Estónsko sa dostalo z krízy aj vďaka eurofondom

Úspory vo verejných financiách a štrukturálne reformy sú dôležité, ale Estónsko by sa nedostalo z krízy tak rýchlo bez pomoci zo štrukturálnych fondov, píše sa v estónskom denníku Eesti Päevaleht.

O Estónsku sa hovorí ako o ukážkovom príklade dodržiavania politiky dôsledných úspor, ktorá vedie k ekonomickému rastu. Najchudobnejší štát Eurozóny dosiahol dokonca za posledné dva roky rozpočtové prebytky.

Keď držiteľ Nobelovej ceny Paul Krugman označil ekonomický úspech Estónska za mýtus, vyvolal tým vlnu nesúhlasných reakcií, vrátane estónskeho prezidenta Toomasa Hendrika Ilvesa.  Krugmanovým argumentom bolo, že Estónsko stále nedosiahlo predkrízovú úroveň reálneho HDP.

Napriek tomu dosiahlo podľa Eurostatu Estónsko v minulom roku rast HDP na úrovni 7,6 %, čo bol zároveň najvyšší rast v celej Únii.

Estónsky denník Eesti Päevaleht píše, že krajina sa z krízy nedostala len šetrením. Naopak, od roku 2008 začali do krajiny prúdiť vo veľkom prostriedky z kohéznej politiky EÚ.

Nielen, že sa Estónsku podarilo vyjednať najvyššie dotácie z eurofondov v pomere k HDP, ale zároveň patrí k najlepším štátom v ich čerpaní. Estónsko vyčerpalo z eurofondov doteraz viac ako polovicu zo 4,5 mld. balíka. Stav čerpania z eurofondov na Slovensku dosahuje pre porovnanie len niečo viac ako 30 %.  

Podľa denníka Eesti Päevaleht je málo pravdepodobné, že by sa ekonomický prepad v Estónsku medzi rokmi 2007 a 2009 zastavil bez týchto stimulov na úrovni 18 % HDP a že by došlo k tak rýchlemu oživeniu.

Znižovať verejné výdavky a vykonávať štrukturálne reformy je dôležité, ale ani Estónsko by sa nedostalo z krízy bez eurofondov, upozorňuje denník.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA