Eurofondy: oficiálna bodka za NSRR po 8 mesiacoch

Dnes blahoželali Slovensku obaja komisári - Danuta Hübner i Vladimír Špidla. Zodpovedajú za štrukturálne fondy a Slovensko sa pripojilo k 22 štátom z EÚ-27, ktorým Komisia odobrila ich strategický referenčný rámec na roky 2007-2013. Čerpanie 11,36 mld. je teda na dosah, čakáme výzvy v prvých programoch.

Danuta Hubner a slovenskí župani
Danuta Huebner a slovenskí župani (zdroj: Európska komisia/D. Huebner)

Pozadie

Oficiálne zaslala Slovenská republika Komisii prvý návrh pre národný strategický referenčný rámec (NSRR) v decembri 2006. TVoriť sa začal tento “dokument roka” regionálnej politiky podstatne dlhšie. Od leta 2006 (po predčasných parlamentných voľbách) začali  opravy pôvodnej verzie rámca, ktorú nechal na stole ministrovi Marianovi Janušekovi (SNS) jeho predchodca László Gyurovszky (vtedy SMK). Proces prípravy prvej verzie mal dokonca “národnú koordinátorku prípravy NSRR”. Ľubica Sabadošová v roku 2007 z MVRR odišla. Autorský kolektív je podstatne väčší a pre rámec existovalo “partnerstvo pre NSRR”, ktoré tvorili mnohí sociálno-ekonomickí partneri. 

Počas prípravy Národného strategického referenčného rámca sa vystriedali dvaja ministri regionálneho rozvoja (L. Gyurovszky a M. Janušek), tiež dvaja vicepremiéri pre európske záležitosti (P. Csáky a D. Čaplovič), ako aj traja vyskokí ministerskí úradníci na Sekcii stratégie riadenia regiónov ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja, ktorý tento proces prípravy mali na starosti:

  • Vladimíra Oleová (do augusta 2006) – odišla do súkromného sektora;
  • Ján Rudolf (do marca 2007) – vrátil sa k práci v treťom sektore a poradenstve, vo vyšších ministerských pozíciách (MPSVaR – ESF) pôsobil aj za predošlej vlády M. Dzurindu;
  • Katarína Kukučková-Tomková (od apríla 2007 doteraz) – pôsobí dlhodobo na MVRR, pred tým ako riaditeľka odboru na sekcii.

NSRR pripravuje každý členský štát v súlade so strategickými usmerneniami Spoločenstva na roky 2007 – 2013 a v priebežnom dialógu s Komisiou.

“NSRR pripravuje každý členský štát v súlade so strategickými usmerneniami Spoločenstva na roky 2007 – 2013 a v priebežnom dialógu s Komisiou. Dokument je hlavnou stratégiou členskej krajiny a určuje aj zoznam operačných programov (OP), ktoré daný členský štát plánuje zrealizovať. K dnešnému dňu Komisia oficiálne odsúhlasila rámce 22 členských štátov”, uvádza sa v dnešnej správe Európskej komisie. Medzi 22 členskými krajinami boli už všetci naši susedia z EÚ, rokovania skončilo pred nami aj nováčikovia Rumunsko a Bulharsko. V poslednej päťke s neschváleným rámcom figurovalo do včera so Slovenskom aj Belgicko, Fínsko, Luxembursko a Lotyšsko.

Slovenský finálny dokument možno prirovanť k umeniu možného a reálneho. V niečom museli ustúpiť odborné návrhy (presadzovali čo najmenší počet operačných programov pre čo najväčšie synergické efekty) oproti politickým návrhom (tie boli čo do počtu programov podstatne štedrejšie).

V národnom rámci informujú slovenské orgány o tom, ako plánujú počas siedmych rokov investovať 11,36 miliardy eur v súlade s Lisabonskou stratégiou pre rast a zamestnanosť. Cieľom politiky súdržnosti je zmierňovanie rozdielov medzi regiónmi s rýchlym rozvojom (ako napríklad Bratislava, ktorej sa týka „cieľ konkurencieschopnosti a hospodárskeho rastu“) a zaostávajúcimi regiónmi (Západné, Stredné a Východné Slovensko), na ktoré sa vzťahuje cieľ „Konvergencie“.

Otázky

Dnes, 17. augusta 2007 dal Brusel definitívnu oficiálnu bodku za procesom hlavnej prípravy na kohéznu politiku (politika súdržnosti) rokov 2007 – 2013 aj v Slovenskej republike.

Dosiahli sme teda avizovanú dohodu zo 7. augusta 2007 (EurActiv.sk, 7. august 2007) s komisárkou pre regionálnu politiku Danutou Hübner a s komisárom pre zamestnanosť a sociálne záležitosti Vladimírom Špidlom v otázke vnútroštátneho plánu a priorít pre politiku súdržnosti na roky 2007 – 2013. Stalo sa tak po 8 mesiacoch.

  • Prvý krok Slovensko urobilo k otvoreniu rokovaní 21. decembra 2006, keď návrh rámca Komisii oficiálne predložilo.
  • Vo februári 2007 už začali obojstranné oficiálne rokovania a Komisia mala lehoty, do kedy rokovania musí s nami ukončiť. 
  • V marci 2007 pribudli aj paralelné rokovania riadiacich orgánov – 7 rezortov a úradu vlády, o jednotlivých operačných programoch.

Do konca júna si MVRR a Komisia niekoľkokrát vymenili “pracovné verzie”, do ktorých sa zapracovávali pripomienky Európskej komisie. Boli rôzne, časť z nich súvisela s rómskymi komunitami, časť s administratívnymi kapacitami. Obhajovať sa musel napríklad aj samostatný program pre zdravotníctvo.

“3 strategické priority, 4 horizontálne priority, 11 operačných programov a 11,36 mld. eur”
základné čísla NSRR 2007-2013

Strategické priority

  • Infraštruktúra a regionálna dostupnosť: budovanie a modernizácia verejnej infraštruktúry s cieľom zlepšiť dostupnosť infraštruktúry v regiónoch a zvýšiť efektívnosť verejných služieb s ňou súvisiacich. Stredobodom záujmu je doprava, environmentálna, vzdelávacia a sociálna infraštruktúra a obnova miest.
  • Znalostná ekonomika: podpora rozvoja znalostnej ekonomiky prostredníctvom investícií do elektronických služieb a obsahu, výskumu a vývoja a podpora konkurencieschopnosti spoločností a služieb prostredníctvom inovácií.
  • Ľudské zdroje a vzdelávanie: podpora rozvoja ľudských zdrojov bude zameraná na rast zamestnanosti, zlepšovanie kvality pracovnej sily a ľudského kapitálu pre potreby znalostnej ekonomiky a zvyšovanie sociálneho začlenenia znevýhodnených skupín.

Horizontálne priority

Prierezová je ďalšia skupina priorít, nazývajú sa horizontálne. Tie sa zamerajú na štyri oblasti: marginalizované rómske komunity, rovnaké príležitosti, trvalo udržateľný rozvoj a informačná spoločnosť.

Definitívny počet operačných programov

Slovenská republika plánuje napĺňať svoje všeobecné priority, ako sú určené v uvedenom rámci, prostredníctvom11 operačných programov. Tie možno prirovanať k 11 vertikálnym prioritám, ktoré však musia mať súvis s predchádzajúcimi úrovniami. 11 programov bude riadiť 8 riadiacich orgánov (RO, sú to ministerstvá a úrad vlády) a tým budú podliehať takmer 2 desiatky implementačných agentúr (APRR MVRR SR, SIA, FSR, NADSME, SARIO, SACR, SIEA, MF SR, MZ SR, ASFEU, 7 úradov VÚC, MŽP SR, MDPaT SR atď.) 

Pozície

„Som rada, že sa Slovenská republika pripojila ku skupine členských štátov, ktorých rámce sú schválené. Vítam odhodlanie orgánov pri budovaní znalostnej ekonomiky a zlepšovaní situácie okrajových skupín“
Danuta Hübner, komisárka pre regionálnu politiku

„Som rada, že sa Slovenská republika pripojila ku skupine členských štátov, ktorých rámce sú schválené. Vítam odhodlanie orgánov pri budovaní znalostnej ekonomiky a zlepšovaní situácie okrajových skupín“, uviedla Danuta Hübner. Eurokomisár Špidla dodal:  „Slovenská stratégia naznačuje pevné odhodlanie pre podporu lepších investícií do ľudských zdrojov, čo, ako dúfame, povedie k vytváraniu väčšieho počtu a kvalitnejších pracovných miest. Toto je kľúčový cieľ európskeho programu reforiem. Slovensko si stanovilo priority, ktoré posilnia zamestnanosť a umožnia pracovnej sile, aby sa prispôsobila meniacim sa okolnostiam.“

“Boli tu kedysi kuvičie hlasy, že bude národný rámec schválený až koncom roka. Vždy som hovoril, že toto nie je o pretekoch. Je to veľmi dôležitá vec, ktorú treba pripraviť tak, aby sa tých zhruba 400 miliárd korún čo najlepšie využilo,” reagoval na dnešnej tlačovej besede minister výstavby a regionálneho rozvoja Marian Janušek (SNS).  Pozitívne vníma Janušek aj fakt, o ktorom informoval už i 7. augusta, že Komisia nemala výhrady ani voči štyrom operačným programom – Doprava, Informatizácia spoločnosti, Regionálny operačný program a Technická pomoc.

Katarína Kukučková-Tomková, generálna riaditeľka sekcie koordinujúcej prípravu a aj negociácie ohľadne rámca v krátkom rozhovore s EurActiv.sk upresnila, že programy pod gesciou MVRR sa v Bruseli formálne kontrolujú v poslednej fáze. ROP ešte nemá konečný administratívny súhlas, a preto na zverejnenie poslednej verzie ROP musíme ešte čakať. Upresnila, že kohézne a inovačné póly rastu, ktoré určujú oprávnenosť samospráv pre čerpanie štrukturálnej pomoci, sa budú “najprísnejšie posudzovať v ROP”, avšak výnimky dostanú projekty riešiace horizontálne priority, ako sú rómske komunity, alebo projekty cestovného ruchu.

M. Janušek pripustil, že odporučí ostatným rezorotom, ktoré s Komisiou ešte rokujú, aby sa zamerali už na výzvy aj pred definitívnym schválením svojho operačného programu. Urobila tak už napríklad Česká republika , ktorá spúšťala výzvy pre rozvoj podnikateľského prostredia ešte pred schválením rámca, či daného operačného programu. Jasná štvorka z programov pokrýva viac ako polovicu z pridelených europeňazí Slovensku.

Podľa v stredu (15. augusta 2007) ukončeného auditu MF SR a audítorskej spoločnosti  KPMG vraj výhrady MVRR voči nepripravenosti samosprávnych krajov boli opodstatnené. MVRR je riadiacim orgánom a nesie zodpovednosť voči Bruselu, uviedol ďalej M. Janušek. Podľa čiastočných výsledkov procesného auditu za samosprávne kraje, ktoré budú pre tri priority ROP vystupovať ako SORO (sprostredkovateľské orgány, implementačné agentúry) má Košický samosprávny kraj v svojej štruktúre 4 ľudí, Banskobystrický 1 človeka a ostatné kraje nikoho. Priemerne by sa eurofondovej agende na župách malo venovať asi 30 – 35 ľudí. Ako presne dopadne audit voči vládnym agentúram, ktoré sú SORO minister Janušek nevedel odpovedať, pretože si vyžiadal údaje za kraje a spracovateľ auditu musí ostatné výstupy konsolidovať. Ale pripustil, že sú aj tam pripravenejšie a nepripravenjšie SORO.

Poslanec EP Milan Gaľa (EPP-ED) namieta, že schválenie NSRR bolo permanentne odsúvané pre rozširovanie rámca, ktorý predložila ešte vláda Mikuláša Dzurindu. Prijatie NSRR však v konečnom dôsledku hodnotí ako dobré pre občanov SR.

Podľa Ivána Farkasa, predsedu Republikovej rady SMK, je schválenie NSRR len polovičným úspechom. TASR ho cituje: “Je potrebné ešte veľa pracovať, nakoľko nie sú ešte schválené jednotlivé operačné programy,” vysvetlil svoje stanovisko. Až po ich prijatí a schválení totiž bude možné zverejniť výzvy na predkladanie konkrétnych projektov. Farkas pevne verí, že sa spomínané operačné programy podarí schváliť v priebehu jesene, a tým by mohli byť vyhlásené prvé výzvy do konca roka. “Vláda je zodpovedná za to, že jedenásť operačných programov, za ktoré nesú zodpovednosť ministerstvá, ešte nie je prijatých,” uzatvára Farkas. 

Podpredsedkyňa KDH Mária Sabolová považuje schválenie NSRR za dobrú správu pre Slovensko. Podľa Sabolovej by bola škoda, keby sa nemohli čerpať zdroje, ktoré pomôžu slovenským mestám, obciam a regiónom. Obavy zo zneužitia alebo nevhodného používania fondov Sabolová nemá, keďže kritériá na pridelenie finančných prostriedkov sú dosť prísne a bude ich musieť splniť každá vláda či rezort. “Politický vplyv sa nikdy nedá vylúčiť, ale verím, že všetci žiadatelia peniaze potrebujú,” uviedla na záver rozhovoru pre TASR Sabolová.

Aktuálny vývoj a ďalšie kroky:

  • 17. august 2007: EK súhlasí s návrhom NSRR, ktorý Slovensko niekoľkokrát dopracovávalo už od februára 2007, keď sa negociácie ohľadne NSRR oficiálne začali.
  • 21. december 2006: Slovensko zaslalo NSRR do Bruselu oficiálnou cestou.
  • 6. december 2006: Vláda schválila aktualizovanú podobu NSRR, na ktorej sa pracovalo od výmeny vlád

REKLAMA

REKLAMA