Bratislavský kraj bojuje o eurofondy

Bratislavský samosprávny kraj v Bruseli loboval za zachovanie financovania pre bohatšie regióny. Menšie obce zároveň tvrdia, že ich prítomnosť hlavného mesta znevýhodňuje pri získavaní eurofondov.

Minulý týždeň (20. októbra) sa uskutočnila konferencia s názvom Súčasná kohézna politika EÚ a jej budúcnosť po roku 2013 s dôrazom na Bratislavský samosprávny kraj (BSK). Podujatie bolo súčasťou Dní otvorených dverí v rámci Európskeho týždňa regiónov a miest, ktorý sa uskutočnil začiatkom mesiaca v Bruseli. Toho sa zúčastnilo vyše sedem tisíc relevantných zástupcov z 271 regiónov Európskej únie. Cieľom bolo diskutovať o budúcej kohéznej politike EÚ na obdobie rokov 2007 až 2013.

Medzi zúčastnenými bol aj župan Bratislavského samosprávneho kraja Pavol Frešo, ktorý v Bruseli loboval za zachovanie cieľa 2. Ten je určený pre regióny, ktoré nepatria medzi najchudobnejšie oblasti v Európskej únii a ich HDP per capita sa približuje 75 percentám priemeru Únie, čo je hranica pre získanie eurofondov. Predstavitelia Bratislavského kraja spolu s ostatnými zástupcami podobne postihnutných regiónov stretli s predsedom Komisie Josem Manuelom Barrosom, aby mu predstavili svoje požiadavky. „V našom prípade to napríklad znamená, aby sa v budúcnosti mohli opravovať školy, škôlky a sociálne zariadenia, ktoré sa dnes v Bratislave nemôžu opravovať práve z dôvodu týchto formálnych byrokratických kritérií,“ uviedol Frešo.


Dodal: „Dnes sa začal jeden zápas za to, aby Bratislava ruka v ruke s inými priamo postihnutými regiónmi dostala v nasledovnom období prerozdeľovania eurofondov tie eurofondy, ktoré dnes nemáme k dispozícii- inými slovami, aby sme si boli rovní s ostatnými regiónmi a neboli postihovaní, či už v oblasti dopravy alebo v oblasti školstva a v iných oblastiach,“ a doplnil: „My sa v tomto smere držíme jedného veľmi jednoduchého hesla: viac peňazí z eurofondov pre Bratislavu znamená viac peňazí z eurofondov pre Slovensko, a to pomôže nám všetkým.“

Bratislavský kraj má v rámci Slovenska ako jediný obmedzené možnosti čerpania- práve vďaka skutočnosti, že jeho HDP per capita dosahoval v roku 2007 160 percent priemeru Únie. Dotýka sa ho preto iba 5 z 11 operačných programov na Slovensku- a to operačné programy Bratislavský samosprávny kraj (87 miliónov eur), Životné prostredie, Veda a výskum, Vzdelávanie a Zamestnanosť a sociálna inklúzia, kde vo väčšine prípadov bojuje s ostatnými krajmi Slovenska. Práve hodnoteniu súčasného využívania fondov EÚ v Bratislavskom kraji a možnostiam do budúcnosti sa venovala konferencia na pôde sídla BSK, ktorá sa uskutočnila v utorok (20. októbra) minulý týždeň.

Hodnotenie a presúvanie eurofondov

Európska únia sa nachádza v polčase rozpočtového obdobia na roky 2007 až 2013. Dochádza preto k hodnoteniu doterajšieho čerpania. Následne Slovensko, podobne ako ostatné členské štáty Únie čaká možná realokácia zdrojov medzi programami a prioritami, ktorú ale musí schváliť Komisia. V praxi to znamená, že finančné prostriedky sa presunú z menej využívaných operačných programov do tých oblastí, kde už sú zdroje vyčerpané alebo sa čerpajú veľmi rýchlo.

V prípade Bratislavského kraja je najväčší záujem o operačný program Bratislavský kraj, a v rámci neho o bod Samostatne dopytovo orientované projekty regionálnych sídiel. To znamená najmä zavádzanie a rekonštrukciu verejného osvetlenia, výsadbu verejnej zelene, či úpravu verejných priestranstiev. Hoci v súčasnosti uplynula len polovica obdobia čerpania eurofondov, prostriedky na túto oblasť v rámci Bratislavského kraja sa už podarilo vyčerpať. Naopak, najmenší záujem je podľa Barbory Lukáčovej z odboru stratégie a riadenia projektov BSK o oblasť životného prostredia. Malý záujem je aj o opatrenie s názvom Zosúladenie pracovného a rodinného života, ktoré sa zameriava napríklad na mamičky na materskej dovolenke a uhrádza im časť ušlého príspevku v prípade, že robia na polovičný úväzok.

Bratislavský kraj preto plánuje presunúť časť prostriedkov z iných oblastí tak, aby nebol nesúlad medzi ponukou a dopytom. Navyše, „za dobré hospodárenie dostane Bratislavský samosprávny kraj 8,3 miliardy eur a tie budú 25. októbra opätovne naliate do programov,“ uviedla Lukáčová. Dodala, že v novembri a začiatkom decembra by malo dojsť k vypísaniu ďalších výziev.

Bratislavský kraj verzus Bratislava

Obce a mestá Bratislavského samosprávneho kraja podľa mnohých odborníkov doplácajú na to, že súčasťou kraja je aj hlavné mesto. Riaditeľka regionálnej rozvojovej agentúry Senec- Pezinok Ľuba Pavlovová v rozhovore pre EurActiv potvrdzuje: „V podstate je to pravda, keby sa hneď na začiatku zvlášť vyčlenila Bratislava ako hlavné mesto a zvyšné obce a mestá v Bratislavskom kraji by boli pod Cieľom 1, mali by omnoho viac možností čerpania eurofondov na infraštruktúru (vrátane školskej, sociálnej a podobne), cestovný ruch, zdravotníctvo a tak ďalej,“ a dodáva: „Takto môžu čerpať (okrem operačného programu Bratislavský kraj) len v rámci 4 z 11 operačných programov a aj tie sú nastavené tak, že nie sú veľmi „atraktívne“, aby sa obce BSK do nich vo veľkom zapájali. Ale aj samotne  hlavné  mesto potrebuje fondy, preto cele územné členenie je pre Bratislavský samosprávny kraj, vrátane hlavného mesta nevýhodné.“

Navyše, podľa Lukáčovej hrozí, že členstvo Bulharska a Rumunska v Únii, ktoré majú mnohé veľmi chudobné regióny, spôsobí, že podmienku na dosahovanie maximálne 75 percent HDP Únie bude spĺňať oveľa menej regiónov ako v súčasnosti, „a ja sa obávam, že podpora Bratislavského samosprávneho kraja bude ešte nižšia,“ povedala Lukáčová.

V rámci diskusie sa ozvali kritické hlasy, ktoré volali po tom, aby bola „solidarita nielen medzi BSK a inými krajmi, ale aj medzi Bratislavou a Bratislavským samosprávnym krajom, lebo mimobratislavské mestá a obce nesú náklady na ubytovanie a cestovanie“ tých ľudí, ktorí pracujú v hlavnom meste, ale bývajú v okolitých obciach, uviedol primátor mesta Malacky Jozef Ondrejka.

Druhý pohľad však ponúkla starostka mestskej časti Bratislava- Čuňovo Gabriela Ferenčáková, ktorá dodala: „Ako mestská časť nemáme také možnosti ako ostatné obce a také prostriedky do rozpočtu. Navyše u nás býva veľa ľudí načierno a ešte nesieme aj náklady za spravovanie neďalekého vodného diela Gabčíkovo.“

Chýba diskusia

V súčasnosti prebieha v rámci Európskej únie diskusia o Kohéznej politike po roku 2013. Slovensko, a zároveň aj Bratislavský kraj bojujú najmä za zachovanie súčasného stavu eurofondov. Ako však podčiarkla vedúca zastúpenia Komisie na Slovensku Andrea Elscheková- Matisová: „Na Slovensku absentuje celospoločenská diskusia o Európskej únii a jej politike- akoby to bola zahranićná politika, ale je to naša politika.“ Podobne sa vyjadrila aj Lukáčová, ktorá dodala: „V rámci prípravy by mali obce a mestá viac hovoriť do regionálnej politiky“. Jedným z príkladov ako tak spraviť bolo práve podujatie BSK.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA