Ide v reforme skutočne o dobré víno?

EÚ je najväčším svetovým producentom vína, zbavovanie sa nadprodukcie ju však ročne stojí takmer polovicu prostriedkov určených na podporu vinárstva. Návrh reformy vinárskeho sektora je podľa europoslanca Petra Baca pre Slovensko diskriminačný, kedže nepredajné vína nevyrábame.

Pozadie

Európska komisia chce riešiť nadprodukciu pri pestovaní vína návrhom reformy vinárskeho sektora. EP o ňom bude hlasovať v rámci konzultačného postupu. Parlament navrhol k tejto reforme viac než 900 pozmeňujúcich návrhov, v ktorých poslanci odmietajú množstvo požiadaviek EK.

O prijatí nových pravidiel bude v konečnom dôsledku rozhodovať Rada. Nie je však vylúčené, že vzhľadom na množstvo pozmeňujúcich návrhov EP, ktorých znenie sa diametrálne líši od pôvodného plánu Európskej komisie, s upravenou legislatívou nebude súhlasiť samotná Komisia, ktorá ju môže stiahnuť.

Otázky

Hlavné body sporu medzi Komisiou a Parlamentom sú tieto:

Klčovanie viníc za finančnú náhradu  – čím sa sleduje zníženie počtu neproduktívnych výrobcov. Komisia chcela vyplácať kompemzácie počas piatich rokov, poslanci navrhujú skrátiť toto obdobie na tri roky.

Dosládzanie vín v severnejších oblastiach (aj na Slovensku)  – Komisia žiadala úplný zákaz pridávania cukru, poslanci s takýmto riešením nesúhlasia.

Označovanie pôvodu – Poslanci sa domnievajú, že výroba vína, by sa mala v prípade vín s tzv. chránených označením pôvodu a vín so zemepisným označením uskutočňovať v zemepisnej oblasti, ktorej sa to týka.

Označovanie vín – EP nesúhlasí, aby sa na stolových vínach, t.j. menej kvalitných, udával ročník vína a jeho odoroda, aby tak nedochádzalo k zavádzaniu spotrebiteľa a chcú túto “výsadu“ ponechať len kvalitným akostným vínam.

Vedľajšie produkty – Parlament žiada zachovať povinnosť zberu a destilácie všetkých vedľajších produktov vínnej produkcie.

Programy národnej finančnej podpory – Podľa Parlamentu môžu byť využívané na financovanie propagácie vín v tretích krajinách, na vnútornom trhu Únie, a takisto aj na financovanie reštrukturalizácie odvetví, predchádzanie krízam, na vývoj a výskum v tejto oblasti či zlepšovanie kvality vín.

Poslanci požadujú, aby nariadenie vstúpilo do platnosti až k 1. augustu 2009 a nie v auguste 2008 ako predpokladala Komisia.

Pozície

Otázku, či ide v reforme skutočne o dobré víno si v pléne položil slovenský europoslanec Peter Baco (NI). Počas rozpravy uviedol: „Dobré víno je predsa víno predané. To znamená, že zákazník akceptuje jeho kvalitu za ponúkanú cenu. Niektoré štáty EÚ však produkujú nepredajné vína, čo stojí daňových poplatníkov ročne 500 miliónov eur.“

Pripomenul, že Slovenská republika, ale aj ďalšie nové členské štáty nekompromisne zredukovali svoj vinársky sektor a preto nepredajné vína už nevyrábajú.

„Je proti princípom trhu, aby sa teraz národné finančné podporné balíky tvorili na tzv. historickom princípe. Je to diskriminačné pre nás, lebo máme byť takto potrestaný natrvalo za to, že sme finančne nepodporovali výrobu nepredajného vína. Podľa návrhu reformy, máme mať natrvalo niekoľkonásobne menšiu podporu ako producenti nepredajných vín.“

Podľa slov Petra Baca trváme na finančných podporách smerovaných výlučne na výmeru viníc. Z tých istých diskriminačných dôvodov Slovenská republika nesúhlasí ani so zmenou označovania vín a trvá na doterajšom označovaní. „Náš súhlas s reformou je bezpodmienečne viazaný na splnenie týchto dvoch požiadaviek“, uzavrel.

Podľa europoslankyne Zity Pleštinskej (EPP-ED / EĽS-ED) je v dôsledku globalizácie európske vinárstvo ohrozené dovozom lacných vín z USA, Južnej Ameriky, Južnej Afriky, Austrálie, či z Nového Zélandu.

“Európske vinárstvo vďaka vyšším nákladom bude mať ťažkú pozíciu uspieť pri plne otvorenom trhu a z tohto dôvodu potrebujeme reformu vínneho sektoru”, uviedla v tejto súvislosti.

“Dorábanie hrozna bolo a je na Slovensku tvrdým biznisom. Obchodníci tlačia na ceny, preto slovenskí vinári nedokážu vinohradníkom zaplatiť za hrozno adekvátne ceny “, uviedla a dodala, že z týchto dôvodov je opodstatnená obava, že pestovatelia hrozna podľahnú v boji o prežitie ponúkaným dotáciám za ničenie vinohradov. “Hrozilo by, že vinice by sa klčovali tam, kde prebytky nevznikajú”, upozornila.

Presadiť klčovanie len na juhu Európy, kde vznikajú prebytky, ktoré sa odstraňujú dotovanou destiláciou, rovnako ako povedať stop severoeurópskemu dosladzovaniu, je podľa nej politicky nepriechodné.

Spravodajcom k téme je taliansky poslanec Giuseppe Castiglione (EPP-ED), podľa ktorého text obsahujúci pozmeňujúce návrhy Výboru EP pre poľnohospodárstvo (AGRI), ktorý je teraz predložený do pléna, berie do úvahy najrôznejšie aspekty európskeho vinárskeho odvetia.

REKLAMA

REKLAMA