Tretina svetovej pôdy je akútne znehodnotená, môže za to poľnohospodárstvo

Podľa správy OSN sa úrodná pôda stráca tempom miliárd ton za rok. V súvislosti s rastom populácie to predstavuje vážny problém.

Ak sa nepokúsime o nápravu, strata úrodnej pôdy zvýši riziko konfliktov, aké sme mohli sledovať v Sudáne a Čade, varuje Organizácia spojených národov. Strata sa podľa predpovedí bude ešte zvyšovať z dôvodu rastúceho dopytu po potravinách a úrodnej pôde.

„Keď ponuka zdravej a produktívnej pôdy vyschne a populácia bude ďalej rásť, súboj o pôdu bude ešte intenzívnejší, vnútri krajín aj globálne,“ varovala Monique Barbutová, výkonná tajomníčka Dohovoru OSN o boji proti dezertifikácii (UNCCD) pri predstavovaní správy o globálnom výhľade v oblasti pôdy.

„V správe sa píše, že aby sme minimalizovali straty, je v záujme všetkých, pozrieť sa na vec z nadhľadu a opätovne premyslieť, ako zvládame tlak a konkurenciu.“

Malí poľnohospodári majú problém uživiť sa. Komisia to chce zmeniť

Krátkozrakosť intenzívneho poľnohospodárstva

Globálny výhľad v oblasti pôdy je považovaný za najkomplexnejšiu štúdiu tohto typu, ktorá skúma prepojené dôsledky urbanizácie, klimatických zmien, erózie a deforestácie. Najväčším faktorom je však rozmach intenzívneho poľnohospodárstva.

Intenzívne obrábanie pôdy, viacnásobné zbieranie úrody a výdatné používanie agrochemikálii síce zvýšili úrodu, avšak na úkor dlhodobej udržateľnosti. Za posledných 20 rokov poľnohospodárska produkcia trojnásobne vzrástla a množstvo zavlažovanej pôdy sa zdvojnásobilo.

To však časom znižuje úrodnosť pôdy a môže viesť k jej opusteniu a nakoniec aj k jej premene na púšť. Vyplýva to z dokumentu, ktorý vo výhľade zverejnilo Spoločné výskumné stredisko (SVS) Európskej komisie.

Pôdu v EÚ bude chrániť smernica

SVS odhalilo, že úbytok produktivity sa dá pozorovať v 20 percentách svetovej ornej pôdy, 16 percentách lesnej pôdy, 19 percentách trávnatých plôch a 27 percentách pastvín.

„Industriálne poľnohospodárstvo je dobré na nakŕmenie populácie, ale nie je udržateľné. Je to ako s ťažobným priemyslom,“ myslí si Louise Bakerová, šéfka vonkajších vzťahov sekcie OSN. Podľa nej by mal fakt, že tretina pôdy je v súčasnosti znehodnotená viesť k bezodkladnej snahe o riešenie problému.

Globálny problém

„To číslo je celkom strašidelné, najmä keď zoberiete do úvahy tempo, akým stúpa populácia. Nie je to však koniec. Ak sa budú vlády rozhodovať múdro, situácia sa môže zlepšiť,“ vyhlásila Bakerová a vyzdvihla pokrok krajín ako Etiópia, ktorej sa podarilo obnoviť 7 miliónov hektárov pôdy.

Dôsledky pre jednotlivé regióny sa rôznia. Najviac ovplyvnená je subsaharská Afrika, no aj v Európe je nesprávne spravovanie každý rok dôvodom straty odhadom 970 miliónov ton pôdy v dôsledku erózie. To ovplyvňuje nielen produkciu potravín, ale aj biodiverzitu, stratu obsahu organického uhlíka a odolnosť voči katastrofám. Vysoká úroveň spotreby potravín v bohatých krajinách je tiež hlavným dôvodom degradácie pôdy na druhej strane planéty.

Štúdia bola zverejnená na stretnutí Dohovoru OSN o boji proti dezertifikácii v čínskom Ordose, kde krajiny, ktoré Dohovor podpísali, predkladali dobrovoľné ciele, ktoré majú obmedziť degradáciu pôdy a pomôcť jej obnoveniu. V pondelok 11. septembra predstavili svoj plán na dosiahnutie „neutrality v degradácii pôdy“ aj posledné štáty, Brazília a India.

Štúdia však upozorňuje, že tlak bude rásť. V sérii predpovedí používania pôdy do roku 2050 autori varujú, že pokiaľ sa na svete nezníži úroveň spotreby mäsa, nezlepší regulácia pôdy a efektivita jej obrábania, subsaharská Afrika, južná Ázia, Stredný východ a severná Afrika budú čeliť obrovským ťažkostiam.

Agropolitika EÚ po roku 2020

 

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA