Cezhraničná spolupráca: bezvízový styk je prioritou Ukrajiny

Po vstupe Slovenska do Schengenu už nie je spoločná hranica „hranicou so susedom“, ale „hranicou s EÚ“, konštatoval zástupca ministra zahraničných vecí Ukrajiny Pavel Klimkin na konferencii o cezhraničnej spolupráci v Košiciach.

Cezhraničná regionálna spolupráca je dôležitým nástrojom európskej susedskej politiky. príklad Nórska a Ruska ukazuje, že jej rozvoj môže prispieť aj k zlepšovaniu vzťahov na medzištátnej úrovni, zaznalo počas konferencie „Európske hraničné dialógy: Európske fórum pre cezhraničnú spoluprácu v širšej Európe“, ktorá sa konala 27.-29. októbra v Užhorode a Košiciach.

Úloha samospráv

Hostiteľ konferencie, primátor mesta Košice František Knapík, zdôraznil úlohu miestnych a regionálnych samospráv v rozvoji cezhraničnej spolupráce. Košice spolupracujú s neďalekým ukrajinským mestom Užhorod na viacerých projektoch v oblasti životného prostredia a odpadového hospodárstva, rozvíja sa však aj spolupráca miestnych samospráv na oboch stranách hranice pri predchádzaní a riešení krízových situácií, spôsobených napríklad živelnými pohromami. Mnoho možností ostáva stále nepreskúmaných, napríklad v podpore budovania otvorenej občianskej spoločnosti, posilňovaní cezhraničných hospodárskych aktivít a podobne.

Podľa poradkyne šéfa Zakarpatskej regionálnej štátnej správy Svitlany Mytryajeva, je rozvoj cezhraničnej spolupráce jednou z priorít ukrajinskej zahraničnej politiky. Členstvo v EÚ považuje Kyjev stále za konečný cieľ vzťahov s Úniou, nie je však súčasťou bezprostrednej agendy. Preto sa sústreďuje na konkrétne otázky – predovšetkým postupná právna harmonizácia, vybudovanie spoločného trhu a bezvízový styk.

Prioritou sú víza

V prvom paneli piatkovej diskusie sa stretli zástupcovia ministerstiev zahraničných vecí troch krajín – Ukrajiny, Nórska a Slovenska, a člen Európskej komisie.

Štátny tajomník MZV SR Milan Ježovica konštatoval, že v prihraničných regiónoch žije celá tretina obyvateľov Únie – 180 miliónov. Cezhraničnú spoluprácu považuje za jeden z najdôležitejších nástrojov EÚ. Jej hlavným cieľom by mala byť podpora udržateľného rozvoja na oboch stranách hranice a znižovanie rozdielov v životných úrovniach.

Milan Ježovica priznal, že v spolupráci s Ukrajinou sú citlivou otázkou víza. Postupná liberalizácia vízového režimu prebieha, bude sa o nej rokovať aj v októbri na summite EÚ-Ukrajina v Bruseli. Podporil myšlienku modifikácie dohody Ukrajiny a Slovenska s cieľom ďalšej liberalizácie cezhraničného styku, ale musí sa to udiať v zhode s pravidlami EÚ.

Zástupca ministra zahraničných vecí Ukrajiny Pavel Klimkin konštatoval, že po vstupe Slovenska do Schengenu sa zmenila i povaha slovensko-ukrajinskej hranice. Už to nie je „hranica so susedom“, ale „hranica s EÚ“. Znamená to, že zatiaľ čo niektoré zo starých výziev ostávajú stále nedoriešené, pribudli aj nové.

Podľa Klimkina sa diskusie o cezhraničnej spolupráci stále zameriavajú viac na „hranice“, ako „cez“ – sú viac o deliacich líniách, než o spolupráci. Rozvoj cezhraničnej regionálnej spolupráce je podľa neho vecou posilňovania súdržnosti. Preto je potrebné prejsť od „kohéznej politiky EÚ“ k „európskej kohéznej politike“, rozšírenej aj na susedné krajiny.

Klimkin identifikoval dve základné otázky: bezvízový styk a Dohodu o voľnom obchode. Bez jasnej perspektívy dialógu o bezvízovom styku nie je podľa neho efektívna cezhraničná spolupráca možná. Je na Ukrajine, aby urobila potrebné reformy, no pomôcť jej v tom môže jasná cestová mapa, smerujúca k zrušeniu víz.

Druhým bodom je vytvorenie zóny voľného obchodu, ktorá by znamenala rozšírenie štyroch základných slobôd EÚ (sloboda pohybu ľudí, tovarov, služieb a kapitálu) aj na Ukrajinu. Bez takejto hlbokej dohody o voľnom obchode nie je možné naplniť potenciál spolupráce.

Príklad zo severu

Podľa Erika Lahnsteina, štátneho tajomníka nórskeho ministerstva zahraničných vecí, môže regionálna cezhraničná spolupráca prispieť k zlepšeniu celkových vzťahov medzi krajinami. Rozvoj regionálnej spolupráce okolo 196 kilometrov dlhej hranice s Ruskom podľa neho prispel k tomu, že Nórsko dokázalo nedávno uzavrieť s Ruskom strategicky dôležitú dohodu o delimitácii hraníc v Severnom mori.

Z historického hľadiska boli na vysokom severe „ľudia v úzkom kontakte, až pokiaľ nezasiahli politici“: v oblasti prebiehal čulý obchodný ruch, dokonca vznikol samostatný jazyk „pumul“. V roku 1926 však bola určená hranica a hoci na nej nikdy neprebehla vojna, situácia bola napätá. V období studenej vojny to bola totiž deliaca línia medzi ZSSR a NATO.

V 90. rokoch sa začína s postupným otváraním a oživovaním kontaktov. Vznikol Barentsov sekretariát, ktorý podporuje cezhraničnú spoluprácu financiami, i ideami. Dnes prechádza cez hranicu ročne 100 000 ľudí, v nórskom meste Kirkines sú názvy ulíc písané aj po rusky, v Murmasku zas prebieha mnoho nórskych aktivít. V procese zohrali veľmi dôležitú úlohu regionálne a miestne samosprávy, projekty sa týkali rozvoja infraštruktúry, kultúry, zdravia, ochrany životného prostredia, či ochrany pôvodných obyvateľov…

Zúročenie skúseností

Prostredníctvom videokonferencie sa do diskusie zapojil aj podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič. Pripomenul, že spolupráca s partnermi a susednými krajinami zohrala dôležitú úlohu aj pri integrácii Slovenska do EÚ.

Dnes má Európska únia 13 fungujúcich programov cezhraničnej spolupráce s rozpočtom asi miliardu eur. Pokrývajú jej hranicu od arktického severu k Stredozemnému moru. Tieto programy majú veľkú odozvu, do výziev sa prihlásilo množstvo projektov. Program SlovenskoMaďarsko – Ukrajina – Rumunsko je v tom priekopníkom, keďže bola vyhlásená už druhá výzva.

Komisár priznal, že spustenie programov trvalo dosť dlho. Podľa neho sú diskusie o hraniciach vždy citlivé, pretože sa dotýkaj dôležitých otázok štátnej suverenity. Tieto skúsenosti budú zhodnotené v revízii cezhraničnej spolupráce, s ktorou Komisia vstúpila do finálnej fázy. Zároveň sa pripravuje indikatívny program na roku 2011-2013. Podľa Šefčoviča je čas začať aj diskusiu o budúcnosti európskej susedskej politiky, a cezhraničnej spolupráci ako jednej z jej nástrojov.

V poobedňajších paneloch diskutovali zástupcovia verejnej sféry, podnikateľov a akademici o konkrétnych skúsenostiach spolupráce, a možnostiach jej rozvoja. Boli tiež predstavené závery pracovných skupín z prvej časti konferencie, ktorá prebehla 27.-28. októbra v Užhorode na Ukrajine.

Jedným z konkrétnych nápadov bolo vytvorenie cezhraničného medzinárodného letiska v Užhorode, ktoré by fungovalo v rámci Schengenského priestoru, a bolo by diaľnicou spojené s Košicami, maďarskou Nyíregyházou a prípadne aj poľským Sanokom.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA