Červený Kláštor využíva príležitosti z EÚ

Pohraničnej obci na severnom Slovensku sa po deväťdesiatich rokoch úsilia podarilo vybudovať most cez Dunajec, ktorý tamojším obyvateľom umožnil priame spojenie s ich poľskými susedmi. Zároveň sa uskutočňuje stavba pešieho chodníka a pouličného osvetlenia- výraznou pomocou sú pri tom eurofondy.

Pre Červený Kláštor, ktorý má len 222 obyvateľov, nejde o prvé projekty financované z projektov EÚ. Obec túto možnosť využíva už od roku 2005, kedy z predstupového fondu PHARE vystavala záchytné automobilové a autobusové kompenzačné plochy s verejným hygienickým zariadením. Najväčšiu pozornosť však obec venuje snahe o zintenzívnenie cestovného ruchu v oblasti.

Prepojenie s Poľskom

Červený Kláštor sa nachádza len niekoľko kilometrov od poľskej obce Sromowce Nizne. Priamy kontakt medzi oboma miestami donedávna sťažovali hranice, a tiež rieka Dunajec, ktorá ich oddeľuje. Vstupom do Európskej únie sa však tieto prekážky podarilo postupne odstrániť. Vďaka Schengenskému priestoru sa dnes už môžu obyvatelia navzájom navštevovať, a to aj „150 osôb slovenskej národnosti, ktoré bývajú na poľskej strane a približne 50 osôb poľskej národnosti žijúcich na slovenskej strane,“ uvádza starosta Červeného Kláštora Štefan Džurný.

Dodáva však, že ich komunikácia je naďalej vďaka nedostatočnej vystavanej ceste sťažená. Vyriešiť ju má stavebná realizácia chodníka smerujúceho od lávky cez rieku Dunajec až po parkovisko v Sromowciach Niznych, ktorý tak prepojí kláštor s gotických kostolom Svätej Kataríny.

Prvým krokom bolo pritom postavenie už spomínaného mosta cez rieku Dunajec v roku 2006, o ktorú obce usilovali takmer sto rokov. Podľa archívnych dokumentov totiž samospráva Sromowce Nizne, vtedy súčasť Uhorska, o povolenie jeho výstavby požiadala už v roku 1914, uvádza agentúra SITA. Napokon sa tento cieľ podarilo uskutočniť až prednedávnom, a za významného príspevku zo strany Európskej únie. Tá financovala až polovicu z celkovej sumy takmer milión eur.

Napriek tomu, že finančná pomoc z EÚ predstavuje pre obce neoceniteľný zdroj, spája sa s ňou aj množstvo administratívnej záťaže. Najmä v prípade, že projekt zahŕňa viacerých partnerov, ako v prípade cezhraničnej spolupráce. „Sme vedúcim partnerom a to je veľa práce s implementáciou,“ objasňuje starosta Štefan Džurný a dodáva: „Vedúci partner totiž zodpovedá za aktivity svojich ďalších partnerov. Navyše je tam časová náročnosť kumulácie čiastkových monitorovacích správ od partnerov do súhrnnej správy.“

Dlhá doba preplácania

Aj v Červenom Kláštore tak komplikuje čerpanie prostriedkov z EÚ „náročná byrokracia, a to najmä pri implementácii projektov, ťažkopádnosť pri zmenách projektu, dlhá doba preplácania, refundácie finančných prostriedkov zo strany štátu, či prílišné kontroly aj na ešte neukončené projekty,“ vypočítava Džurný niektoré z hlavných problémov. Podľa neho je Slovensko v tomto zmysle „pápežskejšie ako pápež“, teda EÚ zadáva podmienky pre čerpanie, ktoré slovenské ústredné orgány štátnej správy ešte sprísnia a „zadefinujú ďalšie nezmyselné kritériá“.

Problém nastáva aj pri refundácii, teda pri preplácaní prostriedkov, ktoré často prichádza neskoro a obce sú tak nútené brať si úvery z komerčných bánk. Rovnako je to aj v prípade kofinancovania, kedy sa prostriedky vyčleňujú aj z obecného rozpočtu a z rezervného fondu. „Do dnešného dňa nemáme úhrady kofinancovania štátu z Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja,“ uvádza Džurný.

Mnohé obce práve tieto prekážky odradia- prípadne hrozí, že sa vďaka oneskoreniam dostanú do finančných ťažkostí. „Procesy v rámci implementácie sú veľmi náročné a tým aj časovo zdĺhavé, čo môže žiadateľa dostať do ťažkej situácie, dokonca až do platobnej neschopnosti vzhľadom na oneskorenie platieb zo strany riadiacich orgánov,“ priznala pre EurActiv riaditeľka Regionálnej rozvojovej agentúry (RRA) Senec- Pezinok Ľuba Pavlovová. Jej kolegyňa z RRA Nitra Petra Klimo Zlatošová dodáva: „Administratíva, ktorú v prípade, že malá obec získa eurofondy musí zabezpečiť, mnohonásobne prekračuje personálne kapacity, ktoré má starosta na obecnom úrade k dispozícii.“

Starosta Červeného Kláštora súhlasí. Ako uvádza, na implementáciu projektov je v súčasnosti sám a ich organizácia mu zaberá väčšina času. Napriek tomu si však eurofondy pochvaľuje.

Malá obec, veľké lákadlá

Obec sa nemôže sťažovať na nedostatok návštevníkov. Okrem turistov z Poľska je táto oblasť Pienin s možnosťami turizmu, raftingu, či splavu atraktívna aj pre slovenských cestovateľov.

Hlavným lákadlom ostáva kláštor zo 14. storočia, podľa ktorého je obec pomenovaná a kde v stredoveku pôsobili kartuziánski mnísi. Tí sa riadili prísnymi regulami, zachovávali mlčanlivosť a venovali sa liečiteľstvu, poľnohospodárstvu, či písomníctvu. Budova však postupom času spustla a k jej obnove  došlo až v 50. rokoch minulého storočia.

Už tento rok by sa však mala opätovne začať prvá etapa rekonštrukcie. Na rad pritom prídu sociálne zariadenia a naplánovaná je aj výstavba nového informačného centra a viacúčelovej spoločenskej miestnosti, ktorá bude slúžiť na usporiadavanie podujatí v prípade nepriaznivého počasia, uvádza agentúra SITA. Prostriedky pritom prevádzkovateľ kláštora získal z programu ministerstva kultúry. V budúcnosti sa však plánuje získať financie aj z EÚ. „Chceme sa uchádzať o maximálny objem finančných prostriedkov z Regionálneho operačného programu vo výške takmer 2,5 milióna eur,“ potvrdil pre SITA Milan Gacík, riaditeľ neziskovej organizácie Cyprián, ktorá kláštor spravuje.

K prilákaniu väčšieho množstva návštevníkov, a tým aj zviditeľneniu kláštora by mohla napomôcť aj filmová novinka, ktorá v súčasnosti prichádza do slovenských kín. Legenda o lietajúcom Cypriánovi sa totiž zakladá na postave zberateľa liečivých rastlín a obľúbeného ránhojiča z 18. storočia, mnícha Cypriána.

Pri kláštore sa zároveň nachádzajú minerálne pramene Smerdžonka, z ktorých sa neskôr vyvinuli kúpele. Tie ale po Druhej svetovej vojne začali upadať do zabudnutia. Súčasný záujem o oblasť Pienin a o Červený kláštor by však mohol pomôcť obnoviť aj ich tradíciu.

Byť malým je niekedy prekážka

Obec zároveň vďaka eurofondom vylepšuje aj miestnu infraštruktúru- od už spomínanej výstavby peších a náučných chodníkov až po vybudovanie čističky odpadových vôd a cykloturistických trás.

Aj tu však situáciu komplikuje nastavenie systému čerpania eurofondov na Slovensku. „Pri Programe rozvoja vidieka sme si stanovili stropy pre čerpanie nenávratných finančných prostriedkov z fondov EÚ na obyvateľa. To znamená, že malá obec s malým počtom obyvateľov nemôže ísť do väčšieho projektu- a to aj napriek tomu, že význam tejto obce v cestovnom ruchu je veľký- ako je tomu v našom prípade,“ uvádza Džurný.

Malé obce sú podľa neho diskriminované, keďže nemôžu žiadať o nenávratný finančným prostriedok ak sú mimo pólov rastu. Ide o zoznam obcí, ktorý v roku 2006 pri príprave Národného strategického referenčného rámca predstavilo vtedajšie Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja. Cieľom bolo koncentrovať finančné prostriedky do vybraných oblastí, z ktorých by mali úžitok aj obyvatelia okolitých obcí. Podľa klasifikácie boli inovačnými pólmi rastu takmer všetky mestá nad desaťtisíc obyvateľov a kohéznymi pólami rastu zasa zväčša strediskové, ale aj niektoré menšie obce. Červený Kláštor však medzi póly rastu nepatrí, čím sa ich možnosti na získavanie eurofondov obmedzili. Napriek tomu však dokázali využiť zostávajúce príležitosti.

REKLAMA

REKLAMA