Kohézna politika by mala byť administratívne jednoduchšia

Do rokovaní o novom európskom rozpočtovom výhľade na roky 2014-2020 a reforme kohéznej politike, vstupujú aj regióny, aby chránili svoje záujmy. Sťažujú sa najmä na veľkú byrokraciu projektov a právnu neistotu.

Komisia navrhla v rámci kohéznej politiky niekoľko zásadných zmien. Najchudobnejšie regióny môžu mať ťažšie dostať sa k novým financiám, keďže sa vytvorila nová kategória prijímateľov, tzv. tranzitných regiónov, ktoré boli štatisticky príliš bohaté na to, aby dostávali pomoc z kohéznej politiky, ale nie sú dostatočne rozvinuté (s HDP medzi 75-90 % priemeru EÚ).

Komisia tiež naznačila, že sa chce sústrediť na menšie množstvo priorít, spätých so stratégiou Európa 2020. V súvislosti s tým sa preto očakáva tiež väčší dôraz na výsledky a monitorovanie pokroku v dosahovaní cieľov.

Na tlak Nemecka sa do návrhu dostal tiež koncept makrokondicionality, ktorý umožňuje Komisii pozastaviť eurofondy, pokiaľ členské štáty budú zlyhávať v hospodárskej politike a nebudú dodržiavať nové fiškálne pravidlá.  

Za výmenu týchto prísnejších pravidiel, dostali regióny prísľub jednoduchšej administrácie eurofondov, ktorých byrokratická štruktúra sa často kritizovala.

Prijímatelia eurofondov sa s veľkými očakávaniami pozerajú najmä na spôsob účtovania nepriamych nákladov. Niektoré regióny si pritom už našli vlastné riešenia.

Vo flámskom regióne v Belgicku, začala v roku 2007 Agentúra pre Európsky sociálny fond uplatňovať paušálne výdavky na účtovanie nepriamych nákladov v administrácii projektov z eurofondov.

„Urobili sme to, pretože sme chceli zjednodušiť život prijímateľom, ako aj audítorom,“ povedal riaditeľ agentúry Louis Vervloet.

Práve paušálne náklady sú niečo, čo by privítala väčšina regiónov. Nemali by sa aplikovať len pri Európskom sociálnom fonde, ale aj pri projektoch z Európskeho fondu pre regionálny rozvoj.

„Paušálne výdavky sú užitočné pri nepriamych nákladoch, ktoré sú potrebné na fungovanie projektov, ale nie je jednoduché ich účtovať v porovnaní s priamymi nákladmi,“ myslí si Eva Jonkerová z Európskej komisie.

Aktuálny stav totiž spôsobuje podľa mnohých aj právnu neistotu. Paušálne výdavky to majú zmeniť. „Pomôže nám to vyhnúť sa scenárom, keď prijímateľ prejde jedným auditom v jednom roku a o niekoľko rokov neskôr, musí čeliť novému auditu, na základe ktorého musí vrátiť peniaze, ktoré medzitým utratil,“ povedala Susanne Kirkegaard Brodersenová, poradkyňa v tejto problematike dánskej vlády.  

Podľa návrhu nových pravidiel, by Komisia nemala kontrolovať projekty, ktoré už boli dokončené. Problém je dnes aj v tom, že paušálne náklady sa v jednotlivých členských štátoch odlišujú, pričom sa pohybujú od 5 % až po 40 %. Ďalšou výzvou by teda malo byť zjednocovanie pravidiel naprieč Úniou.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA