam aj pre zvieratá. V EÚ je totiž celý výkrm zvierat založený na sóji. Živočíšne proteíny sú v krmivách zakázané kvôli riziku nákazy, akou bola kedysi tzv. choroba šialených kráv.

Vplyv na Južnú Ameriku

EÚ je dnes ale závislá na dovoze sóje, najmä z Južnej Ameriky. Celé európske poľnohospodárstvo je z tohto pohľadu zraniteľné.

Ako sa v dôvodovom texte k deklarácii uvádza, sója je často v Južnej Amerike pestovaná na pôvodne lesnej pôde, čím jej pestovanie nepriamo podporuje odlesňovanie.

Podľa odborníkov zaberá aj pôdu, ktorá by mohla slúžiť na pokrytie potravinových potrieb miestnych komunít.

Sója sa tam navyše pestuje najmä z geneticky modifikovaných semien.

Ak by EÚ vedela posilniť domácu produkciu, malo by to aj prínos v podobe zníženia emisie skleníkových plynov, ktoré sa produkujú jej dovozom po mori.

Slovensko má podmienky

Zdôvodnenie deklarácie uvádza, že najvhodnejšie podmienky a najväčší potenciál na pestovanie  sóje je v regióne strednej a východnej Európy.

Slovensko má o to záujem, kedže sa dá pestovať všade tam, kde sa pestuje obilie.

Zapojenie sóje na časť pôdy, kde sa vo veľkom pestuje len obilie, či repka olejná navyše pomôže k celkovej diverzite produkcie.

Csicsai dúfa, že sa k iniciatíve pridajú aj ďalšie krajiny. Za podstatné považuje, že v skupine sú veľké a vplyvné krajiny ako Nemecko a Francúzsko, tiež Poľsko a Rakúsko, čím bude potrebný tlak na Európsku komisiu citeľnejší.

Trvalo udržateľné pestovanie 

„Dnešný podpis je určitý začiatok iniciatívy, ktorú treba ďalej rozvíjať, atakovať Európsku komisiu, aby tento plán podporovala, uvoľnila potrebné financie a vytvorila právny rámec na podporu pestovania sóje,“ povedal TASR v Bruseli Csicsai.

Maďarsko a Nemecko argumentujú v prospech sóje aj tým, že posilnenie domáceho pestovania by prispelo k napĺňaniu cieľov udržateľného rozvoja tak ako si ich v stratégii definovala EÚ a v Agende 2030 aj Organizácia spojených národov.

Deklarácia totiž žiada, aby dovoz, ktorý bude na uspokojenie európskeho dopytu stále potrebný, pochádzal z certifikovaných udržateľných systémov produkcie.

 

Čítajte viac: Reforma SPP: Od udržateľného krmiva k udržateľným potravinám

 

REKLAMA

REKLAMA