Fond solidarity EÚ využívaný na Slovensku

Fond solidarity EÚ predstavuje špecifickú položku rozpočtu Únie neprogramovanej pomoci v prípade „vis major“. Slovensko postihla ničivá víchrica v novembri 2004 a pridelené prostriedky musíme dočerpať najneskôr do 7. novembra tohto roku.

tatry
tatry

Pozadie

V novembri 2004 postihla Vysoké Tatry ničivá víchrica, ktorá spôsobila obrovské materiálne škody, ako aj škody na životnom prostredí najstaršieho národného parku SR a v jeho ochrannom pásme. Prostriedky pridelené EK z fondu sú určené na obnovu infraštruktúry, záchranné a zabezpečovacie práce a vyčistenie oblastí postihnutých kalamitou, ako napríklad oprava ciest, či odstraňovanie zlomených a vyvrátených stromov. Celkovo udelila v minulosti Európska komisia iba 20 grantov tohto typu. Napríklad EÚ ho poskytla aj v susedných Čechách po zničujúcich povodniach z roku 2002.

Celkové škody, ktoré napáchala vo Vysokých Tatrách veterná kalamita 19. novembra 2004, vyčíslili na 8,689 miliardy Sk. Slovensko vyčerpalo 52,8 milióna korún z Fondu solidarity Európskej únie na odstraňovanie následkov veternej kalamity vo Vysokých Tatrách z novembra 2004. Predstavuje to menej ako 24 % prideleného príspevku (5,67 milióna eur , 218 miliónov Sk). Čas ostáva do novembra 2006.

Otázky

Správa o stave čerpania finančných prostriedkov z Fondu solidarity EÚ bola aktualizovaná začiatkom júna 2006. Rezorty zodpovedné za použitie nenávratného príspevku tvrdia, že sú schopné využiť pridelené prostriedky v predpísanom termíne.

Vládny výbor pre obnovu Vysokých Tatier zasadal k danej problematike podľa informácii oficiálnej stránky Úradu vlády SR poslednýkrát v novembri 2005, kedy prerokoval použitie prostriedkov z Fondu solidarity EÚ a aj výsledok súťaže „Štúdie trvalo udržateľného rozvoja Vysoké Tatry” z roku 2005.

Rezort

Rozpočtovaná suma v Sk

Čerpaná pomoc k 8.VI.

Ministerstvo pôdohospodárstva

90 miliónov

10 miliónov

Ministerstvo životného prostredia

71 miliónov

20 miliónov

Ministerstvo dopravy

47,6 milióna

13 miliónov

Ministerstvo zdravotníctva

3,6 milióna

3,6 milióna

Ministerstvo hospodárstva

3,3 milióna

3,3 milióna

Ministerstvo vnútra

2,4 milióna

2,2 milióna

Zdroj: TASR, 2006

Pozície

Úrad vlády zodpovedný za správu nerovnomerné čerpania odôvodňuje chýbajúcimi skúsenosťami v administrácii príspevku tohto typu a nedostatočnými ľudskými zdrojmi. Rizikovým faktorom je aj to, že podmienky využitia prostriedkov z Fondu solidarity sú samotnou Európskou komisiou stanovené iba veľmi všeobecne, čo vytvára priestor na nejednoznačné výklady pri oprávnenosti výdavkov.

Ochranárske združenia a aktivisti z tretieho sektora vytvorili Mimovládny výbor Naše Tatry. Poukazujú i na fakt, že nielen Vysoké Tatry, ale i Nízke Tatry, Orava, Muránska planina a ďalšie miesta na Slovensku boli zasiahnuté veternou smršťou. Veterná kalamita sa stala „nielen previerkou odolnosti monokultúr v našich lesoch, ale aj testom jednostrannosti uvažovania a odolnosti voči vetru potrebných zmien vo vzťahu k našim národným parkom.“ Poukazujú na nedostatočnosť v šírke prístupu politikov a iných zainteresovaných strán k riešeniu kalamity. Výbor v októbri 2005 predložili pod gesciou MVO „Regionálne environmentálne centrum (REC Slovensko) a Spoločnosť pre trvalo udržateľný rozvoj (STUŽ SR)“ na verejnú diskusiu štúdiu „Stratégia trvalo udržateľného rozvoja tatranského regiónu“. Ide o príspevok nezávislých odborníkov oproti štúdií trvalo udržateľného rozvoja Vysokých Tatier, ktoré boli vypracované a predložené v rámci súťaže vypísanej Úradom vlády SR.

Ďalšie kroky:

Samotný EUFS čakajú niektoré zmeny pre nasledujúce obdobie. Plénum Európskeho parlamentu v máji 2006 schválilo správu o Fonde solidarity Európskej únie (EUSF) od roku 2007. Ten má pokrývať následky teroristických útokov, ohrozenie verejného zdravia a závažné ekologické, priemyselné a technologické katastrofy. Katastrofu pritom definuje ako ničivú udalosť veľkého rozsahu, pri ktorej obyvateľstvu a životnému prostrediu vzniknú veľké škody. Týka sa to aj povodní, požiarov či sucha.

Podľa súčasných pravidiel mohol členský štát požiadať o príspevok z fondu solidarity jedine, že následky katastrofy dosiahli aspoň 3 miliardy eur, alebo 0,6 % hrubého národného dôchodku (HND) krajiny. Správa žiada tieto podmienky zmierniť a podporuje nový návrh Komisie, aby sa spomínaná hranica pre poskytnutie pomoci z Fondu znížila na 1 miliardu eur, alebo 0,5% HND. Navyše požaduje, aby aj v prípade nesplnených kvantitatívnych kritérií mohla Komisia “za výnimočných a správne odôvodnených okolností uznať, že v určitej časti územia zasiahnutého štátu došlo k závažnej katastrofe”, a umožniť tak využiť Fond solidarity.

Finančná pomoc z EUSF by podľa správy mala zahŕňať tieto oblasti:

  • vytvorenie infraštruktúry pre prípad núdzovej situácie a zaistenie okamžitého zásobovania obyvateľstva v odvetví energetiky, pitnej vody/odpadových vôd, telekomunikácií, dopravy, zdravotníctva a vzdelávania
  • zabezpečenie potrieb obyvateľstva
  • okamžitú lekársku pomoc a opatrenia na ochranu obyvateľstva pri výskyte závažnej krízovej situácie v oblasti verejného zdravia
  • opatrenia za účelom okamžitého zvládnutia prírodných katastrof, resp. ich okamžitých dopadov a tiež okamžité zaistenie ochrannej infraštruktúry
  • záchranné opatrenia v oblasti lekárskej pomoci priamym obetiam závažných katastrof a teroristických útokov a psychologickú a sociálnu pomoc obetiam a ich rodinám.
  • Pri priemyselných a technologických katastrofách sa musí uplatniť zásada "platí znečisťovateľ ". Štáty žiadajúce o financie z fondu preto musia najprv podať dôkaz, že spravili všetko, čo bolo možné, aby získali náhradu od tretích osôb, ktoré sú za katastrofu zodpovedné.
  • V prípade získania finančnej pomoci z fondu bude mať členský štát povinnosť o tejto skutočnosti informovať bezprostredne postihnuté obyvateľstvo, ako aj širokú verejnosť.

REKLAMA

REKLAMA