Európsky prokurátor vzniká posilnenou spoluprácou

Lídri EÚ rozhodli o vytvorení úradu európskeho prokurátora v obmedzenej podobe. K iniciatíve sa pripojí 18 až dvadsať krajín. Niektorí hovoria o „viacrýchlostnej Európe“ v praxi.

Lídri EÚ sa včera na summite dohodli, že Úrad európskeho prokurátora bude vytvorený na základe posilnenej spolupráce. Krajiny, ktoré sa k nemu nechcú pripojiť, tak môžu ostať mimo bez toho, aby blokovali ostatných. Zatiaľ sa zdá, že úrad vytvorí 18 až dvadsať členov. Ostatní sa budú môcť pripojiť neskôr.

Vytvorenie úradu navrhla Komisia už v roku 2013, predpokladá ho aj Lisabonská zmluva. Jeho hlavnou úlohou má byť zefektívnenie vyšetrovania prípadov, ktorých sú postihnuté finančné záujmy Európskej únie – napríklad podvodov s eurofondami.

Rokovania však dlho blokovala nezhoda na spôsobe fungovania úradu, najmä jeho vzťah k národným prokuratúram, a prepojenie s revíziou smernice o ochrane finančných záujmov EÚ. Tá zaradila medzi finančné záujmy aj výber DPH, s čím viacero krajín nesúhlasilo.

Nakoniec bola revízia počas Slovenského predsedníctva prijatá, a medzi kompetencie európskeho prokurátora sa tak zaradilo aj vyšetrovanie podvodov s daňou z pridanej hodnoty. Tieto podvody majú stále viac cezhraničnú povahu a národné prokuratúry nie sú veľmi efektívne.

Vznik Úradu európskeho prokurátora však na poslednú chvíľu zablokovalo Švédsko. Následne odskočili aj ďalšie krajiny, napríklad Poľsko, či Malta. Komisia sa rozhodla ísť cestou posilnenej spolupráce – súhlas Rady na to získala včera.

Viacrýchlostná Európa“ v praxi

K vytvoreniu úradu by sa malo pripojiť 18 až 20 krajín, vrátane Slovenska. Európska komisia a niektoré krajiny, ktoré iniciatívu podporujú, nazvali krok „viacrýchlostnou Európou“ v praxi.

Iniciatívu silne podporuje NemeckoFrancúzsko. Keď sa v decembri ukázalo, že úrad prokurátora nevznikne štandardnou legislatívnou cestou, začali zbierať podporu na posilnenú iniciatívu. Komisia nebola v zásade proti.

Vo februári vyzvalo sedemnásť krajín ostatných členov Únie, aby umožnili vznik úradu cestou posilnenej spolupráce. Jednou z podmienok jej využitia je súhlas všetkých členov Únie.

„Francúzsko a Nemecko boli za pôvodnými iniciatívami odklonu od návrhu Komisie (vytvorenie úradu štandardnou cestou, s participáciou všetkých krajín), takže od začiatku bolo medzi nimi porozumenie, a to zásadne formovalo „iniciatívu“, povedal jeden z talianskych diplomatov.

Hoci vzniká úrad len s podporou 18 až 20 krajín, je „príkladom, ako môže reálne fungovať integrácia viacerými rýchlosťami, a ako v skutočnosti už funguje“, povedal zdroj z prostredia Komisie. Zároveň ale priznal, že „ideálnym“ by bol vznik úradu s podporou všetkých členov.

Podobné slová použil aj diplomat z jednej z krajín, ktoré sa k iniciatíve pripájajú: je to „konkrétna ilustrácia“, ako môže viacrýchlostná Európa fungovať.

Krajiny ostávajúce mimo

Mimo iniciatívy zatiaľ určite ostanú Británia, Írsko, Dánsko, Švédsko, Maďarsko, Poľsko, Holandsko a Malta. Portugalsko naznačilo, že sa nepripojí hneď na začiatku.

Zástupcovia Cypru a Talianska chcú počkať na konkrétnu podobu návrhu na posilnenú spoluprácu, porovnať ho s pôvodným návrhom Komisie, rozhodnú sa následne.

Dôvod nepripojenia sa sú rôzne. Podľa diplomata z Poľska úrad príliš zasahuje do kompetencií národných prokuratúr. Súčasná poľská vláda nie je podporovateľom integrácie v oblasti vnútra a spravodlivosti.

Švédsko zas nevidí v úrade dodatočnú dohodu. Pôvodný dôvod, pre ktorý koncom minulého roka iniciatívu podporilo, sa však týkal viac vnútornej straníckej politiky.

Je „veľmi konkrétna šanca“, že sa k iniciatíve nepripojí ani Taliansko, tvrdí zdroj z diplomatických kruhov. Návrh bol totiž výrazne oslabený skupinou krajín, ktoré prenechali priveľa kompetencií národným prokuratúram. Kvôli tomu nemá európsky úrad „veľmi veľa zmyslu“.

Do konca júna majú vlády notifikovať Európsku radu, či sa chcú k iniciatíve pripojiť. Európsky parlament bude ešte schvaľovať pozmenené nariadenie, vytvárajúce úrad, nemôže však k nemu mať žiadne pozmeňujúce návrhy.

OLAF úrad podporuje

OLAF, európska agentúra, ktorá v súčasnosti prešetruje podvody s európskymi peniazmi, podporuje čo najrýchlejšie vytvorenie úradu európskeho prokurátora. Podľa neho nie sú finančné záujmy Únie dostatočne chránené. Dôvodom je aj „tendencia niektorých národných prokuratúr nepovažovať prípady, v ktorých ide o poškodenie záujmov EÚ, s rovnakou mierou priority, ako prípady, v ktorých ide o národné záujmy“.

Podľa OLAF vedie v súčasnosti len 52% vyšetrovaní podvodov k skutočným obvineniam. Európska agentúra, ktorá sa bude zameriavať na cezhraničné podvody, môže mieru zvýšiť.

„Je priestor pre zlepšenie“, vyhlásila hovorkyňa OLAF.

REKLAMA

REKLAMA