Dva roky po katastrofe v Tatrách

Región Tatier zaznamenal úspešnú zimnú a aj letnú sezónu. Návštevnosť veľhôr vzrástla o 20 % oproti 2002 – 2004. Otázniky nad smerovaním rozvoja Tatier pretrvávajú však aj dva roky po ničivej víchrici z 19. novembra 2004, kedy sa muselo začať hovoriť o novom začiatku.

Tatry - po ničivej víchrici
Tatry - po ničivej víchrici

Pozadie

Mienkotvorné denníky neobišli druhé výročie prírodnej kalamity, ku ktorej došlo v Tatrách 19. novembra  2004. V tú noc veterná smršť polámala 12 600 ha tatranských lesov a spôsobila smrť dvoch ľudí. Viac ako 90 % popadaného dreva sa medzičasom podarilo odviezť a predať, okolie osád upratať. Pri medializácii Tatier sa však zabudlo na fakt, že polomy zaznamenali aj v Slovenskom Raji, na Muránskej planine a v Nízkych Tatrách. Do dvoch týždňov po prírodnom neštastí zriadila Dzurindova vláda Výbor vlády SR pre obnovu a rozvoj Vysokých Tatier (1. december 2004).  Jeho členmi sú premiér (predsedá výboru), ekonomickí ministri (financií, hospodárstva, pôdohospodárstva, práce, sociálnych vecí a rodiny), minister životného prostredia a zahraničných vecí, predstavitelia miest Vysoké Tatry a Poprad a tiež 3 predstavitelia opozičných politických strán.

Systém zastúpenia záujmových skupín v rámci vládneho výboru v minulosti kritizovali ochranári. Na jeho zasadnutia boli prizývaní len ako ako hostí. Tí a ďalší občianski aktivisti v nadväznosti na výzvu Nové Tatry a vyhlásenie Nad Tatrou sa blýska sa združili okolo Mimovládneho výboru Nové Tatry 

19. novembra 2006 rokoval výbor prvýkrát od výmeny vlád. Výbor rozdelil posledných 3,5 milióna z vládneho účtu Tatry a jeho zasadnutia sa zúčastnil jediný člen vlády, minister životného prostredia Jaroslav Izák.

Po katastrofe EÚ schválila pre Slovensko mimoriadnu pomoc z Fondu solidarity, ktorú mal na starosti Úrad vlády.

Otázky

  • Spory o územný plán Tatier

 Mesto Vysoké Tatry má rozlohu porovnateľnú s rozlohou hlavného mesta ČR Prahy a meria vo východo-západnom smere vyše 50 km. Trvalo v ňom žije vyše 4 600 obyvateľov.

Územný plán je základný dokument, ktorý povie, kde a v akom rozsahu môžu investori budovať lyžiarske strediská a prípadne nové služby priamo vo vnútornej zóne mestských častí. Ak mesto bude disponovať podrobným územným plánom na úroveň zóny (na 20 rokov je pre jednotlivé parcely zadefinovaná ich funkčné využitie) – tak odpadne povinnosť pre stavby v intraviláne začínať územné konanie. Každá stavba podľa platného stavebného zákona prechádza územným konaním a stavebným rozhodnutím. Príslušný stavebný úrad pre mesto Vysoké Tatry určuje Krajský stavebný úrad v Prešove. Vzhľadom na jeho polohu na území TANAP musí byť každá stavbu, ak neurčí inak MŽP, byť posúdená z hľadiska jej vplyvu na životné prostredie. V súčasnosti mesto nedisponuje schváleným územným plánom, ani územným plánom zóny. Podľa zákona sa riadi územným plánom VÚC Prešov a každá stavba musí prejsť pomerne zložitým úradným schvaľovacím procesom vzhľadom na veľký počet zainteresovaných subjektov, ktoré do konania vstupujú.

Mesto Vysoké Tatry má na svojej internetovej stránke zverejnenú koncepciu územného plánu, ako aj návrh ďalšieho strategického dokumentu – plánu hospodársko – sociálneho rozvoja.  No na ich prijatie sa zatiaľ čaká. Ochranári podmieňujú súhlas s rozširovaním podnikateľských aktivít schválením zonácie. Zonácia je problematická najmä pre spory s lesníkmi, spory ochranárov s podnikateľmi v cestovnom ruchu tvoria menšiu časť sporných území. Jadrom problému je podiel území bez ľudského zásahu. Štátna ochrana prírody navrhuje zaradiť do nich 55 % plochy národného parku, Národné lesnícke centrum vo Zvolene, o názor ktorého sa opiera ministerstvo pôdohospodárstva 39 percent.

  • Eurofondy: Cestovný ruch a Interreg – takmer 375 mil. Sk

Sektorový operačný program Priemysel a služby riadený rezortom hospodárstva delegoval implementáciu dvoch opatrení zameraných na cestovný ruch na Slovenskú agentúru pre cestovný ruch (SACR). Všetky výzvy prebehli ešte v roku 2004. V prípade verejnej sféry žiadosti presahovali dostupné peniaze štvornásobne, pri súkromných projektoch dokonca sedemnásobne. Projekty sa podávali na:

  • Opatrenia 2.1 SOP PS: Podpora budovania a rekonštrukcie infraštruktúry cestovného ruchu
  • Opatrenia 2.2 SOP PS: Podpora podnikateľských aktivít cestovného ruchu.

Čiastočne rozvoja cestovného ruchu sa týkal aj program cezhraničnej spolupráce INTERREG III A Poľsko – Slovenská republika v priorite „Socio-ekonomický rozvoj“ – opatrenia 1: Rozvoj ľudských zdrojov a podpora podnikania.

V júli mesto Vysoké Tatry začalo realizovať projekt „Budovanie a rekonštrukcia infraštruktúry CR v meste Vysoké Tatry, na ktoré získalo zo zdrojov EÚ a štátu 120 mil. Sk. (ERDF: 94,7 mil. Sk , štátny rozpočet: 25,3 mil. Sk.). 5 % spolufinancuje mesto z vlastných zdrojov, čo je 6,32 mil. Sk.  Zo zdrojov poľsko-slovenského Interregu Regionálne združenia pre rozvoj cestovného ruchu Vysoké Tatry (občianske združenie) realizuje projekt „Slovenská a poľská tatranská informačná sieť. Ním chcú prepojiť informačné a turistické centrá v mestách Vysoké Tatry, Poprad a Zakopane. Chcú tak prispieť k mobilite turistov a k zvýšeniu návštevnosti a profesionalizovať pracovníkov v informačných centrách.  V rámci projektov tohto programu spolupracujú aj verejné inštitúcie a záchranári, ako sú horská služba, hasičské zbory a samosprávy miest.

Nasledovný prehľad neanalizuje pridelené prostriedky z Operačného programu Základná infraštruktúra a Poľnohospodásrtvo a rozvoj vidieka, v ktorých tiež boli podporované aktivity priamo či nepriamo súvisiace s agroturistikou a renováciou a obnovou vidieckych obcí.

Zoznam projektov súvisiacich s rozvojom cestovného ruchu v regióne Vysokých Tatier podporených z fondov EÚ
Názov a sídlo konečného prijímateľa Miesto realizácie projekt Názov projektu Výška schváleného NFP v Sk
Obec Východná, Východná Východná Obnova a modernizácia areálu folklórneho festivalu Východná 95 000 000
Mesto Vysoké Tatry

Vysoké Tatry – Starý Smokovec

Budovanie a rekonštrukcia infraštruktúry CR v meste Vysoké Tatry

120 000 000
Kúpele Nový Smokovec, a.s. Vysoké Tatry Kongresové centrum Nový Smokovec 18 000 000
Kúpele Horný Smokovec s.r.o. Vysoké Tatry Kúpele Horný Smokovec – výstavba relaxačno-rehabilitačného centra a výstavba apartmánov pre matky s deťmi 4 500 000
Kúpele Štrbské Pleso, a.s. Vysoké Tatry Prestavba Liečebného Domu Hviezdoslav Štrbské Pleso na Grand Hotel*****Kempinski 80 000 000
Golf International, s.r.o. Veľká Lomnica Posilnenie konkurencieschopnosti cestovného ruchu v regióne Vysokých Tatier vytvorením nového segmentu služieb cestovného ruchu  20 000 000
Štátne lesy Tatranského národného parku  – Poprad TANAP Rozvoj multifunkčne využiteľnej infraštruktúry v Tatranskom národnom parku 3 103 170
Mesto Poprad Poprad – Tatry Video most Poprad-Zakopane 2 504 008
Krajské riaditeľstvo hasičského a záchranného zboru v Prešove Okres Poprad STOP – Cezhraničná spolupráca v oblasti zabezpečenia následkov povodní a iných mimoriadnych udalostí v Tatranských horských a podhorských oblastiach Poľsko – Slovenského pohraničného územia 18 611 119
Združenie cestovného ruchu Vysoké Tatry, Starý Smokovec Vysoké Tatry Slovenská a poľská Tatranská informačná sieť 2 592 150
Horská záchranná služba Poprad Vysoké Tatry, Popad Posilnenie spolupráce slovenskej a poľskej horskej záchrannej služby 10 954 595

Zdroj: EurActiv.sk podľa údajov MVRR SR a SACR, 2006                           

  • Záujmy veľkých investorov

Skupina J&T založila spoločnosť Mountain Holiday & Ski Resorts Plc. (MH&SR) najmä pre účely investícií v oblasti komplexného pokrytia cestovného ruchu. V decembri 2003 MH&SR predložila železniciam ponuku na prenájom Tatranských lanových dráh prostredníctvom dcérskej spoločnosti RENTA Real Estates Management, a.s. Neskôr Renta lanovky odkúpila a zmenila názov spoločnosti na Tatranské lanové dráhy a.s. Noví majitelia sa zaviazali investovať do modernizácie a rekonštrukcie zariadení lanoviek.

J&T  sa stala developerom aj viacerých tatranských hotelov a kúpeľov. Ďalšia developerská organizácia so záujmami v regióne je Tatra Development Group a.s. – Liptovský Mikuláš. Lyžiarske stredisko Park Snow Vysoké Tatry patrí Prvej tatranskej a.s. Táto spoločnosť riadi aj strediská  na Donovaloch v Nízkych Tatrách.

Diskusiu v minulosti vyvolalo pridelenie eurodotácií podnikateľským subjektom previazaným práve na túto finančnú skupinu, napríklad v prípade prestavby liečebného domu na nadštandardný hotel celosvetovej siete. Za nejasnosti pri zostavovaní výberovej komisie kritizovali vtedajšiu vládu mimovládne organizácie CEPA a Transparency International. Za odchodom z vlády vtedajšieho ministra práce Ľudovíta Kaníka stálo tiež schválenie eurodotácie pre prestavbu hotela v Banskej Štaivnici, kde bola konateľkou jeho manželka a ďalšej dotácii firme jeho brata Norberta Kaníka.

Z iniciatívy súkromného sektora vlastniaceho najvýznamnejšie strediská zimného cestovného ruchu v Oščadnici, Nízkych a Vysokých Tatrách v spolupráci zo samosprávou vznikol zámer budovať spoločnú značku Slovakia Ski Region a hájiť svoje záujmy v spoločnom združení právnických osôb.

  • Verejno-súkromné partnerstvá

 
Mestu Vysoké Tatry začala pomáhať jedna z bank pri projekte rekonštrukcie zničenej oblasti prameňa Kyselka v Starom Smokovci. Ide o obnovu areálu smokoveckej kyselky, ktorý padol tiež za obeť veternej kalamite pred dvoma rokmi. ISTROBANKA, a.s. a mestom podpísali koncom septembra 2006 Zmluvu o poskytnutí finančného daru z výťažku zbierky Občianskeho združenia ISTROBANKA pre Tatry. Pri obnove prameňov pomohlo ďalšie občianske združenie Čisté Tatry. Mesto financovalo štúdiu oddychovej zóny a vyčlenilo 400 tisíc Sk na spolufinancovanie sadových úprav a dočistenie areálu.

Nadácia Ekopolis vytvorila spoločne s vicaerými neziskovými organizáciami Fond Tatry. Partnermi fondu zo súkromného sektora sa stala napríklad Tatra Banka a stavebná spoločnosť SKANSKA Sk.

Cestu slobody rekonštruuje popradské stredisko Správy ciest Prešovského samosprávneho kraja (PSK). Na rekonštrukciu komunikácii na území PSK
získal aj úver z Euróspkej investičnej banky, ktorého hodnota predstavuje 1,3 mld. Sk a prostredníctvom prostriedkov EÚ, EIB, verejno-súkromných partnerstiev takto financuje rekonštrukciu cestnej siete v jeho pôsobnosti.

Pozície

Výkonný riaditeľ Združenia cestovného ruchu Vysoké Tatry Peter Chudý povedal, že Tatry stratili minimálne rok. “Víchrica síce ľudí prebrala z istej letargie, odštartovala investície do rekonštrukcií a modernizácie, avšak sme trochu nešťastní z toho, že všetky veci sa musia riešiť cestou výnimiek a celý proces sa tým neúmerne predlžuje,” dodal. Návštevnosť Tatier sa síce podľa neho pomaly dostala na úroveň pred kalamitou, ak sa však nevyriešia základné problémy, cestovný ruch v Tatrách môže začať upadať.

“Zonáciu by sme potrebovali aj my, aby sme mohli schváliť územný plán mesta a tým jasne povedať všetkým podnikateľom, kde sa bude dať stavať a kde nie,” vysvetlil primátor Vysokých Tatier Ján Mokoš. “Nové zastupiteľstvo ho (územný plán) prijme najneskôr do polovice budúceho roka. Pre mesto nie je únosné dlhšie čakať,” uviedol primátor.

 Sporné strany v Tatrách sú s doterajším vývojom nespokojné a volajú po jasných pravidlách hry. Zástupcovia spoločnosti J&T sa vyjadrili: “Veľa sa hovorilo, ale doterajším vývojom sme sklamaní. Takýto stav je absolútne neakceptovateľný,” povedala pre ČTK Danka Velecká zo spoločnosti Tatranské lanové dráhy (TLD). TLD chce modernizovať stredisko v Tatranskej Lomnici za asi dve miliardy korún. Nemôžu však začať, pretože väčšina zjazdoviek je v najprísnejšie chránenom území. “Asi nie je vôľa zmeniť tento stav. Niekomu to zrejme takto vyhovuje,” myslí si Velecká.

“Určitý posun nastal. Pre rôzne rezorty – lesníci, kúpeľníci, ochranári – platí rôzna legislatíva, ktorá si často odporuje. Rok bolo takmer nemožné sadnúť si naraz so všetkými za jeden stôl,” uviedol nedávno pre Pravdu Igor Polčan, zástupca spoločnosti J&T. “Výsledkom je dohoda, že sa investorský plán rozdelí do etáp, aby sme nemuseli čakať na zonáciu. Časť sa bude riešiť už skôr, pred schválením územného plánu mesta. Pôjde o rozšírenie zjazdovky v spodnej časti areálu nad Tatranskou Lomnicou a vynovenie sedačky v Lomnickom sedle, na najvyššie položenej lyžiarskej trati na Slovensku. Ďalšie etapy realizujeme až po schválení plánu mesta aj zón,” vysvetlil Polčan.

“Pri územnom pláne je zbytočné hovoriť o termínoch, už ich bolo stanovených nespočetne veľa a žiadny sa nedodržal. Podľa nás ho treba prijať čím skôr,” vysvetlil Ján Gavalier z 1. tatranskej, ktorá prevádzkuje lyžiarske stredisko na Štrbskom Plese. Firma má nakreslené projekty rozširovania zjazdoviek a nových vlekov, zatiaľ ich pre odmietnutie ochranárov nemôže uskutočniť.

K problému vlastníctva lesov sa navrhuje upraviť zákon a spolu s ním schváliť mechanizmus na určovanie sadzieb za výšky nájmu. “Jeho výšku treba určiť jednotlivo v závislosti od podmienok,“ hovorí predseda Liptovsko-tatranského združenia vlastníkov lesa Bohdan Pálka. Odporúča, aby sa vychádzalo z cenníka, ktorý pri nájme chránených území uplatňuje susedné Rakúsko.

“Treba jasne povedať, či štát ročne zhromaždí pol miliardy korún, aby sa územie dalo prenajať či odkúpiť. Ak nebude mať dosť peňazí, nebude mať národný park rozlohu 57-tisíc hektárov, ale podstatne menšiu,“ myslí si šéf Národného lesníckeho centra Július Novotný. Podľa neho treba rešpektovať vlastníka územia. “Ak čosi štátna ochrana chce, musí dať vlastníkovi záväznú ponuku,“ vysvetlil. O niečo jednoduchšia by mala byť dohoda ochranárov so štátnymi lesmi. “Sporíme sa približne o 12 percent,“ povedal Novotný.

“Kompromis o zónach nebude vyhovovať lesníkom aj ochranárom. Tí sa nikde na svete nedohodnú tak, aby boli úplne spokojné obe strany,“ tvrdí riaditeľ Správy TANAP-u Tomáš Vančura. Podľa Vančuru spor vyrieši ,,verejný záujem“ vyjadrený politickým rozhodnutím. A na to, aby vláda dobre rozhodla, jej treba dať dobré podklady. Podľa neho je 39 % územia pre najviac chránenú A zónu málo “Park by bol len v skalnom teréne, bol by skoro mimo územia lesa,“ vraví Vančura. “Pre nás je kľúčových 55 percent územia,“ dodáva Vančura. Ochrana prírody by mala byť podľa riaditeľa Správy Tatranského národného parku na prvom mieste. “Mali by sme mať silu povedať si, či tu chceme mať národný park, alebo rekreačné územie,” povedal.

“Riešenie problémov vo Vysokých Tatrách patrí medzi priority vlády. Hýbe sa aj citlivý problém zonácie, rieši to známy výbor vytvorený vládou po vzniku kalamity a pomaličky napredujeme,” doplnil Ján Mizerák, šéf Štátnej ochrany prírody.

V Tatrách sa od kalamity spred dvoch rokov podarilo umelo zalesniť 582 hektárov a prirodzenou obnovou ďalších 97 hektárov územia. “Považujem to za výrazný úspech,” povedal minister pôdohospodárstva Miroslav Jureňa. Lesníci podľa neho vysádzajú hlavne stromy, ktoré sú odolnejšie voči vetru, teda napríklad viac borovíc a smrekovcov a menej smrekov.

Zatiaľ nie je jasné, či bude zmena aj v stratégii vládneho výboru pre obnovu Vysokých Tatier. Podľa Martina Macharika,  tajomníka vládenho výboru sa  snažia o kompenzáciu neštátnych vlastníkov pozemkov a lesov v chránených územiach. Vlastníci sa často sťažujú Ústavnému súdu, že nemôžu so svojím majetkom hospodáriť, lebo ide o zákonom chránené územie. “Musíme spracovať materiál, aké sú možnosti prenájmu týchto území z peňazí štátneho rozpočtu, z eurofondov a podobne,” hovorí Macharik.

Ďalšie kroky:

  • do konca novembra 2006: Môže SR čerpať prostriedky (5,6 mil. eur) z Fondu Solidarity, ktorý poskytla EÚ po ničivej katastrofe
  • rok 2007: Mesto Vysoké Tatry bude prijímať územný plán
  • do 2008: sa budú musieť skončiť europrojekty z programového obdbia 2004 – 2006

REKLAMA

REKLAMA