Európski farmári by mali mať rovnaké konkurenčné pozície

Otázka spravodlivých štartovných pozícií farmárov v EÚ dominovala na diskusnom fóre občanov venovanom reforme spoločnej agropolitiky, ktorý zorganizovala Informačná kancelária Európskeho parlamentu na Slovensku.

Ako v úvode konferencie pripomenul riaditeľ Informačnej kancelárie Európskeho parlamentu na Slovensku Robert Hajšel, Spoločná poľnohospodárska politika je jednou z najdôležitejších politík EÚ. Zároveň patrí medzi najstaršie a neustále sa vyvíja. Vonkajšia aj vnútornú situácia v priebehu rokov vyvolali nevyhnutnosť zmeny.

Aktuálna reforma prebieha paralelne s rokovaniami o novom finančnom rámci pre rozpočet EÚ na obdobie 2014 – 2020. Európska komisia svoj návrh predstavila 12. októbra 2011. Odvtedy na národnej aj európskej úrovni prebieha intenzívna diskusia. Zásadnú úlohu v nej hrá Európsky parlament, ktorý má na základe Lisabonskej zmluvy právo spolurozhodovať o podobe budúcej agropolitiky. Ako upozornil Hajšel, nemožno počítať s tým, že sa niečo bez Európskeho parlamentu prijme a bude aplikovať. Základnými požiadavkami europoslancov je, aby bol rozpočet na agropolitiku silný, udržateľný a aby jej opatrenia nepredstavovali administratívnu či finančnú záťaž.

Podľa prieskumu, ktorý predstavila Oľga Gyárfášová z Inštitútu pre verejné otázky (IVO), tri štvrtiny respondentov uviedli, že za najdôležitejší z cieľov Spoločnej poľnohospodárskej politiky považujú zabezpečenie pravidelnej dostupnosti kvalitných potravín. Zvyšok preferoval pracovné príležitosti na vidieku a výrobu šetrnú k životnému prostrediu.

Takmer polovica (48 %) opýtaných si myslí, že rozdiely v platbách medzi starými a novými členskými štátmi by sa mali čo najrýchlejšie odstrániť alebo výrazne znížiť, 23 % tvrdí, že rozdiely by sa mali znižovať postupne a 12 %, že rozdiely by sa mali zachovať.

Prioritami Európskeho parlamentu by podľa prieskumu mali byť – v prvom rade vysoká kvalita a potravín a potravinová bezpečnosť, vyrovnanie dotácií a výroba šetrná k životnému prostrediu. Kvalita potravín pritom rezonuje najmä v skupine s vysokoškolským vzdelaním.

Europoslankyňa Anna Záborská (EĽS, KDH) počas svojho príspevku načrtla viacero otázok spojených s reformou spoločnej agropolitiky. Napríklad či zelené opatrenia vyplývajúce z návrhu nebudú viesť k väčšej administratívnej záťaži. Zároveň poznamenala, že dosiahnutie rovnováhy medzi starými a novými členskými štátmi vo výške dotácií bude veľmi ťažké. Okrem toho poukázala, že Európsky parlament sa aktívne zapája do diskusie a predložil 7400 pozmeňovacích a doplňujúcich návrhov.

Štátna tajomníčka Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Magdaléna Lacko-Bartošová vysvetlila nové osi rozvoja vidieka. V súčasnom období má tri – ekonomickú, environmentálnu a sociálnu. Po novom ich má byť šesť – podpora prenosu poznatkov a inovácií; podpora konkurencieschopnosti; podpora tvorby potravinových reťazcov a manažment rizík; obnova, zachovanie a posilnenie ekosystémov; podpora efektívneho využívania zdrojov a prechod na nízkouhlíkovú ekonomiku; podpora sociálnej inklúzie, znižovanie chudoby a hospodársky rozvoj vidieka. Ako zdôraznila, budúci program rozvoja vidieka má viesť k prospechu pre celú spoločnosť, keďže nebude vplývať len na poľnohospodárov.

Bývalý minister pôdohospodárstva a súčasný člen Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie Zsolt Simon upozornil, že „každá reforma sa deje na chrbte sedliaka“. Venoval sa reforme z roku 2003, ktorá odviazala poľnohospodársku politiku od produkcie. Viedlo to k poklesu produkcie výrazne v nových členských štátoch a v menšej miere v starých členských štátoch. Politika sa viac orientovala na obnoviteľné zdroje energie, životné prostredie a životné podmienky zvierat. Takýto krok však je podľa jeho slov možné urobiť až, keď si to možno dovoliť a EÚ to spravila vtedy, keď si to ešte nemohla dovoliť.

Poukázal ďalej na najdiskutovanejšie body – zotieranie rozdielov v dotáciách, zastropovanie, zazelenanie a definíciu aktívneho farmára. Nerovnováhy v platbách podľa neho bude veľmi ťažké odstrániť pre rôzne prírodné podmienky členských krajín. Okrem toho stále nie je zjednotená miera spolufinancovania z národných rozpočtov.

Udržateľnosť v podmienkach Slovenska v rámci spoločnej agropolitiky na obdobie 2014 – 2020 si podľa jeho slov bude vyžadovať dostatočnú adaptabilnosť politiky, previazanosť platieb na sektory (živočíšna výroba, ochrana prírody), definíciu aktívneho farmára v zmysle čím vyššieho príjmu z poľnohospodárstva a zameranie sa prioritne na produkciu potravín.

Predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Milan Semančík zdôraznil najmä, že sektor očakával do roku 2014 rovné podmienky pre podnikanie. Rozdiely však zrejme budú pretrvávať oveľa dlhšie. Poukázal najmä na fakt, že aká môže byť konkurenčná pozícia slovenského farmára voči napríklad rakúskemu, keď podpora slovenského dosahuje 31 % rakúskeho.

Dotkol sa aj citlivej otázky zastropovania dotácií pre veľké farmy, ktoré však už tradične na Slovensku dominujú a viedlo by teda k strate. Jeho prijatie by podľa jeho slov malo negatívne dôsledky nielen pre Slovensko, ale aj pre EÚ. V hre je totiž konkurenčná schopnosť Únie voči zvyšku sveta v čase globalizácie. Ako uzavrel, súčasne navrhovaná reforma nebude viesť k zjednodušeniu politiky, ale k pravému opaku.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA