Inteligentné dopravné systémy majú zredukovať zápchy a meškania

Cestovanie v rámci Únie by bolo oveľa jednoduchšie, keby sa členské štáty dokázali medzi sebou lepšie koordinovať a využívali moderné technológie na plánovanie dopravy, tvrdia predstavitelia EÚ.

Ministri dopravy členských štátov EÚ sa stretli v Nikózii, hlavnom meste Cypru, aby prediskutovali pokrok v inteligentných dopravných systémov.

Rozhovory sa týkali napríklad toho, ako plánovať vlakové a autobusové spojenia na nadnárodnej úrovni.

Podpredseda Komisie zodpovedný za dopravu, Siim Kallas, sa s ministrami zhováral najmä o tom, ako zapojiť inteligentné dopravné systémy do existujúcej infraštruktúry a zaistiť, aby sa akčný plán z roku 2008 a smernica o inteligentných dopravných systémoch, implementovali najneskôr do roku 2014.

„Ak máme čo najlepšie využívať existujúce spôsoby dopravy a infraštruktúru, potrebujeme zabezpečiť dostupnosť a výmenu všetkých relevantných informácií, ako sú cestovné poriadky, kapacity a trasy,“ vyhlásil Kallas.

Modernizácia dopravných systémov môže ponúknuť také inovatívne služby, ako sú plánovače tras, inteligentné rezervácie alebo inteligentné platby. Služby budú dostupné na nadnárodných linkách pre bežných cestujúcich, ako aj nákladnú dopravu, vysvetľuje eurokomisár.

Skrátenie meškania

Orgány EÚ už teraz avizujú, že lepšie plánovanie a zdieľanie informácií môže skrátiť meškania o 20 % a znížiť počet dopravných nehôd o 30 %.  

„Náklady na vývoj tohto systému nie sú v porovnaní s tradičnou infraštruktúrou ciest a tunelov, až tak veľké,“ povedal Fotis Karamitsos z riaditeľstva Komisie, zodpovedného za dopravu.

Brusel sa snaží pretláčať inteligentné dopravné systémy, aby dokázal efektívnejšie riešiť problémy s preplnenými cestami. Podľa údajov Komisie by mal do roku 2020 narásť nákladná doprava o 55 % osobná o 36 %.

Jeden z dôsledkov dopravných zápch je, že zvyšujú energetickú spotrebu, čo má zase negatívne enviromentálne dopady. Očakáva sa, že emisie oxidu uhličitého z dopravy by mali do roku 2020 narásť o 15 %.

Slabá koordinácia

Kallas tvrdí, že doprava v Európe je príliš fragmentovaná. Vadí mu tiež, že členské štáty dostatočne medzi sebou nekoordinujú svoje kroky a nezdieľajú svoje skúsenosti.

Príkladom je situácia z roku 2010, keď popol z islandskej sopky na niekoľko ochromil leteckú dopravu v Európe, čo samozrejme pocítila aj pozemná doprava. Členské štáty si však nezobrali z tejto lekcie žiadne ponaučenie a doteraz neexistuje ani integrovaný manažment leteckej dopravy.

Lepšia dopravná koordinácia je súčasťou širších politík EÚ, ktorých cieľom je vytvorenie efektívnejšej a bezpečnejšej dopravy.  Tam napríklad patrí tiež systém e-Call na automatické privolanie pomoci v prípade nehody, ktorý chce mať Únia do roku 2015 vo všetkých nových autách.

Komisia plánuje financovať rozvoj inteligentných dopravných systémov pomocou nástrojov Horizont 2020 a Spájame Európu, ktoré by sa mali spustiť v budúcom programovom období.

EÚ skúšala naštartovať rozvoj inteligentných dopravných systémov cez zdieľanie informácií v rámci verejného sektora. Napríklad cez spoločné digitálne mapy, cestovné poriadky, informácie o cenách cestovného, alebo informáciami o počasí a stave premávky. Tieto služby sa majú podľa Komisie využiť na komerčný rozvoj, čo je jeden z cieľov Digitálnej agendy.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA