Ako pochodí Slovensko s NSRR v Bruseli?

Rzeczpospolita koncom roka 2006 informovala, že EK zaslala Poľsku po štandardnej vstupnej verifikácii na opravu hneď tri operačné programy s alokáciou 38 mld. eur. na roky 2007 – 2013.

Pozadie

Európska komisia kritizuje Poľsko za nepresnosti v návrhoch operačných programov, ktoré jeho vláda predložila Bruselu v novembri 2006. Námietky sa týkali operačných programov „Technická pomoc”, „Infraštruktúra a životné prostredie” a „Ľudské zdroje”. Slovensko predložilo Komisii na posúdenie návrh Národného strategického referenčného rámca na roky 2007 – 2013 niekoľko dní po jeho schválení 6. decembra 2006.

Otázky

  • Nejasnosti ohľadne zodpovedných orgánov

Pri „Ľudský zdrojoch” nie je z dokumentu jasné, kto figuruje ako platobný orgán pre 9,7 mld. eur z prostriedkov ESF. Pre zástupcu ministra regionálneho rozvoja Poľska Jerzyho Kwiecińského je jasné, že ide o ministerstvo financií. Ale na požiadavku Komisie sa to v dokumentoch bude explicitne spomínať. Tiež Komisii nebolo zrejmé, ktorá inštitúcia má zodpovedať za kontrolu vyplácania prostriedkov Únie. A preto aj tu musí Poľsko dôrazne uviesť, že ide o ministerstvo regionálneho rozvoja.

Komisia požaduje k návrhu OP „Infraštruktúra a životné prostredie” indikatívny zoznam kľúčových projektov. Nachádzajú sa tam veľké zámery v hodnote viac ako 25 mil. eur, bez ktorých sa Poľsku nemusí podariť naplniť ciele, ktoré stanovuje EÚ, ale tento zoznam ešte nebol schválený vládou. Prečo tento povinný zoznam Poľsku chýbal, vysvetlil Kwieciński nedorozumení medzi Poľskom a Komisiou, kde počas neformálnych rokovaní predstavitelia EK to nevyžadovali. Podľa neho nie sú to hrubé nedostatky a Poľsko ich chcelo mať zo stola ešte pred vianočnými sviatkami.

  • Slovenský NSRR vyvoláva protichodné reakcie

Slovensko zaslalo Komisii na posúdenie návrh Národného strategického referenčného rámca na roky 2007 – 2013 niekoľko dní po jeho schválení 6. decembra 2006. Sabine Bourdy (EK) vzhľadom na krátkosť času sa na decembrovej (2006) tlačovej konferencii MVRR SR k dokumentu nechcela vyjadriť. EK počas pribežných rokovaní už namietala v júli 2006 k veľkému počtu OP (vtedy ich bolo schválených 10). Brusel má za Slovensko na stole NSRR s 11 operačnými programami, kde najmenším je OP Zdravotníctvo s 250 mil eur a najobjemnejší OP Doprava s 3,2 mld. eur.

Pozície

“Predpokladáme, že tak v marci až apríli by mal byť dokument schválený aj na úrovni Európskej komisie,” konštatoval generálny riaditeľ sekcie stratégie rozvoja regiónov na Ministerstve výstavby a regionálneho rozvoja SR Ján Rudolf.  Vedenie ministerstva, ktoré zastrešuje implementáciu, verí, že sa im dokument v Bruseli podarí obhájiť, a to aj napriek pripomienkam opozície, že obsahuje priveľa operačných programov.

Podľa Dušana Čaploviča (SMER – SD) a zodpovedného rezortného ministra Mariana Januška (SNS)nie je čerpanie eurofinancií v budúcom programovom období ohrozené. Podľa Čaploviča nabehne Slovensko na aktivity spojené s čerpaním prostriedkov v júni, resp. v júli 2007.  Dôležitým faktorom na podporu čerpania by malo byť odstránenie administratívnej náročnosti pri prijímaní a schvaľovaní žiadostí. “Byrokracia je aj na strane EÚ, preto sa Slovensko musí snažiť ju zmierniť na svojej strane,” dodal Čaplovič.

K efektívnejšiemu čerpaniu financií by podľa poslanca za stranu ĽS‑HDZS Milana Urbániho mala prispieť aj lepšia propagácia a zvýšená informovanosť.

Pál Csáky (SMK) si myslí, že ďalšie rokovania s EK budú komplikované, čo bude znamenať časový sklz. Čaplovičov predchodca na poste vicepreméra pre európske otázky uviedol pre EurActiv.sk: „Najväčší problém vidím v troch oblastiach: v atomizácii operačných programov, v značnom počte výmeny zodpovedných – ale už skúsených odborníkov, riaditeľov a generálnych riaditeľov – na dôležitých riadiacich postoch a z toho vyplývajúcich časových problémoch“, dokonca si myslí, že čerpanie finančných prostriedkov z fondov EÚ bude v roku 2007 skoro nulové. Problémy sú v  nepripravenosti Úradu vlády a MVRR na efektívne koordinovanie činností, v rozdrobenosti znalostnej ekonomiky a v nejasných cieľoch v kompetencii ministerstva hospodárstva, zdravotníctva a  školstva.

Redakcia požiadala o vyjadrenie aj predošlého ministra výstavby a regionálneho rozvoja Lászloa Gyurovszkého (SMK). Podľa neho zachovanie strategických priorít predchádzajúcej vlády možno hodnotiť kladne. Ale v samotnom dokumente prevažujú chybné rozhodnutia a  NSRR je krokom späť oproti pôvodnej verzii. „Pôvodná verzia počítala s dvomi základnými prioritami: dobudovanie infraštruktúry v oblastiach dopravy, životného prostredia a občianskej vybavenosti a presmerovanie Slovenska na cestu znalostnej ekonomiky, vrátane ľudských zdrojov. Prvá časť ostala zachovaná, z časti znalostnej ekonomiky ostalo len torzo. Nová vláda podľa Gyurovszkého OP Znalostná ekonomika na tri vzájomne nepreviazane menšie operačné programy bez koordinácie a  spoločného výstupu. Slovensko tak nevyužije jedinečnú šancu v ďalšom sedemročnom období zvýšiť súhrnný index inovatívnosti a tým zabezpečiť prosperitu v ďalšom období. Gyurovszky kritizuje aj spôsob merania dopadov opatrení OP, „v časti opatrení vyškrtli bez výnimky všetky číselne ukazovatele, čo znamená že sa nedá sledovať  účinnosť navrhnutých opatrení a ani konečný cieľ. Chýbajúce ukazovatele svedčia o tom, že súčasná vláda nemá predstavu, čo chce pomocou fondov dosiahnuť a vidí v nich prostriedok na rozdávanie.“  V katastrofálnom stave je podľa exministra OP Zdravotníctva, ktorý je bez ukazovateľov, bez merateľných výstupov a  jasnej koncepcie. Minister hospodárstva rezignoval na rozvoj vzdelanostnej ekonomiky a v OP sa vrátil k obyčajnej dotačnej politike vybraných subjektov hospodárskej súťaže a to ešte súčasná vládna koalícia kritizovala, keď bola v opozícii.

REKLAMA

REKLAMA