Slovensko má priveľké kapacity na bioodpad, v budúcnosti budú primalé

Kompostéry budú stáť minimálne dvakrát viac, ako je naplánované na tento rok.

Kapacity na spracovanie biologicky rozložiteľného odpadu sa dnes využívajú len na 39 percent, z dlhodobého hľadiska sú však nepostačujúce.

Uvádza to Revízia výdavkov na životné prostredie, ktorú 4. júla zverejnilo ministerstvo financií. Pracovali na nej analytici útvaru Hodnota za peniaze na rezorte financií a Inštitútu environmentálnej politiky na ministerstve životného prostredia.

Potravinový odpad: Europarlament sa obracia na štát, štát na obce

Výška verejných výdavkov na životné prostredie dosahuje každoročne 500 miliónov eur, čo predstavuje 0,6 percenta slovenského HDP. Analýza zistila, že ušetriť možno až 130 miliónov eur, či už prostredníctvom vyšších príjmov alebo nižších výdavkov.

Jeden zo sektorov, ktorý môže priniesť najväčšiu hodnotu pre ľudí je práve manažment odpadov a zvlášť bioodpadov. Veľká časť bioodpadu pochádza z kuchýň a reštaurácií.

Kapacity bude treba zvýšiť

Ministerskí analytici vypočítali, že Slovensko má kapacity na spracovanie bioodpadov v objeme 915 tisíc ton. V roku 2016 bolo pritom spracovaných len 357 tisíc ton.

Súčasné kapacity sú teda využívané len na 39 percent.

V roku 2020 však bude Slovensko potrebovať kapacity vo výške až 1,292 milióna ton. Dnešné kapacity tak bude musieť navýšiť o 41 percent.

Výpočty sú založené na údajoch v Programe odpadového hospodárstva na roky 2016 – 2020 a v evidenčných listoch zariadení na zhodnocovanie odpadov.

Bioodpad možno spracovať v spaľovaniach, bioplynových staniciach či kompostéroch.

Väčšina bioodpadu ide na skládky

Dnes končí 70 percent biologicky rozložiteľného odpadu na skládkach. Putuje tam ako nevytriedená súčasť zmesového odpadu.

Bioodpad tvorí 48 percent zmesového odpadu a je tak jeho najväčšou zložkou. Až po ňom nasledujú papier a plasty so zhodným, 13-percentným podielom, a sklo s 5-percentným podielom.

Bioodpad prestavuje tiež najväčšiu časť komunálneho odpadu: 37,5 percenta.

Biologicky rozložiteľný komunálny odpad pozostáva z kuchynského a reštauračného odpadu, papieru a lepenky, jedlých olejov a tukov, drevo, zeleného odpadu zo záhrad a z odpadov z trhovísk.

Biologicky rozložiteľné priemyselné odpady pochádzajú z priemyslu a poľnohospodárstva.

Slovensko má len dve spaľovne

Na Slovensku fungujú len dve spaľovne komunálneho odpadu –v Bratislave a v Košiciach. Tie dokážu spaľovaním odpadov vyrábať elektrinu a teplo.

Analýza pripomína, že Žiar nad Hronom získal 18 miliónov eur z eurofondov na stavbu tretej spaľovne – pre stredné Slovensko.

Ďalších 10 miliónov putuje do neďalekej obce Bošany. Na výstavbu bioplynovej stanice ich dostala firma Alternative Energy.

„Okrem budovania veľkokapacitných zariadení a podpory zberu triedených bioodpadov je vhodnou alternatívou podpora domáceho kompostovania,“ odporúčajú ministerskí analytici.

Len v rodinných domoch sa podľa nich produkcia bioodpadov pohybuje okolo 380 tisíc ton ročne, pričom 322 tisíc ton zostáva nevytriedených.

Bioodpad a potraviny riešia obce

Hoci úrady nepoznajú presný objem, veľkú časť bioodpadu tvorí kuchynský a reštauračný odpad.

Materiál, ktorý schválila vláda vlani v októbri, tvrdí, že v odpade končí každoročne 900-tisíc ton potravín. Opiera sa pritom o odhad OSN. Zistiť presné údaje o plytvaní potravinami a zároveň mu predchádzať má za cieľ práve materiál z dielne ministerstva pôdohospodárstva.

Vyhodené potraviny dnes končia na skládkach a v spaľovniach namiesto kompostov a kompostérov.

Obce majú od januára 2016 povinnosť dodať obyvateľom hnedé kontajnery na triedenie biologicky rozložiteľného odpadu. Výnimku majú vďaka spaľovniam Bratislava a Košice.

„Biologicky rozložiteľný odpad je na ťarche obcí,“ povedala na májovom stretnutí s novinármi riaditeľka odboru odpadového hospodárstva na ministerstve životného prostredia Eleonóra Šuplatová.

Podpora na kompostéry je prinízka

Aj keď v budúcnosti by mali domácnosti plytvať potravinami menej, kapacity na spracovanie bioodpadu sú podľa Revízie výdavkov na životné prostredie nedostatočné. Odpad, ktorý dnes skončí na skládkach, by sa totiž mal spracúvať.

„Na zhodnocovanie všetkého komunálneho bioodpadu by bola potrebná výstavba veľkokapacitného zariadenia, ktoré by vyžadovalo dotácie vo výške 24 miliónov eur, píše sa v analýze.

„Alternatívnou možnosťou sú domáce kompostovacie zásobníky, ktorých cena by sa pohybovala v rozmedzí 9,4 až 122 miliónov eur,“ uvádza analýza.

Vyčlenená finančná podpora na kúpu kompostérov v roku 2017 je len 5 miliónov eur.

V rokoch 2010 – 2016 dosiahli verejné výdavky na odpadové hospodárstvo celkovo 414 miliónov eur, teda v priemere 59 miliónov eur za rok. Až 90 percent výdavkov pochádza z eurofondov.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA