Equal: predvídať zmeny a adaptovať sa

Cieľom tematickej konferencie o Equal v Aténach bolo sprostredkovať hlavné výsledky, skúsenosti a poznatky z piliéra IS Equal „Adaptabilita“ európskym, národným a regionálnym aktérom, špecificky tým, ktorí sa podieľajú na implementácii nového Európskeho sociálneho fondu.

Pozadie

Starnutie populácie je jednou z najväčších výziev, pred ktorou Európska únia alebo západné spoločnosti ako také stoja. Deti povojnového „baby boom-u“ prichádzajú do dôchodkového veku a početnosť pracovnej sily v krajinách EÚ klesá. Jednou z prvých odpovedí na tento fenomén bolo zvýšenie dôchodkového veku, čo však zďaleka nepostihuje komplexnosť problému. 

Autor teórie evolúcie Charles Darwin hovoril, že prežijú len tí, ktorí sú najviac adaptabilní, teda schopní prispôsobiť sa zmenám. Mení sa všetko, to vedeli už starí Gréci. V dobe, keď nič nie je isté, môže byť našou jedinou istotou schopnosť adaptovať sa.

Všeobecne prevláda názor, že adaptabilita EÚ sa môže zlepšiť napríklad pomocou tréningu. Lisabonská stratégia je rovnako vyjadrením snahy o adaptabilitu, hovorí (okrem iného) o zvýšení participácie starých ľudí na trhu práce, o podpore aktívneho starnutia – aby ľudia zostávali v pracovnom procese do vyššieho veku a neprestali sa vzdelávať.

Európsky sociálny fond, ktorý tento rok oslávil svoju polstoročnicu, je dnes finančným nástrojom na podporu lisabonských cieľov. V rámci neho, iniciatíva spoločenstva Equal mala slúžiť ako laboratórium pre inovatívne riešenia diskriminácie a nerovného prístupu na trh práce. V prípade piliéra „Adaptability“ špecificky inovatívne riešenia pre podporu adaptability podnikov a zamestnancov voči štrukturálnym ekonomickým zmenám a voči informačným a iným novým technológiám. Inými slovami myslieť „out of the box“. Ku koncu roka sa táto testovacia fáza končí a otázka dnes znie, čo z dosiahnutých skúseností projektov Equal preberie nový Európsky sociálny fond, resp. čo bude reálne pretavené do konkrétnych politík členských štátov -operačných programov.

Celoživotné vzdelávanie a manažment starnutia (plánovanie, ktoré zahŕňa integráciu nových zamenstnancov ako aj otázky starnutia pracovnej sily) hrajú hlavnú úlohu v ambíciách EÚ na dlhodobú ekonomickú prosperitu a sociálnu kohéziu. Pamätá na ne aj Európska stratégia zamestnanosti. Métou EÚ je do roku 2010 dosiahnuť 50 % zamestnanosť ľudí vo veku od 55 do 64 rokov. Pokiaľ ide o investície do ľudského kapitálu, až 12,5 % ľudí by malo byť do rovnakého roku zapojených do celoživotného vzdelávania.

Tieto dva ciele sa dajú rozmeniť na niekoľko prierezových tém: zapojenie zamestnávateľov, najmä malé a stredné podniky, a motivovať ich pre účasť na týchto procesoch, rozvíjanie vzdelávania popri zamestnaní, podporovanie sociálneho dialógu a podpora využívania informačných a komunikačných technológií (ICTs) či e-learningu. To boli tiež témy workshopov, do ktorých bol rozdelený obsah konferencie o IS Equal: Predvídanie zmeny: efektívne prístupy k celoživotnému vzdelávaniu a manažment starnutia, ktorá sa konala 6.-7. decembra v Aténach. Rozvojové partnerstvá (developing partnerships – DP) z mnohých európskych krajín predstavovali projekty financované z prostriedkov Equal. Slovensko bolo jedným z prispievateľov.

Otázky

  • Klub strieborných hláv

Držať krok so zmenami v slovenskej ekonomike 90-tych rokov bolo ťažké najmä pre staršie ročníky ľudí, ktorí po uzatvorení štátnych podnikov prišli o prácu. Tieto zmeny postihli vo veľkej miere ženy. Znovu sa zapojiť do produktívneho života najmä po dlhom období nezamestnanosti sa pre veľkú skupinu ľudí stalo neprekonateľnou bariérou. V bratislavskej Petržalke občianske združenie pod príznačným názvom „Klub strieborných hláv“ (KHS) ponúkala starším, či dlhodobo nezamestnaným ľuďom praktické školenia v priateľskom sociálnom prostredí. Hlavným cieľom klubu je prekonávať prekážky, ktoré bránia ľudom opätovne sa zapojiť do pracovného života – nedostatok sebadôvery, nezodpovedajúce zručnosti. Okrem konkrétnych školení v účtovníctve, v práci s počítačmi, písaniu CV a pod, mali adresáti projektu možnosť tráviť spolu čas aktívnymi spôsobmi – fyzickou aktivitou, kreslením alebo inými voľnočasovými kativitami za psychologickej podpory odborníkov a individuálneho prístupu. Práve psychologickú podporu identifikovala Lucia Voleková, projektová manažérka KSH, ako jeden z kľúčových faktorov úspechu projektu, ktorým je fakt, že 42 % vyškolených ľudí sa opätovne zamestnalo.

Akú úlohu hrajú informačné a komunikačné technológie v procese adaptability?

  • Tvoj dom – tvoj podnik v e-urópe

V slovenských podmienkach sa v rámci iniciatívy Equal realizoval projekt troch trenčianskych organizácií „Tvoj dom – tvoj podnik v e-urópe“ zameraný na podporu informovanosti o teleworkingu (ako jednej z flexiblých foriem organizácie práce) a jeho rozšírenie v malých a stredných firmách. Telework je inými slovami práca na diaľku s využitím ITC. Prostriedky z IS Equal boli vrámci projektu použité na informačnú kampaň, výskumné aktivity a vzdelávaciu činnosť pre potenciálnych teleworkerov a ich zamestnávateľov. Cieľovou skupinou projektu boli ľudia nad 45 rokov. Ako uviedla Zuzana Šimová, ktorá v projekte zastrešovala aktivity týkajúce sa publicity a šírenia informácií o teleworkingu, teleworking je pokladaný za rodovo neutrálne riešenie, nie je limitované na jeden typ práce ani na jedno miesto. Napriek tomu však nie je vhodný pre každého, vyžaduje istú mieru nezávislosti, stability a v neposlednom rade sebadisciplíny. Starší ľudia sa preto ukazujú ako vhodní kandidáti na takýto druh práce. V rámci projektu sa realizoval prieskum skúmajúci záujem na strane potencionálnych „teleworkerov“. Zistenia ukázali, že len malá časť ľudí z kategórie 45+ ovláda informačné a komunikačné technológie potrebné pre tento typ práce (18 % dokáže pracovať s Wordom, 11 % s Excelom, 14 % s internetom a 13 % je schopných poslať email). Napriek tomu bola značná časť respondentov (60 %) ochotná prejsť zodpovedajúcim školením.

Pozitívnou správou je, že sa právna definícia teleworku (telepráce) dostala aj do nového zákonníka práce, ktorý pracujúcich tejto kategórie zrovnoprávnil s klasickými zamestnancami. Jednou z možností ako rozvíjať telework je štátna podpora pre malé a stredné podniky, ako aj pre samotných zamestnancov, aby pokryli veľké počiatočné náklady na technické vybavenie. Okrem priamej finančnej podpory vyžaduje zavádzanie flexibilných foriem práce zmenu myslenia na strane zamestnávateľov. Nie vždy je šéf firmy ochotný vzdať sa priameho dohľadu a bezprostredného dosahu na svojich zamestnancov. Telework je okrem starších ľudí vhodným riešením aj pre ľudí, ktorí majú problém s mobilitou, matky s deťmi i obyvateľov z periférnych oblastí.

  • Prenos implicitných znalostí

Veľké možnosti predstavuje využitie ICT na aj na uchovávanie vedomostí, ako súčasť premostenia medzi staršou, skúsenou generáciou špecializovaných pracovníkov a mladými ľudmi. V Grécku, Fínsku a Taliansku čelil lodiarenský priemysel rovankým výzvam, v podobe stranúcej pracovnej sily a zvýšenej medzinárodnej konkurencie. Rozvojové partnerstvo Eunetyard preto vyvinulo systém prenosu „tichých“ (implicitných, neformalizovaných) znalostí ako nástroja na medzi-generačné vzdelávanie, vrátane metódy, ktorá nešpecifikované znalosti premení na explicitné tak, aby uľahčila ich zdieľanie. Model spočíva vo vytvorení pracovných tímov, kde jeden špecialista analyzuje a „rozmieňa“ prácu na identifikovateľné časti, aby následne komplexne zdokumentoval pracovné procesy.

  • E-learning

Gréci pristúpili k využitiu inovatívneho e-learnigu spojného s prvkami tradičného vzdelávania, tzn. klasické knihy, dokumenty a fyzická trieda a výukou „face to face“. Projekt sa zameral na sektor turistického priemyslu, ako súčasť modelu celoživotného vzdelávania zamestnaných i nezamestnaných ľudí. Autori vychádzali z toho, že len malé percento zamestnaných vo veľmi fragmentovanom sektore turizmu je zodpovedajúco vyškolených. Ľudí vzdelávali pomocou video konferencií a virtuálnej triedy, kde mohli študenti a školitelia v reálnom čase on-line navzájom interagovať a komunikovať hoci sa práve nachádzali na iných koncoch krajiny. Formu dopĺňal tzv. „web based training“ – študenti mohli podľa vlastných časových možností študovať pripravené dokumenty a materiály umiestnené na internete.

  • Posilnenie spoločenského postavenia

Príkladom inovatívneho projektu z britských ostrovov sú aktivity v oblasti mesta Manchester. Hoci vo všobecnosti prevláda predstava úspešného priemyselne a ekonomicky vyspelého, životom pulzujúceho mesta, medzi lokálnym obyvateľstvom je  pomerne rozšírená nezamestnanosť (6,2 %). Do mesta síce prichádzajú nové pracovné miesta, vyžaduje sa však na nich vysoká úroveň ovládania ICTs. Partnerstvo pod názvom Ecube združujúce niekoľko agentúr sa venovalo znevýhodneným skupinám, ako napríklad ľudom po výkone trestu, ľudom s mentálnymi a fyzickými poruchami, či imigrantom a snažili sa ich „aktivizovať“ s využitím informačných a komunikačných technológií. Pracovníci vytvárali IT centrá, kde sa v kontexte sociálnej interakcie ľudia zoznamovali s novou technikou. Hlavným motívom bola časová a priestorová flexibilita, pracovníci navštevovali adresátov v ich domovoch a nenásilnou formou zvyšovali ich ICT zručnosti. Jednotlivci si tak mohli vytvoriť vlastné portfólio zručností, ktoré bolo certifikované relevantným orgánom.

  • E- Company

V španielskom regióne Astúria na severe krajiny sa rozvojové partnerstvo nazvané Multiplic@ venovalo modernizácii a zvyšovaniu konkurencieschopnosti malých a stredných podnikov zlepšovaním informatizácie, t.j. využitia informačných a komunikačných technológií. Projekt najprv zmapoval úroveň využívania ICT vo firmách, ktoré sa ukázalo byť ako veľmi nízke, najmä vo vidieckych oblastiach. Navrhli preto pracovný model, na základe ktorého experti zhodnotili a pripravili informačno-technologické riešenia pre danú firmu priamo na mieru. Firmám, ktorým sa podarilo dosiahnuť najvyšší stupeň informatizácie bol udelený certifikát „E-Company“. Implementátori boli počas projektu nútení prispôsobiť sa potrebám jednotlivých sektorov, kedže podniky primárneho (napr. malé agrofirmy) a sekundárneho sektoru májú špecifickú štruktúru a aj zručnosti zamestnancov takýchto podnikov sú iné. Úplne špecifické požiadavky a potreby, pokiaľ ide o ICT, mal sektor služieb. Problématické bolo získať dôveru samotných firiem, preto sa partnerstvo najprv obrátilo na miestnu asociáciu podnikateľov. Dnes sa metodologický model vyvinutý v Astúrii využíva v celom Španielsku.

REKLAMA

REKLAMA