Kohézna politika: víťazia výskum, inovácie a IKT

Schvaľovací maratón eurofondových programov pre roky 2007 - 2013 má Európa za sebou. Posledne Brusel dával zelenú pre talianske dokumenty a viaceré z plejády cezhraničných programov. Teraz Komisia začína analyzovať ich možné dopady. Premiantom v eurodotáciách sa stali inovácie a výskum.

Krátka správa:

Komisia a hlavne jej generálne riaditeľstvo pre regionálnu politiku a sociálne veci, si môže konečne trochu vydýchnuť. V týchto dňoch končia schvaľovacie procedúry pre posledné zo 450 operačných programov, ktoré spolufinancujú regionálne fondy Európskej únie. Európske spoločenstvo na ne prispeje v aktuálnom programovom období približne 347 mld. eur (takmer 11 biliónov Sk).

14. mája 2008 predstavili obaja zodpovední komisári – Danuta Hübner a Vladimír Špidla, Komisiou prijaté oznámenia európskym inštitúciám o výsledkoch vyjednávania o stratégiách a programoch kohéznej politiky na obdobie rokov 2007 – 2013.

“Programy kohéznej politiky na roky 2007 – 2013 sú stanovené tak, aby sa podporila zamestnanosť a rast vo všetkých členských štátoch a regiónoch EÚ. Dosiahlo sa to vďaka intenzívnym rokovaniam, ktoré boli úspešné, pokiaľ ide o sformulovanie na mieru šitých riešení budúcich výziev”, je odkaz komisárov, ktorí v Bruseli prezentovali výsledky rokovaní s členskými štátmi.

Oznámenie o výsledkoch rokovaní týkajúcich sa stratégií a programov kohéznej politiky predstavuje globálnejšie poňatú analýzu 450 programov. Vyplýva z neho, že členské štáty a európske regióny radikálne zmenili svoje priority tým, že vyčlenili značné investície na konkurencieschopnosť, zamestnanosť a rast v súlade s Lisabonskou stratégiou.

D. Hübner uvidela: „Kohézna politika podporí najdôležitejšie projekty s cieľom zvyšovať rast a riešiť otázky zamestnanosti v celej Únii, pričom bude dopĺňať ostatné politiky Spoločenstva. Všetky členské štáty do svojich programov prijali ciele Lisabonskej stratégie a budú riešiť nové výzvy, akými sú napríklad zrýchľovanie globalizácie, prejavujúca sa zmena klímy, starnúca populácia Európy alebo migračné javy.“

Komisárka tvrdí, že dobre zacielené programy vznikli aj vďaka zlepšeniu spôsobu vedenia diskusií. Rokovaní sa účastnilširší okruh sociálnych a ekonomických partnerov a aj zástupcovia občianskej spoločnosti. Komisárka tiež poukázala na rastúcu zodpovednosť lokálnych vlád za programy, čím sa len podporí ich vykonávanie.

Podľa V. Špidlu „Európsky sociálny fond, ktorý je našim hlavným nástrojom na investície do zamestnanosti a ľudského potenciálu”.

Hlavné priority kohéznej politiky 2007-13:

Hlavnými prioritami sú “Výskum a inovácie, ktorým sa ujde viac ako 86 mld. eur (25% zdrojov kohéznej politiky). Výraznejšie investície do tejto oblasti sa očakávajú v Španielsku, ktoré napriek priškrteniu kohútikov bruselských fondov v porovnaní s obdobím 2000 – 2006 znížili výdavky na výskum a vývoj viac ako zdvojnásobí. Je to približne 8 miliárd EUR alebo 23 % celkového rozpočtu. Ak pod túto skupinu investícii zaradíme zo slovenských programov Výskum a vývoj, veľkú časť OP Informatizácia spoločnosti a inovácie a technologické transfery v priemysle z OP Konkurencieschopnosť a hospodársky rast, tak Slovensko investuje okolo 20% do tohto segmentu. Absolútnu špičku predstavujú v svojom prístupe Dáni, Fíni a Rakúšania, ktorý tu investujú viac ako polovicu eurofondov, dokonca v prípade Dánska je to až 70 %.

Za dôležité hnacie prvky podpory regionálneho rozvoja pokladajú  sa informačné a komunikačné technológie (IKT). Investície do služieb a infraštruktúry IKT sa v porovnaní s predchádzajúcim programovým obdobím (2000 – 2006) viac ako zdvojnásobia a dosiahnu 15,3 miliardy eur, pričom najväčšie sumy sa vo svojich rozpočtoch zaviazali vyčleniť Poľsko, Taliansko, Grécko, Slovensko a Španielsko.

Podpora podnikania, najmä malých a stredných podnikov, predstavuje približne 27 miliárd eur (8 % zdrojov kohéznej politiky). Fínsko podporí začínajúce podniky 343 miliónmi EUR a Poľsko nasmeruje investície kohéznej politiky na uľahčenie vytvárania podnikov znížením počtu dní potrebných na založenie podniku zo 60 na 7.

Takmer 26 miliárd EUR sa investuje do zlepšenia kvality a dostupnosti vzdelania a odbornej prípravy. Budú sa podporovať projekty na uľahčenie celoživotného vzdelávania a zabránenie predčasnému ukončovaniu školskej dochádzky študentov, najmä v Portugalsku, Grécku a Taliansku. 19 miliárd EUR je určených na odstránenie prekážok v zamestnanosti, najmä pre ženy, mladých ľudí, starších a menej kvalifikovaných pracovníkov, migrantov a etnické menšiny; 10 miliárd EUR na pomoc tým, ktorí čelia chudobe a sociálnemu vylúčeniu a ktorí majú najväčšie ťažkosti pri návrate na trh práce, a 2 miliardy EUR sa investujú do zlepšenia verejnej správy a služieb.

Na zlepšenie kvality životného prostredia je určená investícia v hodnote 105 miliárd EUR. V mnohých členských štátoch EÚ-12 sa politikou financujú náročné základné investície na zlepšenie infraštruktúry životného prostredia a na pomoc krajinám dosiahnuť súlad s právnymi predpismi EÚ. Lotyšsko plánuje zvýšiť z 9 % na 62 % percento obyvateľov, ktorí majú prístup k službám nakladania s odpadovými vodami. Ústrednou témou európskej politickej agendy sa stala potreba zmierniť následky zmeny klímy. Na riešenie tejto novej výzvy bude k dispozícii investícia v hodnote 48 miliárd EUR.

REKLAMA

REKLAMA