Bulharsku hrozí, že stratí až 20 percent eurofondov

Bulharsko môže vďaka nedostatočným opatreniam v oblasti životného prostredia prísť až o dvadsať percent potrebných financií z fondov Európskej únie. V nedeľu (24. januára) to vyhlásil tamojší premiér Bojko Borisov, pričom z problémov obvinil opozíciu.

Pozadie

Keď sa RumunskoBulharsko stali členmi Európskej únie 1. januára 2007, niektoré problémy ako reforma súdnictva či boj proti korupcii, a v prípade Bulharska aj proti organizovanému zločinu, ostali nevyriešené. Tieto problémy predstavujú pre obe krajiny riziko, že nebudú môcť plne využívať všetky svoje práva ako občania EÚ.

Bulharsko už zo svojich predvstupových fondov stratilo viac ako 220 miliónov eur po tom ako Európska Komisia zakázala dvom agentúram disponovanie s týmito finančnými prostriedkami. Krajina zároveň čelí ťažkostiam kvôli neschopnosti dokladovania využívania eurofondov a uplatňovanie zákonov o životnom prostredí.

Bulharský premiér Boyko Borisov zároveň prednedávnom povedal, že jeho krajina prispeje do fondu pre asistenciu rozvojovým krajinám v ich boji proti klimatickým zmenám iba v tom prípade, že dôjde k odblokovaniu finančných prostriedkov z EÚ.

Postoje

Borisovovo prehlásenie prichádza v čase keď Európska Komisia opäť hrozí pozastavením financovania projektov v oblasti životného prostredia pokiaľ bulharská vláda do konca januára dostatočne nevysvetlí kam tieto prostriedky putujú a ako sa s nimi vynakladá. Sofia dostala písomné varovanie od šéfa generálneho riaditeľstva Európskej komisie Dirka Ahnera 13. januára tohto roku.

Už vo februári 2009 a následne v máji toho istého roku Komisia poslala bulharskému ministerstvu životného prostredia niekoľko listov, kde spomínala problémy s využívaním finančných prostriedkoch v rôznych programoch. Zároveň požadovala vysvetlenia za niektoré neúmerne vysoké kontrakty v oblasti vodných zdrojov a kanalizačnej sete, hovorí bulharská ministerka životného prostredia Nona Karadjova. Tá sa stala ministerkou po tom, čo sa Borisovova stredno- pravicová strana GERB ujala vlády po minuloročných júlových voľbách.

V júni začala vláda na žiadosť Komisie vyšetrovanie projektov operačného programu, ktorých celková hodnota je približne 100 miliónov eur.

Sabotáž bývalej vlády

Karadjova sa vyjadrila, že dva listy z Európskej únie sa držali v tajnosti a neboli ani uvedené v ministerských záznamoch – preto sa o ich existencii dozvedela len nedávno.

Borisov zašiel vo svojej rétorike ešte ďalej a „skrývanie“ listov zo strany bývalej vlády označil za „sabotáž.“

Pri rozhovore pre EurActiv hovorca Komisie pre regionálnu politiku naznačil, že obavy EK ohľadne využívania Kohézneho fondu zo strany Bulharska narastajú.  Dôvodom je, že ani takmer rok po upozorňujúcich listoch nedostala Komisia odpoveď na svoje obavy. Borisov sa bráni tým, že o ich existencii nevedel.

Brusel však ostáva voči obhajobe Bulharska chladná, potvrdzuje ďalší zdroj.

„Fakty spomenuté v Ahnerových listoch sú bulharským úradom veľmi dobre známe, nielen preto, že im sa tieto listy adresovali, ale aj preto, že s nimi Komisia pri niekoľkých technických stretnutiach v Bulharsku hovorila.“

Borisovovo tvrdenie preto vnímajú len ako snahu kúpiť si viac času, vyjadrili sa.

Borisov nenapĺňa očakávania Bruselu

Predstavitelia EÚ vyjadrili osobné sklamanie, že sa Borisovovi nepodarilo splniť ich očakávania, po tom, čo  sa minulý rok ujal vlády.

Keď odchádzajúci eurokomisár pre regionálnu politiku Pawel Samecki prvý raz cestoval do Sofie, aby sa tam po voľbách stretol s Borisovom a tamojším ministrom pre regióny Rosenom Plevneljevom, snaha novej vlády o nápravu situácie a o lepšie fungovanie ako minulá vláda ho veľmi milo prekvapili.

„Borisov hovoril o politike nulovej tolerancie, pri ktorej nebude tolerovať žiadne zlyhania pri naprávaní manažmentu regionálneho financovania. Toto je odkaz, ktorý povedal nahlas a jasne, že to nebude biznis ako vždy, ale že pôjde o novú éru spolupráce,“ povedal zdroj.

Najnovšie správy však môžu obnoviť obraz Bulharska ako „problémového dieťaťa“ regionálneho financovania v rámci EÚ.

Ďalšie znepokojenie, ktoré Ahner zvýraznil vo svojom liste, je, že iba tri roky od ukončenia sedemročného obdobia programu financovania (2007 – 2013) sa iba jedno percento financií dostane k príjemcom v Bulharsku. Ide o výsledok, ktorý „rozhodne nie je dostačujúci na to, aby mal v čase krízy dopad na ekonomiku.“

„Sme bulharskej vláde plne k dispozícii, aby sme im pomohli. No nemôžeme, pokiaľ nekomunikujú,“ znie odkaz Európskej komisie.

Pokiaľ sa Sofii nepodarí podať vysvetlenie do konca januára tohto roku, Komisia zváži pozastavenie bulharských fondov na životné prostredie až do výšky 20 percent.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA