Ekológia oživuje zabudnutú pohraničnú obec

Dvaja školitelia sa snažia získať financie z Európskej únie na oživenie vymierajúcej pohraničnej obce. Prostriedky by mali zároveň pomôcť zrenovovať kultúrne centrum v tejto bulharskej obci a rozšíriť nový model ekologického vyučovania, píše EurActiv Bulharsko v rámci Projektu mesiaca.

Bulharská obec Gudevica sa nachádza v hornatej hraničnej oblasti s Gréckom a počet jej obyvateľov dosahuje len 24. Najmladší obyvateľ má pritom už viac ako šesťdesiat rokov. Ako mnoho pohraničných oblastí, aj v prípade tejto obce sa zdá, že pomaly vymiera.

V roku 1931 obec vybudovala kultúrne centrum, ktoré sa na nejakú dobu stalo jedinou vzdelávacou inštitúciou v okolí. V súčasnosti budova zúfalo potrebuje renováciu. Tejto výzvy sa ujali mieste mimovládne organizácie, ktoré dúfajú, že sa im podarí získať regionálne financie a rozvinúť model zeleného vzdelávania. Tento nápad vyvolal záujem ľudí a získal si svojich fanúšikov.

„Keď som po prvý raz prišiel do Gudevice v roku 2002 a videl som tú budovu, okamžite som sa s ňou cítil spätý. Na tomto mieste je niečo veľmi výnimočné,“ hovorí Teodor Vassilev, zakladateľ neziskovej organizácie Ľudové komunitné centrum – „Budúcnosť teraz“.

V rozhovore pre Dnevnik, partner EurActiv-u v Bulharsku, Vassilev vysvetľuje, že miestne úrady presvedčil, aby mu dovolili sa uchádzať o kontrakt ohľadne kultúrneho centra. To bolo v tom čase už takmer 20 rokov nepoužívané. Mladý vyštudovaný etnológ sa domnieval, že by sa mala zachovať výchovná funkcia budovy namiesto toho, aby sa prerobila na hotel a v roku 2005 s týmto nápadom kontrakt vyhral.

Nezisková organizácia je teraz odhodlaná, že centrum v Gudevici úplne zrekonštruuje, aby sa tam mohli počas roka uskutočňovať vzdelávacie aktivity.

Zrod Budúcnosti teraz

K založeniu mimovládnej organizácie došlo v roku 2006 po tom, čo Vassilev stretol Milevu Lenevu, matku dvoch detí s hlbokými profesionálnymi znalosťami v oblasti kognitívnej vedy. Obaja, vedení svojim akademickým vzdelaním, si kultúrne centrum v Gudevici zvolili za zdroj svojej inšpirácie a symbol bulharského osvieteneckého hnutia z 19. storočia. 

Čoskoro sa do organizácie pridalo mnoho nadšencov s rozličným akademickým pozadím a tím začal vypracovávať metodológiu neformálneho vzdelávania. V roku 2007 uskutočnila organizácia Budúcnosť teraz svoj prvý projekt: letný tábor pre žiakov z pohraničnej oblasti. Naplánovali aktivity pre 30 detí, no ukázalo sa, že tábora sa túži zúčastniť až 120 mladých ľudí.

„Našu metodológiu by som zadefinoval ako mix tematických hier a experimentálneho učenia,“ objasňuje Vassilev. Podľa jeho názoru je Budúcnosť teraz v Bulharsku jedinečná tým ako sa snaží uplatniť svoj neformálny prístup k vzdelávaniu o ekológii.

Veľvyslanci prírody

Jednou z kľúčových aktivít projektu s názvom „Veľvyslanci prírody“ a rozpočtom 25 tisíc eur sa stalo vytvorenie ekologickej triedy.  Projekt sa financoval pomocou bulharského operačného programu Rozvoj ľudských zdrojov, ktorý je spolufinancovaný z Európskeho sociálneho fondu.

Ako súčasť projektu Veľvyslanci prírody vytvorila organizácia kluby ekológie v piatich školách, z ktorých dve sú v hlavnom meste a tri sa nachádzajú v regióne Smolyan rovnako ako obec Gudevica. Každý týždeň vyučuje inštruktor z Budúcnosti teraz za pomoci učiteľa hodiny zamerané na témy ako obnoviteľné zdroje energie, globálne otepľovanie, meteorológia či typická fauna a flóra regiónu. Cieľom bolo poskytnúť deťom príležitosť, aby sa zúčastnili mimoškolských aktivít.

„Sme veľmi šťastní, že na jednej strane sa do eko klubov prihlásilo oveľa viac ľudí ako sme plánovali a zároveň viaceré z týchto klubov fungujú aj po tom, čo sa ukončil 12 mesiacov trvajúci projekt. To je prípad školy 134 “Dimcho Debelyanov“ v Sofii a tiež klubu v meste Smolyan,“ hovorí Vassilev.

Ďalšou kľúčovou činnosťou Veľvyslancov prírody bolo usporiadanie ekologických letných škôl v Gudevici a blízko priehrady Beglika, ktorá sa tiež nachádza v pohorí Rodopy. Týždňový tábor prilákal približne 15 detí, z ktorých väčšina býva v tejto oblasti. V súlade so vzdelávacou filozofiou Budúcnosti teraz sa deti učili o prírode, biodiverzite a zdrojoch energie – či už pomocou experimentálnych metód alebo pomocou hier. 

„Počas celého trvania letného kurzu sme zorganizovali team-buildingové aktivity vo a aktivity na sebavyjadrenie vo voľnej prírode. Zároveň sa každý deň konali rôzne orientované tematické hry. Keď bol „deň netopierov“, deti sa hrali rôzne hry so zakrytými očami a tiež sme podnikli pešiu túru k niektorým jaskyniam v regióne. V oblasti pri Gudevici sa nachádza mnoho jaskýň, takže sme mohli našim žiakom ukázať domov netopierov,“ objasňuje Vassilev.

Deti obyčajne sprevádzali minimálne dvaja školitelia – vo väčšine prípadov to však bolo viac, lebo tretím cieľom projektu je aj výučba inštruktorov. Vassilev vysvetľuje, že Budúcnosť teraz sa snaží vyškoliť takzvaných „hravých pracovníkov“.

Vo Veľkej Británii ide o verejne uznanú profesiu, ktorá sa dokonca vyučuje na univerzitách, hovorí Vassilev. Jedným z jeho snov je, že aj Bulharsko túto profesiu raz uzná.

Rositsa Russeva-Yanaris, jedna z „hravých pracovníkov“ Budúcnosti teraz pre Dnevnik povedala, že sa jej zdal vzdelávací kurz veľmi inšpiratívny. „Nikdy som sa tak nenasmiala ako počas tohto kurzu. Chcela by som sa stať hravým pracovníkom na plný úväzok a môjmu súčasnému zamestnávateľovi sa ten nápad veľmi pozdáva, takže mi poskytla deň voľna, aby som sa letnej školy zúčastnila. No mnoho ďalších ľudí nemá túto príležitosť,“ zhrnula.

Počas trvania projektu pracoval tím organizácie s približne 460 deťmi vo veku sedem až štrnásť rokov. Posledným večerom projektu bola „Prírodná fiesta“, ktorá sa odohrala v Sofii. Tento večer poskytol mnohým zapojeným deťom možnosť podeliť sa so svojimi rovesníkmi o názory na ekológiu pomocou divadelných hier, rôznych aktivít a prezentácií.

Prílišná byrokracia a oneskorené platby ako výsledok nedostatočných skúseností úradov

Lídri celého projektu sa však počas jeho uskutočňovania potýkali s mnohými

„Byrokracia bola hrozná. Išlo o obrovské množstvo papierovačiek. Zodpovedné úrady chceli všetky možné druhy správ a problém bol, že požadované dokumenty sa počas trvania projektu menili,“

poznamenáva Milena Leneva.

Ďalšou výzvou, ktorej organizácia čelila boli oneskorené platby. „Peniaze nikdy neprišli načas. To nás stavalo do veľmi ťažkej situácie, lebo s oneskorenými platbami bolo veľmi, veľmi ťažké dodržiavať náš časový plán. No podarilo sa to,“ hovorí Vassilev.

„Viem, že mnoho neziskových organizácií, ktoré sa prihlásili v rovnakom čase ako my mali podobné problémy. Vec sa má tak, že operačný program Ľudské zdroje je úplne nový a zodpovedné úrady sa tak učia od začiatku, pričom nás používajú ako skúšobný model. Skutočne dúfame, že teraz sa situácia zlepší, zhrnul.

Napriek omeškaniam sa podarilo Budúcnosti teraz udržať všetky svoje činnosti, a to aj potom ako sa skončil projekt z programu Rozvoj ľudských zdrojov.

„Chápem však ak sa niektorým neziskovým organizáciám nepodarí pokračovať vo svojich aktivitách. Je skutočne ťažké re-financovať svoj projekt. Systém financovania je nastavený tak, že sa nikto nemôže uchádzať dvakrát s rovnakým nápadom v jednom operačnom programe. Musíte prísť s novými projektmi, aby ste dostali financie. No potom sa vaša pozornosť sústredí inde a nemôžete naplno rozvinúť jednu myšlienku. Potom by ste mohli spadnúť do pasce vytvárania projektov nie preto, že v ne veríte, ale kvôli financovaniu,“ zhrnul Vassilev.

Budúcnosť Gudevice

V snahe zabezpečiť, aby sa vzdelávacie aktivity mohli konať po celý rok sa v súčasnosti organizácia snaží o opravu kultúrneho centra v Gudevici. „Naším nápadom je, že budova reprezentuje naše zásady o udržateľnosti a metodológiu našej práce. Bude sa zbierať dažďová voda, centrum bude obsahovať recyklačné odpadové koše a tak ďalej,“ vysvetľuje Vassilev. Podľa neho sa takto aj samotná budova stane učebnou pomôckou.

V snahe zabezpečiť si prostriedky na opravu sa mimovládna organizácia uchádza o zdroje pomocou Bulharského operačného programu pre cezhraničnú spoluprácu s Gréckom, ktorá je financovaná z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ERDF). „Víťazné projekty vyhlásia v máji. Uvidíme ako to dopadne,“ uzatvára Leneva s úsmevom.

Postoje

Jeden z najmladších obyvateľov Gudevice, 60- ročný Atanas Atanassov pre Dnevnik povedal, že plne podporuje činnosť Budúcnosti teraz. „Sú to veľmi milí a pokorní ľudia. Keď sem prišli, nezaháľali. Ujali sa kultúrneho centra, vysadili stromy, vyčistili to tu a tak ďalej, mnoho ďalších vecí. A čo je najdôležitejšie, priviedli do tejto dediny deti. Priniesli do tohto miesta šťastie a radosť,“ dodáva Atanassov a dúfa, že dedinu sa pomocou organizácie podarí oživiť.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA