Európania menej tvoria i konzumujú kultúru

Kultúrny a kreatívny sektor zamestnávajú v Únii takmer 8,5 milióna ľudí. Priamo prispievajú k rozvoju cestovného ruchu, čo potvrdzujú čísla návštevnosti Európskych hlavných miest kultúry. Výsledky Eurobarometra ale ukazujú, že Európania sa čoraz menej zúčastňujú na kultúrnych aktivitách.

„Kultúra hrá príliš významnú rolu v našich životoch a našej spoločnosti na to, aby sa zredukovala len čisto na jej ekonomickú funkciu. Neznamená to však, že by sme mali ignorovať jej príspevok k rastu a pracovným miestam, ani jej podstatný ekonomický potenciál pre Európu,“ uviedla v stredu (6.11.) komisárka pre vzdelanie a kultúru Androulla Vassiliou v Marseille, ktoré je spolu s Košicami tohtoročným držiteľom titulu Európske hlavné mesto kultúry (EHMK).

Kultúrny a kreatívny sektor prispievajú k HDP Európskej únii vo výške 3,3, – 4,5 % a zamestnávajú približne 6,7 – 8,5 milióna ľudí.

Vzhľadom k tomu, že kultúrne a kreatívne sektory zaujímajú strategickú pozíciu medzi umením, podnikaním a technológiou, sú svojím katalyzátorom inovácií aj pre iné odvetvia, napr. informačné a komunikačné technológie. Štúdia z roku 2008 zameraná na podporu inovácií v širšej ekonomike, zistila, že u firiem, ktoré vynakladajú dvojnásobok priemernej hodnoty výdavkov na kreatívne vstupy, sa pravdepodobnosť zavedenia inovácie výrobkov zvyšuje o 25 %.

EHMK – nárast turizmu

Vassiliou poukázala na hospodárske prínosy titulu EHMK a investovania do kultúry všeobecne. Jedným z najzreteľnejších ukazovateľov je nárast počtu turistov. Pri pohľade na návštevnosť bývalých držiteľov titul Európske hlavné mesto kultúry sa počet prenocovaní v ubytovacích zariadeniach medziročne zvýšil v priemere o 12%.

V prípade anglického Liverpoolu (2008) to bolo až o 20 %, v rumunskom Sibiu (2007) a maďarskom Pécsi (2010) dokonca až o 27 %. Slovinské mesto Maribor, ktoré bolo EHMK minulý rok, zaznamenalo prvý polrok 2012 medziročný nárast počtu turistov až o 82 %.

V septembri 2012 Európska komisia predstavila stratégiu na podporu kultúrnych a tvorivých sektorov v záujme rastu a zamestnanosti v Únii. Členské štáty a regióny vyzvala k rozvoju integrovaných dlhodobých plánov, ktoré by dokázali zhodnotiť výhody investovania do kultúry.

Štrukturálne fondy môžu podporiť tento druh inteligentnej investície a to je príležitosť, ktorá by sa nemala premeškať,“ zdôraznila eurokomisárka.

Výsledky nového prieskumu Eurobarometer naznačujú, že stratégia a finančná podpora kultúry bude potrebná. V porovnaní s rokom 2007, kedy sa tiež uskutočnil prieskum toho, ako často a akým spôsobom sa Európania zúčastňujú kultúrnych aktivít, sa zaznamenal značný pokles pokiaľ ide o aktívnu účasť ale aj pasívne sledovanie.

Úpadok ekonomiky, úpadok kultúry?

Až 34 % respondentov v celej EÚ uviedlo, že sa nikdy alebo len zriedka zúčastňujú kultúrnych aktivít. Prieskum, ktorý sa uskutočnil na jar, ukázal, že 38 % opýtaných minulý rok aktívne participovalo na nejakej forme kultúrnej aktivity, ako je spev, tanec či fotografovanie. Pokles sa zaznamenal vo všetkých kultúrnych aktivitách, s výnimkou kina (+ 1%). Viac ako polovica respondentov uviedla, že minulý rok do kina zašli.

Ako hlavné príčiny neangažovania sa v tejto oblasti, občania krajín EÚ uvádzali predovšetkým

  • nedostatok času: v EÚ až 44 % opýtaných to uviedlo ako dôvod, prečo si neprečítali knihu, na Slovensku to bolo až 50 % opýtaných;
  • nezáujem: pri návšteve baletu, opery alebo tanečného vystúpenia to uviedlo približne 50 % opýtaných v EÚ aj na Slovensku;
  • finančnú náročnosť: respondenti ju uvádzali hlavne ako dôvod prečo nenavštívili koncert, kino a divadlo.

Ako ďalšiu príčinu uvádzali obyvatelia EÚ nedostatočné možnosti kultúrneho vyžitia a výber v mieste, kde žijú.

Aktívni Severania

Najbežnejšou formou kultúrneho vyžitia tak pre Európanov zostáva sledovanie alebo počúvanie kultúrneho programu v televízii alebo rádiu (72 % opýtaných v EÚ, 77 % na Slovensku) a čítanie knihy (68 % v EÚ i na Slovensku).

Pri porovnaní prístupu obyvateľov jednotlivých krajín k rôznym kultúrnym aktivitám sa ako najaktívnejší diváci, poslucháči a čitateli javia Severania. Až 46 % Švédov označilo svoju participáciu ako vysokú alebo veľmi vysokú, nasledovali ich Dáni (36 %) a Holanďania (34 %). Naopak, najnižšiu mieru účasti na kultúrnych aktivitách priznali v prieskume  Gréci, Portugalčania, Cyperčania, Rumuni a Maďari.

Až 74 % Dánov uviedlo, že sa minulý rok aktívne podieľali najmenej na jednej kultúrnej činnosti, v Švédsku to uviedlo 68 % opýtaných, vo Fínsku 63 % opýtaných. Najnižšia úroveň aktívnej participácie sa zaznamenala v Bulharsku, na Malte, v Taliansku a Maďarsku.

Slovensko : Striedmejší prístup

Prístup Slovákov ku kultúrnym aktivitám zodpovedá vo väčšine sledovaných ukazovateľov priemeru EÚ. Prieskum potvrdil, že aj u respondentov zo Slovenska došlo k nárastu v kategórii nízkej participácie na kultúrnych činnostiach, t.j. v porovnaní s rokom 2007 v priemere až 14 % opýtaných Slovákov obmedzilo svoje aktívne podieľanie sa alebo sledovanie kultúrnych podujatí.

 

Pri sledovaní kultúrnych programov v televízii a rádiu sa u Slovákov zaznamenal pokles o 15 %, pri čítaní kníh o 12 %. Návštevy hradov, kostolov a iných pamiatok Slováci tiež v porovnaní s rokom 2007 obmedzili o 15 %. O niečo viac však navštívili koncerty (+ 3 %) a kiná (+ 1 %).

„Kultúra je zdrojom osobného naplnenia, kreativity a radosti. Som znepokojená tým, že čoraz menej občanov EÚ sa zapája do kultúrnych aktivít ako účinkujúci, producenti alebo konzumenti. Tento prieskum ukazuje, že vlády musia premyslieť to, ako podporujú kultúru, aby stimulovali účasť verejnosti a potenciál kultúry ako nástroja pre zamestnanosť a rast,“ podotkla komisárka Vassiliou.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA