Eurofondy: 2004–06 bolo poučením, čerpanie sa zjednoduší

Podľa EK treba posilniť administratívne kapacity, ale aj úlohu regiónov pri riadení čerpania štrukturálnej pomoci, MVRR vidí priestor na zlepšenie nakladania s eurofondami oproti uplynulým rokom.

euromince
Euro

Pozadie:

21. decembra 2006 predložilo Slovensko do Bruselu návrh Národného strategického referenčného rámca na roky 2007-2013 a po otvorení oficiálnych rokovaní s EK 27. februára 2007 zaslalo na posúdenie aj 11 operačných programov, ktorými sa prerozdelí balík takmer 11,5 mld. eur počas siedmich rokov aktuálneho programového obdobia.

15. marca 2007 organizovalo MVRR SR v Bratislave prvú veľkú hodnotiacu konferenciu k uplynulému skrátenému programovému obdobiu.

Otázky:

  • Príprava sa zvládla

Minister výstavby Marian Janušek vyzdvihol fakt, že Slovensko prípravu na eurofondy 2006 zvládlo. Ich vplyv podľa neho vníma obyvateľstvo už i v „najodľahlejších obciach“ SR a prostriedky Únie sa „výraznou mierou podpísali na zmene spoločenského prístupu k potrebe celoživotného vzdelávania“. Pre nové obdobie presadzuje MVRR ako centrálna riadiaca jednotka princíp „3 Z“, podľa ktorého majú riadiace orgány záujem procesy a riadenie eurofondov zefektívniť, zjednodušiť a zjednotiť. Ministerstvo podľa Janušeka ráta aj s výrazným posilnením kompetencií regiónov na úrovni NUTS III – teda krajov. Dobudovaním administratívnych kapacít by sa chcelo vyhnúť takým fenoménom, ako boli v minulosti netransparentnosť, zdĺhavosť a náročnosť žiadania o eurofondy.

  • Zlepšiť kooridináciu i administratívne kapacity

Za EK sa ku situácii na Slovensku vyjadril Róbert Konrád (Zastúpenie EK).  Podľa jeho slov Komisia eviduje 46,3 % vyplatených prostriedkov z obdobia 2004 – 2006. To je obdobné aj u ostatných nových členov Únie, avšak zároveň kritizuje Slovensko za nenaplnenie cieľov v rámci programov zameraných na Bratislavský kraj a INTERREG IIIA – Rakúsko-Slovensko. Ohľadne otázok súvisiacich s NSRR a jeho programov na prvom mieste upozorňuje na nutnosť posilnenia administratívnych kapacít, keďže na Slovensko oproti necelým 3 mld. eur v rokoch 2004-2006 potečie niekoľkonásobne viac prostriedkov a pri veľkom počet operačných programov vidia slabiny pri koordinácii. Komisia by uvítala skôr menší počet operačných programov a väčšie prepojenie medzi investíciami do rozvoja ľudských zdrojov a infraštruktúry. Kladne vníma EK fakt, že Rómovia sa stali súčasť horizontálnej – teda prierezovej priority referenčného rámca.

  • Poučenie pre budúcnosť

Ciele určené pre roky 2004-2006 sa podľa Jána Rudolfa, generálneho riaditeľa sekcie Stratégie riadenia regiónov sa darí napĺňať. Napríklad dosiahnutie 50% HDP priemeru EÚ. Reálne a poctivo možno posúdiť roky 2004-2006 až v 2009, keď sa reálne skončí čerpanie, na ktoré sa vzťahuje pravidlo n+2. Niektoré závery sú však na stole už teraz: v rokoch 2004-2006 zaznamenalo Slovensko 13 295 podaných projektov v rámci štrukturálnych fondov, a to v  sume za viac ako 214 mld. korún. Záujem takto trojnásobne prevyšoval možnosti fondov určených pre SR.

V regionálnom porovnaní vedú v marci 2007 Nitriansky a Banskobystrický kraj, ktoré majú najviac zazmluvnených a najviac schválených projektov. Naopak na chvoste v oboch prípadoch je Trenčiansky kraj. Absorpčná kapacita regiónov je teda podľa slov generálneho riaditeľa MVRR vysoká a čerpanie dosahuje slušných 35%.

Rudolf upozornil aj na fakt, že často dochádza k mylnej interpretácii stavu čerpania eurofondov, ktorá môže súvisieť aj s nedostatkami v komunikačnej politike o pomoci EÚ. Chýbali základne informačné a propagačné materiály, ľudia nemali dosť informácií ani skúseností. Prípravu a schvaľovanie projektov komplikovala priveľká byrokracia, projektom chýbali údaje a povinné prílohy. Porušoval sa zákon o verejnom obstarávaní. Hodnotiace komisie zasadali aj pol roka a na prostriedky sa čakalo i niekoľko mesiacov. Ján Rudolf povedal, že tridsaťosem povinných príloh je už minulosťou. Je potrebné si uvedomiť, že prostriedky zo štrukturálnych fondov sú v podstate naše peniaze.

Pozície:

“VÚC nie sú ešte pripravené na realizáciu projektov zo štrukturálnych fondov. Momentálne prebiehajú audity samosprávnych krajov, čakáme na výsledky, ktoré zohľadníme pri ďalších krokoch,” povedal Marian Janušek, minister výstavby a regionálneho rozvoja na včerajšej konferencii MVRR. No ich zapojenie hodlá posilňovať.

“Nejde už o peniaze Únie, my sme ich totiž splatili protihodnotou ako napríklad liberalizovanie a otvorenie nášho trhu voči európskemu. Mali by sme si preto tieto peniaze viac vážiť a naplno ich využívať,” citujú Daniela Ácsa, štátneho tajomníka MVRR Hospodárske noviny.

Milan Belica, predseda NSK upozornil, že “k regiónom sa nepristupovalo v minulosti rovnako, investície do dopravnej infraštruktúry sa neumiestňovali tak, aby sa regionálne rozdiely znižovali.” Do dopravnej infraštruktúry smerovalo podľa neho v rozvinutých regiónoch vyše 70%, zvyšok išiel do chudobnejších krajov. Upozornil, že masívne investície do infraštruktúry na Považí sa podpíšu na tom, že Nitra nebude mať naďalej elektrifikovanú trať. Takto sa regionálne rozdiely neriešia.”

“Projekty museli odovzdávať v tlačenej forme v siedmich exemplároch. V ďalšom období sa príprava projektov zjednoduší – žiadosti sa budú môcť podávať elektronicky. Z chýb predchádzajúceho obdobia by sme sa mali poučiť,” konštatoval Ján Rudolf.

Ďalší vývoj:

  • Koniec mája 2007: prebiehajú rokovania medzi SR a EK, ktoré dajú konečnú podobu čerpania prostriedkov z rozpočtu štrukturálnych fondov na roky 2007 – 2013.
  • Leto 2007: prvé výzvy

REKLAMA

REKLAMA