Čo ohrozuje naše regióny

Východné Slovensko je menej pripravené čeliť výzvam globalizácie, západ zas viac ohrozujú dopady klimatických zmien a energetické hrozby, tvrdí správa „Regióny 2020“, ktorú vydala Európska komisia.

Správa Regióny 2020 analyzuje pripravenosť európskych regiónov čeliť dopadom globalizácie, demografického vývoja, klimatických zmien a v energetike, v perspektívne roku 2020. Štúdia je súčasťou procesu reflexie o budúcej Európskej kohéznej politike.

Rôzna pripravenosť na globalizáciu

Vo všeobecnosti sa ukazuje, že regióny s konkurencieschopnými a inovatívnymi ekonomikami budú z globalizácie benefitovať, regióny s nedostatkom kapacít na budovanie poznatkovo orientovanej ekonomiky sú vystavené riziku. Index je najpriaznivejší v regiónoch severozápadnej Európy – Švédsko, Fínsko, Dánsko a Británia. Najohrozenejšie regióny sa nachádzajú vo východnej a južnej Európe (Lotyšsko, Rumunsko, Bulharsko, časť Maďarska a Grécka, južné Taliansko, juh Španielska a Portugalsko).

V prípade Slovenska je viditeľný rozdiel medzi najohrozenejším východom krajiny, západoslovenskými regiónmi a Bratislavou. V porovnaní s regiónmi v okolitých krajinách – najmä v Maďarsku a Českej republike, má západná časť Slovenska vyššie šance, že jej globalizácia prinesie viac príležitostí, než rizík.

Index zraniteľnosti dopadmi globalizácie sa zakladá na faktoroch ako odhadovaná produktivita, miera zamestnanosti a vzdelania.

Demografický vývoj

Asi tretina európskych regiónov zažije do roku 2020 pokles populácie. Väčšina z nich sa nachádza v strednej a východnej Európe, východnom Nemecku, južnom Taliansku a severozápadnom Španielsku. Ohrozené sú aj škandinávske regióny, či stredné Francúzsko. Vďaka dobiehajúcim „silným populačným ročníkom“ a nižšiemu priemernému veku dožitia sa demografické problémy prejavia v nových členských krajinách trochu neskôr. Komisia im však odporúča, aby takto získaný čas využili na prípravu hospodárstva a sociálnych systémov na starnutie obyvateľstva.

Podľa odhadov Komisie je na tom Slovensko v tejto skupine rizík veľmi dobre. všetky naše regióny patria medzi najmenej rizikové z pohľadu demografie, vo výraznom protiklade nie len k západnej Európe, ale aj okolitým štátom.

Index demografickej zraniteľnosti bol vytvorený na základe odhadovaného podielu ľudí starších ako 65 rokov, podielu pracujúcich na celej populácii, a odhadovaného poklesu obyvateľov regiónu do roku 2020.

Klimatické zmeny

Klimatické zmeny negatívne ovplyvnia väčšinu európskych regiónov – záplavy riek, zdvíhanie hladiny morí, suchá, a pod. Dopady pocíti viacero sektorov hospodárstva, predovšetkým turizmus, poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo, výroba energie. Komisia odhaduje, že v najohrozenejších regiónoch žije viac ako 170 miliónov ľudí, teda tretina európskej populácie. Južnú a východnú časť EÚ poznačia zmeny v zrážkovej činnosti, riziká záplav a pod., regióny na severe a západe zas silnejšia erózia pri morskom pobreží a extrémne výkyvy počasia, ako silné búrky.

Slovensko patrí s Českou republikou a Poľskom medzi stredne ohrozené krajiny. Efekty sa môžu najnegatívnejšie prejaviť v západnej časti.

Index sa zakladá na zmene počtu ľudí ohrozených záplavami riek, populácie oblastí menej ako 5 metrov nad hladinou mora, potenciálnom riziku sucha a zraniteľnosti poľnohospodárstva, rybárstva, turizmu vzhľadom na zmeny teploty a zrážok.

Energetické riziká

Výkyvy nestálych svetových energetických trhov ovplyvňujú stále viac všetky európske regióny. Z analýzy vyplýva, že mnohé regióny západnej a strednej Európy sú viac pripravené čeliť výzvam bezpečnosti dodávok, efektívnosti spotreby, či trvalej udržateľnosti. Situácia je najoptimistickejšia vo Francúzsku, Dánsku, Švédsku, Británii a Holandsku.

Krajiny v strede EÚ, ako BelgickoNemecko, majú pomerne vysokú energetickú efektivitu, súčasne však veľkú spotrebu domácností a environmentálne nízko udržateľnú výrobu energie. Najohrozenejšie sú juhoeurópske krajiny – Portugalsko, Taliansko, Grécko, viacero nových členských krajín – Cyprus, Bulharsko, Slovensko, Česká republika, Poľsko, Estónsko, a tiež Írsko. V tomto prípade je negatívom kombinácia nízkej bezpečnosti dodávok, nízkej energetickej efektivity a environmentálne škodlivej výroby energie.

Západoslovenský región je na tom aj v tomto prípade o niečo horšie, než Bratislava a východ a stred krajiny.

Index energetickej zraniteľnosti je tvorený spotrebou energie v domácnostiach (vrátane osobnej dopravy), odhadovanou spotrebou nákladnej dopravy, priemyslu, služieb a poľnohospodárstva, národnou intenzitou emisií CO2 (množstvo emisií na vyrobenú jednotku energie) a národnou závislosťou na dovoze energií.

Interakcia rizík

Kombinácie indexov napovedá, že niektoré regióny sú pomerne dobre pripravené benefitovať z globalizácie, ohrozuje ich však demografický vývoj. Platí to pre stredné Francúzsko, východné Nemecko, časti Švédska a Fínska a niektoré nové členské krajiny. Viacero regiónov, najmú na juhu Európy, je však ohrozených v oboch oblastiach. Zároveň, mestské oblasti sa zdajú byť lepšie pripravené na oba typy výziev, než odľahlé vidiecke regióny.

Na druhej strane, klimatické zmeny a energetika vytvárajú riziká prakticky pre všetky európske regióny, najviac v oblasti Stredomoria, relatívne menej v severnej a západnej Európe.

REKLAMA

REKLAMA