Čerpanie eurofondov na Slovensku je nastavené príliš centralisticky

Slovenské Regionálne rozvojové agentúry, ktoré poskytujú konzultačné služby pri čerpaní eurofondov tvrdia, že úroveň žiadostí o prostriedky z EÚ výrazne stúpla. V byrokracii sú však orgány často krát „pápežskejšie ako pápež“ a neprihliada na osobité potreby samospráv.

Slovensko má možnosť čerpania eurofondov už od roku 2004. V dvoch programových obdobiach krajina získala na realizáciu projektov regionálneho rozvoja a politiky súdržnosti finančný balík v hodnote približne 12,2 miliárd eur, pričom podstatná časť týchto prostriedkov- až 11 miliárd eur- je určených na čerpanie v súčasnom programovom období rokov 2007 až 2013.

Vzhľadom na to, že sa EÚ nachádza v polčase tohto obdobia, vydala Komisia prednedávnom správu hodnotiacu mieru čerpania jednotlivých členských štátoch v EÚ. Slovensko sa pritom ocitlo s 18,6 percentami na chvoste tohto rebríčku. Horšie výsledky mali už len RumunskoGrécko.

Podľa niektorých predstaviteľov ministerstiev je však toto ohodnotenie nespravodlivé, keďže k schváleniu veľkého množstva výziev došlo tesne po tom ako Slovensko informovalo Komisiu o dosiahnutých výsledkoch v tejto oblasti, a krajine tak výrazné zaostávanie nehrozí.

Podľa niektorých odborníkov však pomalšie čerpanie súvisí aj s nesystematickým a nekoncepčným prístupom politických elít k eurofondom. „Veď to, že raz – po vstupe do Európskej únie – budeme čerpať eurofondy vedel každý, kto sa téme európskej integrácie na Slovensku venoval. Nehovoriac o tom, že Slovensko približne desať rokov pred svojim vstupom do EÚ čerpalo takzvané predvstupové fondy (Phare, ISPA, Sapard). Slovenská republika teda mala, minimálne od roku 1995 keď vtedajšia vláda podala žiadosť o členstvo v EÚ, dosť času pripraviť sa na čerpanie štrukturálnych fondov,“ uviedol v rozhovore pre EurActiv analytik Konzervatívneho inštitútu M.R. Štefánika Ivan Kuhn.

Práve v snahe zefektívniť čerpanie prostriedkov z EÚ na rozvoj regiónov vznikla ešte v septembri 2000 uznesením vlády Integrovaná sieť regionálnych rozvojových agentúr. Hlavnou úlohou týchto agentúr, ktoré sú rozmiestnené po celom Slovensku, je poskytovanie konzultačných služieb- predovšetkým poradenstva pri čerpaní štrukturálnych fondov, podpora pre kvalitné vypracovanie žiadostí, a komunikácia s Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja, ktoré doposiaľ túto činnosť zastrešovalo.

EurActiv sa preto s vybranými regionálnymi rozvojovými agentúrami (RRA) a ich predstaviteľmi rozprával o fondoch EÚ, o kvalite podávaných žiadostí, ale aj o byrokracii, ktorá sa s nimi spája.

Vedie infraštruktúra

Podľa agentúr je v regiónoch záujem o všetky druhy výziev a operačné programy, ktoré môžu samosprávy, podnikateľské subjekty a neziskové organizácie využiť. „Verejný sektor má najväčší záujem o projekty infraštruktúry, ako napríklad oprava škôl, verejných budov a verejných priestranstiev, ale aj v oblasti životného prostredia- najmä dobudovanie kanalizácie, či čističky odpadových vôd. Súkromný sektor má zasa záujem najmä o inovačné technológie,“ uvádza riaditeľka RRA Senec- Pezinok Ľuba Pavlovová.

Tieto slová potvrdzujú trend na Slovensku investovať prostriedky zo štrukturálnych fondov EÚ najmä do obnovy infraštruktúry. Pre mestá a obce ide o veľký prínos, keďže sami by si podobné projekty často nemohli dovoliť financovať. Európska únia však na členské štáty tlačí, aby eurofondy používali skôr na ciele, ktoré sú v súlade s Lisabonskou stratégiou a jej nasledovníčkou- stratégiou Európa 2020 pre rast a zamestnanosť.

V súčasnosti je však dôvodom pomerne jednostranného zamerania projektov aj samotný charakter výziev na národnej úrovni. „Bohužiaľ, systém je takto nastavený, takže samosprávy sa môžu uchádzať iba o to, čo im centrála ponúka. Takže najčastejšie sú to žiadosti o nenávratný finančný príspevok pre Regionálny operačný program a Program rozvoja vidieka,“ potvrdzuje riaditeľka RRA Trnavského kraja Vanesa Šteinerová.

„Problematika čerpania podporných fondov je na Slovensku nastavená centralisticky a len málo rešpektuje skutočné potreby konečných prijímateľov. Zástupca štátnej správy predsa bez samosprávy nemôže poznať potreby samosprávnych obcí,“dodáva Šteinerová

Záujem je však v niektorých regiónoch aj o projekty spolupráce so susedskými krajinami. „V poslednom čase zaznamenali rekordný vzostup projekty cezhraničnej spolupráce medzi Poľskom a Slovenskom, či Ukrajinou a Slovenskom,“ uvádza generálny riaditeľ prešovskej rozvojovej agentúry KRAPO Peter Németh.

Kvalita projektov sa zlepšuje

V posledných rokoch zároveň stúpla kvalita podávaných žiadostí. Spôsobené je to najmä rastúcimi skúsenosťami a  tiež vytvorením zdravého konkurenčného prostredia profesionálnych agentúr, ktoré tieto projekty pre žiadateľov pripravujú, zhodujú sa predstavitelia Regionálnych rozvojových agentúr. Riadiace a sprostredkovateľské orgány sú už zároveň vo väčšej miere pripravené na vypisovanie výziev. Niektoré problémy však napriek tomu naďalej pretrvávajú.

Chyby na strane žiadateľov sú naďalej najmä formálneho charakteru. „Žiadatelia si neprečítajú pozorne výzvu a podmienky, a tak zabudnú vyplniť určité údaje, či dodať na niektoré povinné prílohy,“ hovorí Pavlovová a dodáva: „Žiadosti sa však už podávajú viac menej cez všetky programy aj elektronicky a tak ich je možné upozorniť ak zabudli niečo vyplniť.“

„Mnoho krát sa stáva aj to, že subjekty žiadajú o podporu aktivity alebo investície, ktorá v rámci danej výzvy nemôže byť podporená," uvádza riaditeľka RRA Nitra Petra Klimo Zlatošová.

Jej kolega z Agentúry pre regionálny rozvoj Sever František Jedinák dodáva: „Iným problémom je, že žiadateľ je síce oprávnený žiadať financie napríklad na vybudovanie zberného dvora, ale je to malá obec a pri veľkom množstve podávaných žiadostí je vopred takmer isté, že takýto projekt nebude schválený, lebo sa uprednostnia väčšie projekty s väčším efektom- napríklad projekty veľkých obcí alebo združení obcí.“

Napokon, žiadatelia v určitých prípadoch „precenia svoje finančné možnosti a počas implementácie- najmä pri refundácii nákladov, keď je potrebný dlhší čas na preklenutia financovania- musí prijímateľ tieto znášať z vlastného rozpočtu, respektíve si zobrať preklenovací úver, s čím možno na začiatku celkom nepočíta,“ hovorí projektová manažérka Agentúry pre regionálny rozvoj v Žiline Adriana Mášová a dodáva: „Často sa vyskytujú aj chyby pri verejnom obstarávaní, čím sa celkový proces prípravy a realizácie projektu predlžuje.“

Nadmerná byrokracia

V súčasnej hospodárskej situácii majú mnohé subjekty problémy práve s dostatkom financií na realizáciu projektov. Hoci tak majú eurofondy podľa predstaviteľov EÚ aj národných aktérov slúžiť ako jedno zo základných opatrení na prekonanie krízy a podporu rozvoja a zamestnanosti, záujem o prostriedky podľa niektorých Regionálnych rozvojových agentúr sa nezmenil.  „Záujem stále je, ale zvýšila sa nechuť púšťať sa do prípravy a realizácie projektov vzhľadom na netransparentnosť a možný klientelizmus, ako aj na nedostatok možností- najmä pre žiadateľov z Bratislavského kraja. Ten v podstate nemá skoro žiadnu možnosť čerpať zo štrukturálnych fondov,“ hovorí Pavlovová z RRA Senec- Pezinok.

Podľa nej je problémom často krát aj nadmerná byrokratická záťaž. „Procesy v rámci implementácie sú veľmi náročné a tým aj časovo zdĺhavé, čo môže žiadateľa dostať do ťažkej situácie, dokonca až do platobnej neschopnosti vzhľadom na oneskorenie platieb zo strany riadiacich orgánov.“

„Administratíva, ktorú v prípade, že malá obec získa eurofondy musí zabezpečiť, mnohonásobne prekračuje personálne kapacity, ktoré má starosta na obecnom úrade k dispozícii. Veľmi zbytočná podľa nás bola aj podmienka pre žiadateľov pripraviť ešte pred podaním žiadosti o nenávratný finančný príspevok podrobné realizačné projekty s presným položkovým rozpočtom. To všetko bolo potrebné doložiť ako povinnú prílohu. Pritom vôbec nebolo možné predpokladať, či bude žiadosť podporená, alebo nie. Obce a potenciálni žiadatelia museli investovať obrovské peniaze do týchto projektov, o ktoré žiadateľ v prípade neúspešnosti žiadosti príde,“ objasňuje Petra Klimo Zlatošová.

Peter Németh z Krajskej regionálnej agentúry v Prešove vysvetľuje, že podľa jeho skúseností byrokracia úzko súvisí aj s neschopnosťou „Centrálneho koordinačného orgánu (CKO), ktorý v byrokratických štruktúrach a postupoch nachádza väčší zmysel ako v riešení samotných problémov. Ako je možné, že percento čerpaní sa s koncom programového obdobia enormne zvyšuje? Reálnou odpoveďou pre nás je, že pod tlakom aj tento byrokratický systém dokáže pracovať efektívnejšie. Bohužiaľ pri takomto spôsobe práce na národnej úrovni ostáva vysoké percento finančnej pomoci EÚ nevyčerpané.“

Zároveň nesúhlasí s tým, že žiadatelia predkladajú nekvalitné projekty a naopak, o príručkách jednotlivých grantových výziev tvrdí, že sú „mätúce, neprofesionálne a niekoľkými spôsobmi vysvetliteľné, čo automaticky vedie k problémom pri hodnotení projektov.  Navyše skúseností s byrokratickým aparátom, nedodržiavaním stanovených lehôt a subjektívnym hodnotením už zrealizovaných platieb v prebiehajúcich projektoch (neuznanie zaplatených nákladov v projekte na základe osobných názorov úradníkov) viedlo a vedie k tomu, že finančná pomoc EÚ sa už nedostáva k ľuďom a k organizáciám, ktorí ju reálne potrebujú, ale uchádzajú sa o ňu inštitúcie, alebo samospráva, ktorá si toto extrémne finančné, časové a kapacitné riziko môže dovoliť,“ hodnotí Németh. Podľa neho je byrokracia často krát chybou slovenských orgánov a nie Bruselu. „Často krát sme pápežskejší ako pápež,“ dodáva.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA