Slovensko: V odhadoch prínosov TTIP sú značné rozdiely

Projekcie dopadov ministerstva a podnikateľov sa rádovo líšia, u oboch ale prevažujú pozitíva. Obavy majú najmä potravinári a poľnohospodári.

Vieme, že o 10 rokov sa bude 90 % zahraničného obchodu realizovať mimo EÚ. Európa musí diverzifikovať svoje odbytištia,“ ilustruje význam Transatlantickej obchodnej a investičnej dohody (TTIP) generálny riaditeľ Sekcie zahraničného obchodu Ministerstva hospodárstva SR Štefan Rozkopál. Dohodu nám podľa neho prináša doba a EÚ nemá veľa možností, nakoľko USA uzatvárajú takéto dohody s celým svetom.

Otázka TTIP je vzhľadom na veľkosť ekonomík USA a EÚ do veľkej miery otázkou, kto nastaví štandardy globálneho obchodu.

Koľko porastieme?

Rezort hospodárstva si na báze odborných diskusií vypracoval vlastnú analýzu dopadov TTIP na slovenskú ekonomiku. Aj v prípade čiastočného uplatňovania dohody predpokladá zvýšenie HDP na úrovni 0,3 až 0,4 %. Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) vo svojej konzervatívnej prognóze hovorí o potenciáli rastu až cca 4 % (podrobnejšie údaje v analýze PAS).

Ministerstvu hospodárstva ďalej vyšlo, že by uplatňovanie dohody mohlo viesť k vytvoreniu 2 500 pracovných miest, PAS uvádza až 27 000.

Slovenský vývoz do USA dnes predstavuje len 1,9 %, z prevažnej časti vyvážame do krajín EÚ. Najväčší potenciál sa očakáva  práve prostredníctvom sekundárneho vplyvu cez trh EÚ, kde odhady hovoria o výraznom náraste exportu do USA.

Slovensko bolo jedným z iniciátorov, aby sa v rámci TTIP vytvorila samostatná kapitola pre energiu. „Našou prioritou je zabezpečiť bezpečnosť v oblasti energetiky a mať na zreteli zachovanie tranzitných schopností a možností SR v plyne,“ zdôrazňuje Štefan Rozkopál.  

Agro-potravinári s obavami

Rozkopál hovorí, že členské štáty EÚ dostali v rokovaniach záruky, že pod vplyvom TTIP nepríde k oslabovaniu ochrany spotrebiteľov, sanitárnych ani fytosanitárnych štandardov.

„Nebudú žiadne americké chlorínové kurčatá,“ tvrdí s tým, že negatívna publicita tohto typu vznikla aj z nedostatočnej informovanosti.

Témou rokovaní sú ale napríklad chránené zemepisné označenia potravinárskych produktov, ktoré sú ekonomicky významné. Tu Slovensko nemá veľké priority, zaujíma nás hlavne ochrana vína Tokaj, o ktoré Slovensko zviedlo spor pre európsku ochrannú známku s Maďarskom. Ostatní nositelia chráneného označenia, ako napríklad skalický trdelník, zatiaľ podľa Rozkopála neprejavujú záujem o transatlantickú ochranu.

Podľa riaditeľky Potravinárskej komory Slovenska (PKS) Jarmily Halgašovej majú predstavitelia agropotravinárskeho sektoru na Slovensku z TTIP obavy. Tie pramenia z presvedčenia, že by TTIP mohol mať na poľnohospodársky a potravinársky sektor podobný vplyv ako pri vstupe do EÚ.

„Systém poľnohospodárstva USA je nastavený na úplne iných princípoch, dotácie do poľnohospodárstva sú tam významnejšie. Produkcia je zameraná najmä do veľkých fariem. V EÚ je opačný trend tlaku na drobenie fariem a krátke dodávateľské reťazce“, hovorí Halgašová. Obáva sa preto o schopnosť odvetvia konkurovať.

PKS žiada dopadovú štúdiu na slovenské podnikateľské prostredie. „To, čo platí v rámci celej EÚ nemusí platiť pre Slovensko“, hovorí Halgašová.

Ako prebieha schvaľovanie?

O TTIP rokuje Európska komisia (EK) na základe schváleného mandátu od členských štátov. Členské štáty aj Európsky parlament majú možnosť proces rokovaní monitorovať. Po prípadnom úspešnom ukončení rokovaní, EK predloží členským štátom text, ak ho ministri odsúhlasia, parafujú ho hlavní vyjednávači.

Európsky parlament musí so znením vysloviť súhlas, následne ho podpíšu ministri. Keďže ide o zmiešanú medzinárodnú dohodu, kde niektoré oblasti ako doprava a služby patria do zdieľaných kompetencií, TTIP sa dostane aj národných parlamentov na parafovani


Článok o medzinárodných investičných arbitrážach (ISDS) v kontexte TTIP prinesieme zajtra, 3. 7.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA