EÚ pripravuje reformu vinohradníctva

EÚ vykazuje každoročne nadprodukciu vlastných vín, výrazne stúpa import zo zámoria a iba nepatrne ich export. Plánovaná reforma má za cieľ získať späť pozície na trhu, zvýšiť reputáciu európskych vín a konkurencieschopnosť vinárskych produktov EÚ.

fischer-boel, poľnohospodárstvo, komisia
fischer-boel, poľnohospodárstvo, komisia

 

Krátka správa

Európska komisia navrhuje podľa dostupných pracovných dokumentov časť plochy vinohradov (11,8 %) v Európskej únii zrušiť a kompenzovať to z balíka priamych agrárnych platieb. Ide o približne 400 000 ha z 3,5 milióna ha vinohradov, na ktorých produkuje asi 1,5 milióna vinohradníckych subjektov.

Náklady na vyňatie vinohradov sa odhadujú na 2,4 miliardy eur. Po vyoraní viniča má mať vinohradník nárok na priame platby z agrárneho rozpočtu EÚ. Odstavenie plôch je jedným z rozhodujúcich aspektov pokusu Komisie EÚ znížiť nadprodukciu vína v Európe. V minulých rokoch sa v EÚ, vrátane kandidátskych krajín Rumunska a Bulharska, vyprodukovalo 180 miliónov hektolitrov vína. Slovensko produkuje približne 400 000 hektolitrov, z ktorých vyváža asi 10 – 15 %. Keď sa zohľadnia dovozy a vývozy v celej Únii, je tam priemere nadbytok 22 miliónov hektolitrov tejto komodity. Časť nadprodukcie je EÚ podporovaná ako súčasť výroby biopalív.

Okrem plánovaného odstavenia plôch chce Komisia reagovať na danú situáciu aj novými jednoduchými pravidlami výroby a kvality. Tie by mali vinohradníkom EÚ umožniť „držať krok“ s konkurenciou z Austrálie, Južnej Afriky, Južnej a Severnej Ameriky. Komisia pravdepodobne navrhne zvýšiť produkciu vín v Európe bez označenia geografického pôvodu a povolí zmiešavať európske a „neeurópske“ vína pri znižovaní podielu alkoholu.

Slovensko, čo sa týka vína, je v súčasnosti nesebestačné. Ročná spotreba vína dosahuje približne 600 000 hektolitrov. S EÚ sme ešte pred vstupom vynegociovali približne 22 000 ha vinohradov, z ktorých ako produkčné plochy využívame len 12 000 ha.  Aj konkurenčným tlakom viacerí zo slovenských producentov sa orientujú na odrodové a kvalitné vína, ktoré si postupne nachádzajú svojich odberateľov aj na slovenskom trhu. Za týchto podmienok sa nepredpokladá, že by sa daná reforma musela dotknúť slovenských vinohradníkov, ktorý na EÚ trhu majú nevýrazný 2 % podiel.

REKLAMA

REKLAMA