Bratislavská spojka na západ prichádza po 17 rokoch

Dve najbližšie hlavné mestá v EÚ – Bratislava a Viedeň, sa konečne po rokoch dočkali diaľničného spojenia. Vstup Slovenska do Schengenu pokrytie rakúskeho prihraničia autobusmi mestskej hromadnej dopravy z Bratislavy kvôli sporu okolo koncesií neprinesie.

Slovensko-rakuske prihranicie
Slovensko-rakúske prihraničie

Pozadie:

Po páde železnej opony sa pre západoeurópske krajiny stalo „rozširovanie na východ” prioritnou témou (Osterweiterung). Pre nášho suseda – Rakúsko o to dôležitejšia bola otázka rozširovania, keď samo vstúpilo do Európskej únie (1995) a mohlo ovplyvňovať podmienky ďalších kandidátov a “Východný blok” malo rovno za oknom.

Mnohí Slováci videli po roku 1989 svoju životnú šancu na západnej svetovej strane. Počet dochádzajúcich za prácou a za štúdiom v prihraničí, do Viedne a jej okolia každoročne narastal. Logicky sa tým smerom vydal aj štát, ktorý považoval priblíženie sa k západu a vybudovanie kvalitného dopravného prepojenia za dlhodobú prioritu.

Po roku 1990 sme k po dlhé roky jedinému železničnému spojeniu Devínska Nová Ves–Marchegg cez Moravu s Rakúšanmi pridali bratislavskú Petržalku a jej spojenie s traťou Kittsee-Bruck an der Leitha–Viedeň. Pri výstavbe obchvatu hlavného mesta sa hneď riešilo na našej strane aj diaľničné vyústenie k rakúskej hranici v Jarovciach. S veľkou pompou sa v 1999 otvárala “megacolnica” na štvorprúdovej ceste, no nikto netušil, že z opačnej strany sa doleje asfalt až o 8 a pol roka. Budovateľské nadšenie s nami rakúska strana nezdieľala a od “nežnej” do roku 2004 sa veľa na rakúskych cestách očividne nemenilo. Sumasumárum, 17 rokov sme chodili do Viedne po regionálnych hradských.

Vyššiu prioritu malo v Rakúsku budovanie diaľnice k maďarským hraniciam. Dokonca vyššiu ako ochrana chránených území okolo Neziderského jazera (ochrana prírody bola dlho a často ostáva „protiargumentom” pre budovanie infraštruktúry na rakúsko-slovenskom úseku hraníc).

Na disharmóniu spoločného plánovania rýchlej cestnej siete doplácali aj naši českí susedia. Za “infraštruktúrneho ministrovania” Moniky Forstinger (Slobodní / FPÖ) v rokoch 2000-2002 boli odmietavé postoje otvárať diskusiu o nedostatočnom prepojení Čiech a Rakúska v diplomatických kruhoch legendárne a vástavba spojenia Viedne s Prahou sa začala len pred niekoľkými mesiacmi.

Ekonomika metropolitného regiónu Bratislavy však dynamicky rastie a dosahuje nadpriemerné ukazovatele. Rástol i počet automobilov a zvyšovala sa počet podnikateľov a firiem z Rakúska podnikajúcich u nás a opačne. Narastal i počet cestujúcich zo Slovenska využívajúcich viedenské letisko vo Schwechate, ktoré inak ako autom či autobusom nebolo dosiahnuteľné napriek blízkej železnici, ktorá naň vedie z neďalekého Wolfstahlu. Situácia na hraničných prechodoch sa stávala počas pracovných dní často kritická.

Otázky:

Do užívania motoristom sa dáva diaľnica A 6 20. novembra 2007. Cesta po nej bude spoplatnená rakúskou diaľničnou známkou. Pred jej spustením došlo k dočasnému uzavretiu hraničného prechodu v Jarovciach (od nedele do utorka). Dopravná situácia medzi Slovenskom a Rakúskom sa mení od základov.

  • Zmeny

Slováci i Rakúšania sa dostanú do hlavných miest susedných štátov po novootvorenej diaľničnej spojke podstatne rýchlejšie. Z centra mesta do centra druhého mesta sa skráti cesta o viac ako polhodinu. Cestný hraničný prechod Petržalka-Berg sa definitívne uzavrie pre nákladnú dopravu a ďalej bude slúžiť len pre osobné vozidlá, motocykle, cyklistov a peších.

Otvorenie diaľnice znamená úľavu aj pre mnohé obce pozdĺž preťažených  spolkových ciest od hraníc do Viedne v Burgenlande i Dolnom Rakúsku. Odfúknu si aj politici, podnikatelia a dochádzajúci za prácou. 

  • Parametre

Diaľnica v dlžke 22 kilometrov prepája východnú diaľnicu A4 pri uzle Bruckneudorf s rakúsko-slovenským hraničným prechodom Kittsee. Dopravné teleso obsahuje 37 premostení, z ktorých najdlhší je 410 metrový most ponad rieku Leitha (Litava). Pôvodne mala stáť až 189 miliónov eur, Rakúšania ju postavili o viac ako 30 miliónov lacnejšie. Priemerne vyššiel jej jeden kilometrov lacnejšie ako aktuálne stavané úseky na Slovensku.

  • Susedia 9 rokov po nás

Rýchlejšie spojenie oboch miest prichádza mesiac pred vstupom SR do Schengenu, ktorý ruší hraničné kontroly na spoločných vnútorných hraniciach Európskej únie. Rakúsko otvára diaľnicu na Slovensko, na ktorú sa tu čakalo podľa kritikov na oboch stranách od roku 1990.

Na politickej úrovni o priamom diaľničnom spojení sa hovorilo od roku 1992. Slovensko dalo do užívania svoju časť diaľnice po Jarovce v lete 1999. Podľa pôvodných plánov mala byť rakúska časť hotová už v roku vstupu Slovenska do Európskej únie. Meškanie vysvetľovali Rakúšania spormi v územnom pláne medzi oboma zúčastnenými spolkovými krajinami a problémami s vlastníkmi pôdy. Pred troma rokmi bol slávnostný výkop na rakúskej strane.

  • Schengen a pripojenie prihraničia k zázemiu Bratislavy

Kvôli neustále narastajúcim sumám za stavebné pozemky a nehnuteľnosti rastie u Slovákov záujem o blízke okolie za hranicami v Maďarsku a Rakúsku. V Hainburgu a Wolfsthale sa usídlilo viacero mladých slovenských rodín, rovnako v maďarskej Rajke vznikla takmer výlučne slovenská domová kolónia. Pre nich, ale aj pre ostatných obyvateľov z Rakúska, môže predstavovať pravidelné spojenie s Bratislavou dôležitý moment pre ich každodenné aktivity a pocit .

Pred niekoľkými týždňami avizoval dopravný podnik v Bratislave rozšírenie mestských autobusových liniek o spoje do rakúskych obcí Wolfsthal a Hainburg. Podobne už niekoľko rokov funguje cezhraničná mestská doprava medzi rakúskym Salzburgom a blízkym bavorským mestom Freilasssing. Podľa šéfa predstavenstva DPB boli posledné otázky okolo v otázke ceny lístka.

Aktuálne sa však do  sporu zamiešal Postbus, dcéra rakúskych spolkových železníc (ÖBB), ktorý spolu s partnerom Slovaklines (pôvodná bratislavská SAD-ka) má platnú koncesiu na celú trasu Bratislava – Viedeň a namieta proti spusteniu cezhraničných aktivít DPB do blízkeho rakúskeho okolia. Podľa hovorkyne POSTBUSu Karin Gruber dokážu obe spoločnosti svojimi pravidelnými linkami obslúžiť záujemcov o dopravu a priviesť ich do mesta a späť aj z Hainburgu a Wolfsthalu, kde majú autobusy zastávky. V súčasnosti sa vyjednáva o možnosti použitia kombinovaných lístkov na týchto linkách, ktoré by platili aj pre DPB.

Pozície

Premiér Robert Fico (SMER-SD) prirovnal otvorenie diaľnice k definitívnemu odstráneniu hrdla fľaše na prepojení Viedne a Bratislavy, Rakúska a Slovenska. „Toto spojenie prinesie aj dôležitý impulz pre hospodárstvo medzi oboma krajinami a prispeje tak k ďalšiemu hospodárskemu rozvoju regiónov“, uviedol dnes slovenský premiér podľa tlačovej správy rakúskej diaľničnej spoločnosti ASFINAG.

Rakúsky spolkový kancelár Alfred Gusenbauer (SPÖ) si myslí, že dokončenie novej severovýchodnej diaľnice je dôležitým krokom v dopravnom napojení východného regiónu. Po rozšírení EÚ sa Viedeň ocitla v centrálnejšej pozícii. „Dobre vybudovaná infraštruktúra podporuje nielen prepojenie rastu členských krajín EÚ, ale aj konjunktúru a vytváranie dôležitých pracovných miest. Z tejto dopravnej tepny v srdci Európy profituje ako motoristická verejnosť, ako aj ekonomika Rakúska“, doplnil rakúsky kancelár.

Pre oboch ministrov dopravy – Ľubomíra Vážneho (SMER-SD) a Wernera Faymanna je otvorenie diaľnice A 6 významný príspevok k zvýšeniu bezpečnosti dopravy a zároveň výrazne odbremení príslušnú cestnú sieť okolitých obcí. Na ceste B 10 by mal počet vozidiel z 8 000 poklesnúť do roku 2020 na 6 700 denne. Zlepší sa aj život obyvateľov v obciach, ktoré sú vystavené vysokému hluku následkom vysokej frekvencie dopravy a hlučnosť by tak poklesla o 30%, zhodli sa ministri. Otvorením diaľnice A6, zdôraznil minister Vážny, došlo prakticky k prvému dôležitému napojeniu Slovenska na transeurópske dopravné koridory. “Slovensko víta toto prepojenie, pretože na tomto dopravnom uzle je približne 17 000 vozidiel za 24 hodín a určite si táto cesta nájde svoje opodstatnenie,” dodal podľa TASR slovenský minister dopravy.

Pre dolnorakúskeho hajtmana Erwina Prölla a jeho burgenlandského kolegu Hansa Niessla je to významný príspevok k prepojeniu východorakúskych regiónov. H. Niessl vidí Centropa Región (cezhraničný región Bratislavy, Viedne, Györu a Brna, pzn. redakcie) ako prosperujúci región v strede Európy. Dôležitým predpokladom preto je výkonná dopravná infraštruktúra. Podobne ako iní politici vyzdvihol bezpečnosť na cestách a vyslovil sa za ekologický aspekt diaľnice.

Alois Schedl, šéf rakúskej diaľničnej spoločnosti ASFINAG bilancoval ekonomické stránky projektu, pričom uviedol že zo 182 miliónov eur (pri aktuálnom kurze NBS 6,022 mld. Korún) sa podarilo ušetriť 36 mil. Eur (asi 1,2 mld. korún). Šéf projektu Thomas Pils pre TV Markíza (16/11/2007) uviedol, že asi 30 mil. eur ich stál výkup pozemkov. V roku 2020 očakávajú na A6 vyťaženie okolo 27 tisíc áut a proti námietkam, že spojka nebude stačiť argumentuje pre Die Presse (23/10/2007), že cesta takéhoto typu by denne mala stačiť pre 40 000 áut. T. Pils avizuje aj ďalšie pokroky v napájaní sa na Českú republiku, kde sa začalo s budovaním severnej diaľnice A 5 na Prahu a diaľničné napojenie plánujú otvoriť ešte do roku 2009 mimo tunelového riešenia.

„Je nám ľúto, že vybudovať 22-kilometrovú diaľnicu trvalo tak dlho. Ak by to bolo v skoršom termíne, ešte viac by sa posilnili vzájomné ekonomické vzťahy,“ povedal pre denník SME (19/11/2007) prezident Slovensko-rakúskej obchodnej komory Jozef Altenburger. Podľa neho treba pokračovať aj v ďalších projektoch, napríklad zlepšiť železničné spojenie či vybudovať most cez rieku Moravu.

Rovnaký názor má podľa SME aj Konstantin Bekos, obchodný radca rakúskej ambasády na Slovensku. „Z pohľadu rakúskeho hospodárstva nie je infraštruktúra ešte stále uspokojivá.“ V najbližšom období očakáva zlepšenie obchodu aj využitím prepravy po Dunaji. Otvorenie novej diaľnice by malo pomôcť aj vzájomnému obchodu. Podľa Rakúskeho obchodného zastupiteľstva na Slovensku stúpli za prvých osem mesiacov tohto roka slovenské vývozy do Rakúska o 23 percent a rakúske dovozy na Slovensko o 18 percent. „Tieto prírastky by pri lepšej dopravnej infraštruktúre mohli byť ešte vyššie,“ povedal obchodný radca Bekos. K. Bekos sa k téme vyjadril aj v októbri pre rakúsku Die Presse a jej prílohu EASTECONOMIST (23/10/2007)

Rakúski Zelení podľa správy APA varujú pred narastajúcim zaťažením zdravia, životného prostredia a nepriaznivými dopadmi na kvalitu života. Podľa nich už pred otvorením úsekuA6 narástli rozmery zaťaženia východnej diaľnice dimenziu, ktorú nedosahuje ani Brennerský priesmyk. Požadujú opatrenia na ochranu obyvateľov a obmedzenie dopravy: k tomu patrí podľa nich zníženie maximálnej rýchlosti na 100 km/h v blízkosti sídiel a zákaz predbiehania sa nákladných vozidiel  na celej A4.

REKLAMA

REKLAMA